Propedeutika-Otázky.pdf

Právne dejiny Slovenska – otázky 1. Obyčajové právo. Vývoj právnej obyčaje na Slovensku. -historicky najdôležitejším a najhlavnejším formálnym prameňom vzniku práva na Slovensku -pravidlá správania sa, ktoré vznikli zo spoločenského povedomia -pôvodne mali prednosť pred zákonmi, ktorých platnosť bo...

Právne dejiny Slovenska – otázky 1. Obyčajové právo. Vývoj právnej obyčaje na Slovensku. -historicky najdôležitejším a najhlavnejším formálnym prameňom vzniku práva na Slovensku -pravidlá správania sa, ktoré vznikli zo spoločenského povedomia -pôvodne mali prednosť pred zákonmi, ktorých platnosť bola od obyčají závislá, kedysi bola obyčaj silnejšia ako zákon (Veľkomoravské a Arpádovské obdobie) , dnes je to naopak pojmové znaky: racionálnosť – obyčaj je racionálna, ak usiluje o všeobecné dobro praescriptio (dostatočne dlhé používanie) – podľa Š. Werböczyho je to 10 rokov frequentia actum (opakované používanie) Štefan Werböczy definoval obyčaj v diele Opus Tripartitum: -obyčaj je právo (ius) zakladajúce sa na zvyku, ostatné pramene práva platia len preto, že to obyčaj pripustí -vo vzťahu k zákonom má obyčaj tri funkcie: derogačnú – mohla zrušiť zákon interpretačnú – interpretovala zákon doplňovaciu – doplňovala zákon -v právnom poriadku obyčaj dominovala do 18. storočia, už po Tripartite však počet zákonov narastá a vzťah medzi obyčajovým právom a zákonným sa vyrovnáva -v 19. storočí sa v uhorskej právnej vede spochybňuje derogačná funkcia obyčaje vo vzťahu k zákonu k povahe obyčaje sa vytvorili v 19. storočí tieto teórie: teória pripustenia – obyčajové právo platí preto, že to zákony pripúšťajú teória presvedčenia – právom je to, čo za právo pokladá ľud -v roku 1918 dochádza k recepcii (prebratiu) práva v Československu, recipuje sa aj obyčaj -po vydaní ústavy v roku 1920 už však nebolo možné odvolávať sa na vznik novej právnej obyčaje -obyčaj ustrnula; bolo možné používať historické obyčajové normy, ale nesmeli sa vytvárať nové -do roku 1950 boli obyčaje v práve odstránené socialistami dnešný význam obyčaje: -je to prameň medzinárodného práva -v právnej vede sa začína uvažovať nad existenciou ústavných zvyklostí 2. Zákon ako historický prameň práva. -patrí medzi formálne pramene vzniku práva -starosloviensky výraz zákon už na Veľkej Morave – Zakon sudnyj ljudem rozdiely oproti obyčaji: -zákon nevznikal „zdola“, zo spoločenského povedomia, ale naopak -zákony sú písané, obyčaje nemusia byť -vytvorenie systému zákonodarných inštitúcií, ich vzájomných vzťahov a zákonodarného procesu sa doformovalo až koncom stredoveku, v Uhorsku zákonodarné inštitúcie ešte nepoznali 1. ETAPA =zákony na „Veľkej“ Morave -Zakon sudnyj ljudem – nevieme ako bol tento zákon vytvorený, napísal ho Metod -obyčajové právo bolo tak silné, že ho prebilo 2. ETAPA =Arpádovské obdobie (972 – 1301) -Arpádovské zákonníky – napísali ich sv. Štefan, sv. Ladislav a Koloman, ale nie je isté, že ho aj používali -Zlaté buly: 1222 – Zlatá bula Ondreja II. šľachticom 1222 – Zlatá bula Ondreja II. klerikom 1231 – 1. renovácia Zlatej buly šľachticom 1267 – 2. renovácia Zlatej buly šľachticom -dekréty Ondreja III. -od konca 13. storočia sa zákonodarným orgánom stáva snem 3. ETAPA =Zákony v rokoch 1301 – 1526, Anjouovská dynastia -Dekrét Ľudovíta I. Veľkého (1351) -za Žigmunda Luxemburského rozlišovanie medzi kráľovskými a snemovými dekrétmi a ustálenie zákonodarného procesu: - rokovanie snemu a panovníka - spísanie do dekrétu, pozostávajúceho zo zákonných článkov - pridanie úvodnej a záverečnej promulgačnej klauzuly - podpis + pečať => sankcionovanie zákona (bez pečate nebol uznaný) - publikácia – vyhlásený na sneme 4. ETAPA =Zákony v rokoch 1526 – 1848/49 -vznik zbierok zákonov a dekrétov -Corpus iuris Hungarici (1696) – Martin Szentiványi -stala sa oficiálnou zbierkou uhorských zákonov -obsahovala aj nepresnosti alebo zákony, ktoré uhorský snem neschválil -autori CIH začínajú rozdeľovať zákonné články na paragrafy (§) 5. ETAPA =Zákony v rokoch 1867 – 1918 -uhorský snem v rokoch 1849 – 1867 zákony nevydával, pretože nemali panovníka a nemal ich kto sankcionovať -povinnosť písomnej publikácie od r. 1868 (nestačila ústna publikácia) -vznik Krajinského zákonníku, zavádzal účinnosť publikovaného predpisu v nadväznosti na jeho publikáciu (15. deň po vyhlásení) 6. ETAPA =Zákony od roku 1918 do súčasnosti -publikačné predpisy upravovali spôsob schvaľovania a publikácie zákonov -zákony vydávané zákonodarným orgánom (parlament) s existenciou práva veta hlavy štátu -zákon ako všeobecný právny predpis -zákonné opatrenia (1948 – 1990) -vydávané predsedníctvom parlamentu -dnes v ČR existujú zákonné opatrenia Senátu 3. Nariadenia. -všeobecne záväzné predpisy vydávané orgánom výkonnej moci -oddeľujú sa od zákonov v dobe, keď na zákonoch participuje snem a panovník (zákony vydávajú spoločne snem s panovníkom a nariadenia vydáva len panovník) -vydávané kráľovskou kanceláriou -nariadenia sa pokladali za mimoriadne a dočasné formy tvorenia právnych predpisov -zákonná tvorba sa nemohla uskutočniť -mali platiť len za života panovníka, po jeho smrti jedine, ak ich sankcionovala obyčaj -nariadenia nesmeli upravovať súkromnoprávne otázky -využívané (zneužívané) najmä v období absolutizmu a neoabsolutizmu -po roku 1918 – nariadenia vlády (výnimočne aj nariadenia Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska) -v rokoch 1938 – 1945 – vláda získala novú nariaďovaciu právomoc (nariadenia so silou zákona) -dnes sú to Nariadenia vlády Slovenskej republiky (podzákonné predpisy) 4. Kráľovské privilégium -poskytuje subjektívne práva jednotlivcom, súhrnu jednotlivcov alebo mestám; udelenie osobitných práv alebo majetku (donácia) -je tiež výsada, znamená nerovnosť práva a patrí k feudálnemu právu materiálne náležitosti: -vydané kráľom -nesmie odporovať zákonom, božskému právu, prirodzenému právu, dobrým mravom -nesmie byť v rozpore s právami tretích osôb formálne náležitosti: -vydanie kráľovskou kanceláriou -štýl privilégia -použitie predpísaných doložiek -podpis a pečať -časový a miestny údaj -publikovanie v komunite, ktorej sa privilégium týkalo -listiny, ktoré boli stručné a strohé, stálo to peniaze, ak bol bohatý, mohlo byť privilégium slávnostnejšie a tým ťažšie falšovateľné -po r. 1848 privilégium ako prameň zaniklo, zostali však v platnosti subjektívne práva, vyplývajúce zo starších privilégií, tieto subjektívne práva mohli byť potom neskôr zrušené až zákonom 5. Opus Tripartitum -najznámejšie dielo v právnych dejinách -pokus o kodifikáciu krajinského práva v Uhorsku; keďže obyčajové právo sa odlišovalo podľa regiónov, uhorský snem poveril Š. Werböczyho, ktorý vypracoval kodifikované práva Autor: Štefan Werböczy (1514) -neúplné sankcionovanie => nestal sa zákonom, kráľ to podpísal, ale nedal pečať -Werböczy ho vydal vo Viedni a začali ho používať sudcovia v celej krajine -názory na platnosť Tripartita: -z moci obyčajového práva -platí zo zákona -Tripartitum ako právo sui generis -štruktúra: -úvod (prologus) -1. časť (pars prima) -2. časť (pars secunda) -3. časť (pars tertia) -pokus o rozdelenie diela na osoby, veci a