Spoznámový Proces PDF

↑ NANDA = North American Nursing Diagnosis Association - severoamerická asociácia pre sesterské diagnózy Je to profesionálna organizácia sestier pre štandardizáciu sestreskej terminológie Jej cieľom je vývoj názvoslovia (nomenklatúry), kritérií a taxonómie sesterských diagnóz OŠETROVATEĽSKÝ PR...

↑ NANDA = North American Nursing Diagnosis Association - severoamerická asociácia pre sesterské diagnózy Je to profesionálna organizácia sestier pre štandardizáciu sestreskej terminológie Jej cieľom je vývoj názvoslovia (nomenklatúry), kritérií a taxonómie sesterských diagnóz OŠETROVATEĽSKÝ PROCES: Je systematická, racionálna metóda plánovania, poskytovania a dokumentovania ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľ: Cieľom je zhodnotiť pacientov zdravotný stav, skutočné či potencionálne problémy starostlivosti o zdravie , vytýčiť plány na zhodnotenie potrieb a poskytnúť špecifické ošetrovateľské zásahy na uspokojenie týchto potrieb Oše. Proces je cyklický - jeho zložky nasledujú za sebou v logickom poradí, ale v tom istom čase môže byť v činnosti viac ako jedna zložka Zjednodušene oše proces je logický, systematický prístup k celkovej starostlivosti o pacienta Modifikovaná vedecká metóda Využíva klinický úsudok na dosiahnutie rovnováhy epistemológie medzi osobnou interpretáciou a výskumnými dôkazmi, v ktorých môže kritické myslenie zohrávať úlohu pri kategorizácii problému klienta a jeho postupu OŠETROVATEĽSKÝ PROCES: Cyklický = kedže jeho kroky sú vo vzájomnom vzťahu, nemá nikdy absolútny začiatok ani koniec Otvorený Prispôsobivý Dynamický systém, ktorý individualizuje prístup k potrebám každého pacienta = prispôsobuje sa osobitým potrebám pacienta, rodiny či spoločnosti Interpersonálny = vyžaduje dôslednú komunikáciu sestry s pacientom s cieľom uspokojiť jeho potreby Zdôrazňuje spätnú väzbu, ktorá vedie k opätovnému posúdeniu alebo revízii plánu starosti Dá sa použiť všeobecne Je jadrom ošetrovateľstva - základ ošetrovateľských úkonov. Je to proces flexibilný a je natoľko štruktúrovaný, že môže byť základom činnosti sestry. Presvedčenie, ktoré ošetrovateľský proces ovplyvňuje, zahŕňa rozoznávanie pacientových potrieb v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti. Zameriava sa na osobu ako komplexný celok = HOLIZMUS Základom je uvedomenie si tých faktorov, ktoré ovplyvňujú ľudské skúsenosti v oblasti zdravia, choroby, sociálneho a ekologického prostredia. INHERENTNE - daná potreba podporovať a udržiavať si zdravie po celý život Ľudia sa musia zúčastňovať na rozhodovaní o vlastnej starostlivosti. Jedinec spolu so sestrou skúma svoje potreby, vytvára plán na ich naplnenie, realizuje ho a vyhodnocuje výsledky Pacient je vnímaný ako aktívny účastník procesu. Miera, do akej môže participovať v takomtointeraktívnom procese, je ovplyvňovanájeho názorom na zdravie, úrovňou sebapoznania a chápaním potreby starostlivosti. Ovplyvňuje ju aj povaha a kvalita interakcií medzi pacientom a sestrou. UPLATŇOVANIE OŠETROVATEĽSKÝCH ZRUČNOSTÍ: Aplikácia ošetrovateľského procesu vyžaduje, aby sestra ovládala rôzne zručnosti vrátane interpersonálnych technických a intelektových. 1. INTERPERSONÁLNE ZRUČNOSTI: Využívanie komunikačných zručností u sestier, aktívne počúvanie - kedže sestra musí vychádzať z toho, že pacienta, najmä spočiatku, dobre nepozná. Ide o prejavovanie záujmu a sústrasti, vedomosti, informácie, rozvijajúcu sa dôveru a získavanie údajov spôsobom, ktorý upevňuje idividualitu pacienta, zlepšuje integritu rodiny a prispieva k životaschopnosti komunity. Vychádzať s ľudmi je veľmi potrebné 2. TECHNICKÉ ZRUČNOSTI: Sa prejavujú využitím rôznych technických zariadení a zručným vykonávaním ošetrovateľských úkonov, techník, procedúr Na uskutočňovanie ošetrovateľského hodnotenia i realizácie sú nevyhnutné 3. INTELEKTOVÉ (KOGNITÍVNE) ZRUČNOSTI: Zahrňujú konštruktívne riešenie problémov, kritické myslenie, prijímanie rozhodnutí, schopnosť robiť ošetrovateľské úsudky a kreativitu (tvorivú schopnosť) Na bezpečnú a inteligentnú starostlivosť sú nevyhnutné Kritické myslenie = je model myslenia založený na vedomostiach, skúsenostiach a schopnostiach konceptualizovať a analyzovať vzťahy. Zahŕňa zatrieďovanie informácií, výber podstatných informácií, ich zaradenie do súvzťažnosti, konceptualizáciu a vytváranie názorov. Umožňuje