Vírusy - Študijný materiál PDF

Vírusy (Vira) = nebunkové organizmy (Subcelluleta) - študuje virológia - prvýkrát ich objavil ruský botanik DIMITRIJ IVANOVIČ IVANOVSKIJ (1864-1920) ako pôvodcu ochorenia tabakovej mozaiky Vírusy sú: 1. nebunkové organizmy 2. nukleoproteínové častice 3. majú vždy len...

Vírusy (Vira) = nebunkové organizmy (Subcelluleta) - študuje virológia - prvýkrát ich objavil ruský botanik DIMITRIJ IVANOVIČ IVANOVSKIJ (1864-1920) ako pôvodcu ochorenia tabakovej mozaiky Vírusy sú: 1. nebunkové organizmy 2. nukleoproteínové častice 3. majú vždy len jeden typ nukleovej kyseliny – DNA alebo RNA 4. vnútrobunkové = intracelulárne parazity, neschopné samostatného života 5. nemajú schopnosť samostatnej reprodukcie, rozmnožovať sa môžu len v živej bunke 6. nemajú vlastnú látkovú premenu (enzýmy) 7. nerastú, nie sú dráždivé 8. ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí 15 – 300 nm, sú viditeľné len elektrónovým mikroskopom. Virión je jedna infekčná častica, ktorú tvorí: 1. Nukleová kyselina - na rozdiel od bunkových organizmov je to vždy iba jeden druh nukleovej kyseliny, buď RNA alebo DNA molekula. Podľa toho rozoznávame RNA vírusy a DNA vírusy. Nukleová kyselina nesie genetickú informáciu vírusu: 3-300 génov. 2. Kapsida = bielkovinový obal chráni genetický materiál vírusu. Niekedy je členený na menšie stavebné jednotky – kapsoméry. 3. Vonkajší - lipoproteínový obal - vytvorený len u niektorých vírusov, - má často rôzne výčnelky. Tvary vírusov:  guľovitý (vírus chrípky)  tyčinkovitý (vírus tabakovej mozaiky)  vláknitý  špirálovitý- rastlinné vírusy  bakteriofág (vírus baktérií so špecifickou stavbou) Hlavička obsahuje genetický materiál = NK, ktorý je chránený bielkovinovou kapsidou. Z hlavičky vystupuje bičík vo vnútri s tenkým kanálikom, ktorým po infikovaní prechádza nukleová kyselina bakteriofágu do baktérie. Bičík je zakončený doštičkou, z ktorej vyrastajú tŕne a 6 príchytných vláken. Obidve štruktúry umožňujú adsorpciu bakteriofága na povrch bunky baktérie. vírus chrípky  Rozmnožovací cyklus vírusov a formy vírusovej infekcie Etapy lytického cyklu: 1. Prichytenie = adsorpcia vírusu na membránu hostiteľskej bunky. 2. Preniknutie = penetrácia : a) celého rastlinného alebo živočíšneho vírusu do hostiteľskej bunky b) vstreknutie iba jeho nukleovej kyseliny do hostiteľskej bunky (pri bakteriofágoch). Najčastejším vstupom do tela sú sliznice dýchacej, tráviacej sústavy a porušená pokožka. Vstup vírusu do organizmu a jeho následné poškodenie sa označuje ako viróza. 3. Namnoženie viriónov NK vírusu obsahuje genetickú informáciu o tom, ako má vyzerať bielkovinová kapsida.  Zmnoženie NK vírusu v hostiteľskej bunke - replikácia NK, pričom vznikne veľa kópií  Tvorba bielkovinových kapsíd – z novovytvorených NK vírusu sa začne prepisovať genetické informácia do mRNA, ktorá sa pripája na ribozómy hostiteľskej bunky. Ribozómy tvoria bielkoviny, z ktorých sa vytvoria kapsidy nových viriónov.  Kompletizácia NK a kapsíd na virióny 4. Uvoľnenie viriónov – najčastejšie s rozpadom (lýzou) hostiteľskej bunky, alebo bez smrti bunky. Klasifikácia vírusov: 1.podľa typu nukleovej kyseliny:  DNA vírusy  RNA vírusy 2.podľa hostiteľa: a) bakteriofágy – vírusy baktérií b) mykovírusy – vírusy húb c) fytovírusy = rastlinné vírusy – väčšinou RNA vírusy príznaky napadnutia: deformácie a odumieranie rastlinných orgánov, chloróza listov, škvrny na listoch - vírus mozaiky zemiakov, vírus tabakovej mozaiky, vírus kučeravosti tabaku  d) zoovírusy = živočíšne vírusy - vírus vtáčej chrípky H5N1, vírus moru hydiny, vírus kliešťovej encefalitídy – prenáša kliešť, poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Zoonózy – virózy prenosné zo živočíchov na človeka: * vírus besnoty – prenáša infikovaná šelma, so slinami zvieraťa prenikajú virióny do krvného obehu obete, poškodzujú centrálnu nervovú sústavu, prejavuje sa bolesťami hlavy, krku, zvýšeným slinením, kŕčami svalstva. Mení sa správanie nakazeného zvieraťa: je plaché, naopak voľne žijúce zvieratá sa stávajú krotkými a prichádzajú do blízkosti obydlí. Prvú očkovaciu látku proti besnote pripravil Louis Pasteur. * vírus krívačky, vírus slintačky – ochorenie hovädzieho dobytka a prasiat, prenosné na človeka Hostiteľskými bunkami živočíšnych vírusov sú nielen bunky živočíchov, ale aj človeka. Cesty prenosu nákazy sú rôzne:  vzduchom - kvapôčková infekcia  orálno-fekálny - špinavými rukami  priamym kontaktom - so sliznicou; nepoškodená pokožka tvorí bariéru  pohlavným stykom - pohlavne prenosné ochorenia  krvou - a inými telesnými tekutinami  artropódami (článkonožcami) - bodnutím alebo ich infikovanými výlučkami Vírusové ochorenia človeka: Ak sa vírusové ochorenie rozšíri v určitej oblasti hovoríme o epidémii, ak prekročí svetadiely hovoríme o pandémii. Vírusové ochorenie sa nelieči antibiotikami, ale antivirotikami. Po prekonaní niektorých vírusových infekcií zostáva človeku doživotná imunita. Mnohé vírusové ochorenia vyžadujú izoláciu pacienta pre obmedzenie šírenia nákazy. Proti niektorým infekčný vírusovým ochoreniam je povinné zákonné očkovanie (napr.: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna). 1. vírus chrípky -chrípka – akútne infekčné ochorenie dýchacích ciest 2. poliovírus - detská obrna – akútne zasiahnutie centrálnej nervovej sústavy, ochrnutie 3. rubeolavirus - rubeola – vyrážky, horúčka, zdurenie lymfatických uzlín 4. vírus príušníc - mumps (zápal príušných žliaz) – vírusový zápal príušných žliaz, môžu byť napadnuté aj ostatné žľazy s vnútornou sekréciou, vysoké teploty, doživotná imunita 5. morbillivirus - osýpky – svrbiace vyrážky na koži, doživotná imunita 6. vírus HIV - AIDS (syndróm zlyhania imunity) – vírus HIV ničí T – lymfocyty 7. vírus herpes simplex - mokvavé mechúriky na koži, najčastejšie na perách, vírus zostáva v tele ako provírus 8. vírus varicella zoster - ovčie kiahne – horúčkovité ochorenie, typické pľuzgieriky 9. vírus hepatitídy A, B, C – žltačka