žaloby; nepodarilo sa mu to, lebo uhorský snem mal zložité pravidlá -snahy o revíziu: -Quadripartitum – nechválilo sa -Novum Tripartitum – komentáre, ktoré sa mali prispôsobiť 18. storočiu, časom sa z nich stali obyčaje -s každou kodifikáciou ubúdalo z Tripartita, ale časť vždy platila -zanikol v polovici 20. storočia 6. Dekréty prezidenta republiky. =Benešove dekréty -ide o mimoriadnu formu legislatívy v rokoch 1940 – 1945 -vydávané boli preto, lebo si Beneš mohol zvoliť vládu, nie parlament -prezident môže meniť zákony: -na návrh vlády -v nevyhnutných prípadoch -so súhlasom vlády -boli neskôr schválené Národným zhromaždením (ratihabícia) -ústavné dekréty sa transformovali na ústavné zákony -dekréty sa transformovali na zákony -platnosť týchto predpisov zostala ex tunc (od momentu vydania) -vydávané do októbra 1945 -deklarácia hovorí, že dekréty sú nezameniteľné, ale keďže deklarácia nie je prameň práva, berú sa iba ako politické vyhlásenia -v judikáte je, že dekréty platili a platia a nesmú byť zrušené 7. Marcové zákony Uhorského snemu. -18. marec – 8. apríl: schvaľovanie zákonných článkov -vstúpili do historickej ústavy, upravili ju, ale naďalej sa používala pôvodná ústava -11. apríl: panovník podpísal posledné zákonné články -1. zákonné články rušiace feudalizmus -zánik urbárskych povinností... -2. zákonné články zavádzajúce nezávislý uhorský štát -obmedzenie právomocí panovníka (panovník bude vládnuť prostredníctvom vlády, bude len symbolom) -uhorský snem (rozšírené volebné právo do dolnej tabule) -vláda („zodpovedné uhorské ministerstvo“; predseda + 8 ministrov) -politické práva -prechod od stavovského štátu k občianskemu -Marcové zákony z r. 1848 rušili staré základy súkromného práva, no nevytvorili nové nedostatky: -nedôsledné zrušenie poddanstva (nevyriešili vzťah medzi poddanými a zemepánmi) -neriešenie národnostného problému (proti maďarskej revolúcii vystúpili nemaďarské národy) -nevyjasnené kompetencie medzi uhorskou vládou a Viedňou (uhorská vláda sa rozhodla vybudovať si armádu, na to potrebovali peniaze, začali vydávať peniaze „košútovky“) -2. 12. 1848 – korunovácia Františka Jozefa za cisára, vymenil pôvodného cisára Ferdinanda, čo neprijala uhorská vláda -december 1848 – začiatok vojenského konfliktu medzi Viedňou a Uhorskom 8. Rakúsko – Uhorské vyrovnanie. -1867 premena Habsburskej monarchie na dvojštátie: „RakúskoUhorské mocnárstvo alebo ríša“ -Predlitavsko = Rakúsko -Zalitavsko = Uhorsko -neoficiálne názvy kvôli rieke Litava, ktorá predeľovala tieto dve krajiny -obidve krajiny mali ešte ďalšie štáty spájalo ich: -panovník (v Uhorsku kráľ, v Rakúsku cisár a kráľ; vystupoval inak, pretože mal v každej krajine iné kompetencie) -ministerstvá obrany, financií a zahraničných vecí -spoločný rozpočet -mena (bankovky mali rozdielne) -centrálna banka -colné územie (mali rovnaké colné sadzby) -inštitút delegácií -hospodárske vyrovnania -spoločný dlh -financovanie dvora a zahraničnej politiky pramene Uhorského ústavného práva za dualizmu: -obyčaje -Pragmatická sankcia -väčšia časť Marcových zákonov štátne orgány Uhorska za dualizmu: -panovník (konštitučná monarchia so silným postavením panovníka) -národné zhromaždenie (Horná a Dolná komora) -vláda (pôvodne členená na sekcie, neskôr na ministerstvá) -najvyšší účtovný a kontrolný dvor 9. Inštitúcie Veľkej Moravy. knieža –kniežatá pochádzali z jedného rodu -úloha: zabezpečiť mier, súdnictvo, správa, vojenstvo druhostupňové kniežatá -panovník sa s nimi radil -súdna právomoc zhromaždenie (Moravania) -najstaršie zhromaždenia mali najmä funkcie súdov župani –mali menšie funkcie v miestnej samospráve (vyberanie daní) 10. 1. Československý zákon -28. 10. 1918 Národný výbor vydal zákon obsah: -preambula („samostatný stát československý vstoupil v život“) – formulácia, z ktorej z gramatického hľadiska nevyplýva, že vznikol štát -1. článok: o štátnej forme rozhodne Národné zhromaždenie spolu s ČSNR v Paríži -2. a 3. článok – recipovanie dovtedajších zákonov a nariadení a taktiež úradov, nie obyčaje 11. Ústavný vývoj 1918-1945. etapy: -1. ústavné provizórium (28. 10. 1918 – 13. 11. 1918) -Národný výbor sa stal vykonávateľov zákonodarnej i výkonnej moci -zriaďované najvyššie správne orgány pre jednotlivé rezorty (neskôr ministerstvá), Najvyšší správny súd, Najvyšší súd -2. ústavné provizórium (13. 11. 1918 – 6. 3. 1920) -dočasná Ústava (autor Meissner) -4 oddiely, 21§ -úprava: prezident, vláda, Národné zhromaždenie (jednokomorové) -Národné zhromaždenie má prijať ústavu -obdobie platnosti Ústavnej listiny z roku 1920 -1920 – 1938 (1. ČSR) -29. februára 1920 – prijatá Ústavná listina ČSR (republikánska) -ČSR demokratický unitárny štát s autonómiou Podkarpatskej Rusi -rešpektujú sa občianske práva a slobody a práva menšín -zákonodarná moc: dvojkomorové Národné zhromaždenie -výkonná moc: prezident a vláda -súdna moc (nezávislá) -1938 – 1939 („2. ČSR“) -zmeny v ústavnom práve, politickom systéme i postavení Československa -30. september 1938 – Mníchovská dohoda -zmluva medzi Nemeckom, V. Britániou, Talianskom a Francúzskom -obsah: Československo musí odstúpiť pohraničie Nemecku -dôsledky: -strata území (tzv. Sudety + odstúpenie území Poľsku) -Viedenská arbitráž (odstúpenie juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku) -zmena politickej orientácie ČSR -zmena československej ústavy -ústavné zakotvenie postavenia Slovenska -zmena režimu (nedemokratický režim) -vytvorenie „autonómie“ Slovenska -zmocňovacie zákonodarstvo (vyradenie parlamentu z rozhodovania) -zlikvidovanie politickej súťaže na Slovensku -protižidovské opatrenia -14. 3. 1939 – 1945 („Slovenský štát“) -ústavné etapy: -ústavné provizórium (14. marec – 21. júl 1939) -výkonná moc: prezident a vláda -zákonodarná moc: snem -súdna moc -neexistuje suverenita ľudu, neúplná deľba moci, prevaha povinnosti nad právami, štátostrana so zakotveným postavením v ústave -Ústava Slovenskej republiky od 21. Júla 12. Stredoveké a novoveké občianske právo (do r.1848). charakteristické znaky: -partikularizmus občianskeho práva (rozdielne právo pre jednotlivé skupiny obyvateľstva (krajinské, mestské, cirkevné, židovské právo...)) -ako označenie sa používa súkromné právo (ius privatum) a to až do polovice 20. storočia -jeho súčasťou je aj právo rodinné a obchodné -neexistuje jednotná kodifikácia súkromného práva pramene: -obyčaje -veľkomoravské juridiká a arpádovské zákonníky -Zlatá bula Ondreja II. -Dekrét Ľudovíta I. Veľkého -menší dekrét Žigmunda Luxemburského -Opus Tripartitum a jeho revízie -fyzické osoby mali právnu subjektivitu a spôsobilosť na právne úkony (závislá od statusových vlastností) -právnické osoby boli najprv združenia osôb, neskôr subjektivitu získali aj „právnické“ osoby, -napr.: cirkevné inštitúcie, komitáty/stolice, Sv. koruna Uhorská, mestá vecné právo: -nevýrazný rozdiel medzi vlastníctvom a držbou -rozdiely v mestskom a krajinskom práve -šľachta nemohla voľne disponovať svojim donačným majetkom dedičské právo: -rozdiely v dedení podľa stavovskej príslušnosti záväzkové právo: -sa začalo rozvíjať najmä vplyvom rozvoja miest (dôvody: zmluvy, delikty) 13. Vývoj moderného občianskeho práva. -19. storočie – riešenie poddanskej otázky: -rozšírená možnosť vykúpenia sa z poddanstva -zrušenie urbárskych poddanských povinností, čaká sa na nový Občiansky zákonník -dočasné súdne pravidlá - návrat k uhorskému občianskemu právu -2. polovica 19. storočia = pokračovanie riešenia poddanskej otázky -odškodňovanie bývalých zemepánov za ich čiastočné vyvlastnenie -nadobúdanie vlastníckeho práva k poddanským usadlostiam -vytváranie urbariátov (spoločné vlastníctvo k pasienkom a lesom) -vlastníctvo sa stáva jednotným pojmom (rozdiel oproti feudalizmu) -vznik práva duševného vlastníctva -vyčlenenie autorského práva z vecných práv 14. Občiansky zákonník 1950 -zjednotenie (unifikácia) občianskeho práva v Československu -kodifikácia občianskeho práva na Slovensku -opustenie delenia práva na verejné a súkromné -OZ mal viac kogentných (menej dispozitívnych) noriem -vytvorenie „malého“ OZ: -bez rodinného práva (vytvorenie osobitného zákona) -bez obchodného práva (zrušené bez náhrady) -bez pracovného práva -opustenie tzv. superficiálnej zásady („stavba nie je súčasťou pozemku“) -vytvorenie nových druhov a foriem vlastníctva: socialistické, osobné, súkromné 15. Občiansky zákonník 1964 -nový typ OZ -namiesto FO – „občan“ -namiesto PO – „organizácia“ (buď socialistická alebo nesocialistická) -namiesto nájomnej zmluvy – nájom -namiesto záväzkových vzťahoch – služby -chýbajúce inštitúty: držba, vydržanie, vydedenie -nové inštitúty občianskeho práva: • osobné užívanie bytov, osobné užívanie pozemkov -po r. 1989 – rozsiahle novelizácie OZ 16. Rodinné právo základné pojmy: rodina, manželstvo vzťahy: osobné, majetkové kresťanské vplyvy na manželstvo: -monogamia -manželstvo ako sviatosť -nerozlučiteľnosť manželstva (možnosť zrušenia od 16.stor.) -obmedzenia pri uzatváraní manželstiev medzi katolíkmi a protestantmi -v stredoveku, novoveku i v modernom práve existovali majetkové vzťahy medzi manželmi vo forme: koakvizícia (spoločne nadobudnutý majetok), veno (majetok manželky, ktorý užíval manžel), prínos (majetok, ktorý žena dostala pri uzavretí manželstva (veci osobnej potreby)), obvenenie (náhrada za stratu panenstva a manželskú vernosť) -uzatváranie manželstva v kostole/na úrade 17. Vývoj rodinného práva po r.1948 Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine -obligatórny civilný sobáš zánik manželstva: smrť jedného z manželov / rozvod (už nie rozluka) -úplná rovnosť medzi manželmi majetkové vzťahy: -majetkové spoločenstvo manželov -vznik inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov 18. Retribúcie. -potrestanie zločinov spáchaných počas vojny trestné: rozbitie Československa, zmena režimu, spojenectvo s fašistami -odlišné predpisy pre české krajiny a Slovensko najznámejšie procesy: Tiso, Ďurčanský, Mach, Tuka 19. Kodifikácia trestného práva po r.1948 86/1950 – Trestný zákon 140/1961 – Trestný zákon -podľa komunistickej teórie štátu a práva má trestné právo triedno-potlačovateľskú funkciu, záujem spoločnosti má prednosť pred záujmami jednotlivcov najznámejšie procesy: Slánský a spol., „buržoázni nacionalisti“ – Husák a spol. 20. Čo je historická ústava Uhorska a z čoho sa skladá? =oktrojovaná ústava -vydaná panovníkom 7. marca 1849 autor: F. Stadion -prvá celoríšska ústava spoločné: colné územie, štátne občianstvo, právny poriadok -na čele štátu cisár (posvätný, nezodpovedný) -vláda: predĺžená ruka panovníka, nebola zodpovedná parlamentu reakcia: -odmietnutie radikálmi, aristokraciou i maďarskými politikmi -detronizácia Habsburgovcov v Uhorsku - porážka maďarskej revolúcie