sestrám vykonávať rozhodnutia rýchlo a nezaujato Kreatívne myslenie = znamená vytvorenie nových vzťahov, nových koncepcií, riešenie problémov novým spôsobom. Pri kreatívnom myslení nemôže osoba vždy zvažovať alternatívy či hľadať za každým činom logiku. Pre sestry je plánovanie ošetrovateľských stratégiía menenie ošetrovateľských zásahov príležitosťou na kreatívne myslenie. Kreatívne myslenie pomáha sestrám modifikovať účinne ošetrovateľské aktivity Vykonávanie rozhodnutí je súčasťou všetkých zložiek ošetrovateľského procesu. Tento proces od sestry vyžaduje vedomosti, tvorivý prístup, prispôsobivosť, zaujatie a prácu s pacientom, dôveru vo vzťahu k práci a schopnosti pre vedenie kolektívu. Kritickým momentom na všetkých stupňoch procesu je ROZHODOVANIE, pri ktorom sestra vždy musí brať do úvahy, že: Pacient je ľudskou bytosťou so svojbytnou hodnotou a dôstojnosťou Základné ľudské potreby musia byť vždy (s)plnené, ak nie - vzniká problém, ktorý vyžaduje pomoc od inej osoby, ak pacient nie je schopný (opäť) sa o seba sám postarať Pacient má právo na kvalitnú medicínsku a ošetrovateľskú starostlivosť, poskytovanú so záujmom, súcitom, zameranú na celkovú pohodu a prevenciu ochorení Dôležitou súčasťou procesu je terapeutický vzťah medzi sestrou a pacientom OŠETROVATEĽSKÝ PROCES SA SKLADÁ ZO SÉRIE 5 KROKOV. sa od sestry očakáva: POSÚDENIE = systematické zhromažďovanie všetkých údajov, ktoré sa týkajú samotného pacienrra i prejavov jeho choroby zhodnotenie/posúdenie chorého: Kto je môj pacient? DIAGNOSTIKA = rozbor týchto získaných údajov, ošetrovateľská diagnóza: Čo trápi môjho pacienta? PLÁNOVANIE = naplánovaná voľba príslušných ošetrovateľských úkonov: Čo pre svojho pacienta môžem urobiť? REALIZÁCIA = praktická realizácia týchto úkonov: Akým spôsobom môžem pomôcť svojmu pacientovi? VYHODNOTENIE = zhodnotenie dosiahnutých výsledkov ošetrovateľskej starostlivosti s návrhom prípadných zmien podľa individuálnych potrieb chorého: Pomohla som svojmu pacientovi? Základom je interakcia medzi pacientom a sestrou. POSUDZOVANIE Posudzovanie zahŕňa zber dát a ich validáciu a je potrebné na stanovenie sesterskej diagnózy. Je súčasťou všetkých činností, ktoré sestra robí pre pacienta alebo s pacientom. Všetky fázy ošetrovateľského procesu závisia od presného a úplného zberu údajov (dát) čiže informácií Ide o nepretržitý proces, ktorý sa aplikuje vo všetkých krokoch procesu Zahŕňa zber dát, ich validáciu, založenie databázy o pacientovej odpovedi - systematicky a nepretržite revidovať dáta a validovať predpoklady Cieľ: cieľom posúdenia je založiť databázu o pacientovej odpovedi na zdravotné ťažkosti či chorobu so zreteľom na jeho potrebu ošetrovateľskej starostlivosti DATABÁZA = sú všetky základné informácie o pacientovi = sesterská anamnéza, fyzikálne posúdenie, lekárska anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, výsledky laboratórnych a diagnostických testov a iné materiály o pacientovom zdravotnom stave Zber dát musí byť systematický a nepretržitý - aj preto je najvhodnejšie použiť niektorý z ošetrovateľských modelov. Tie umožňujú komplexné posúdenie pacienta. Na vybudovanie presnej databázy a predchádzanie predčasným záverom musí sestra validovať (potvrdzovať) predpoklady o pacientovom telesnom a emocionálnom správaní.  Nevykonané potvrdenie či overenie (verifikácia)údajov vedú k prijatiu neoverených predpokladov považovaných za skutočnosťa k nepresnému alebo neúplnému poznatku sestry. Ak má byť ošetrovateľský proces úspešným rámcom na ošetrovateľskú starostlivosť, informácie zhromaždené počas posudzovacej fázy musia byť úplné, faktické a presné TYPY ÚDAJOV: 1. OBJEKTÍVNE = môžu zistiť pozorovateľ alebo môžu byť testované porovnaním so štandardmi Možno ich vidieť, počuť, cítiť alebo čuchať Môze byť napr. bledosť kože, nameraná telesná teplota, plač či trasenie rúk 2. SUBJEKTÍVNE = sú zrejme iba danej osobe, ktorá ich môže opísať či verifikovať Typickým príkladom subjektívneho príznaku je bolesť, svrbenie, strach alebo únava Zaznamenáva sestra počas sesterskej anamnézy Zahrňujú pacientovo vlastné vnímanie zdravotného stavu či životnej situácie Informácie od rodinných príslušníkov či iných významných osôb alebo zdravotníckych pracovníkov sa takisto považujú za subjektívne - ak sa zakladajú viac na mienke než na faktoroch Objektívne údaje sa nazývajú aj znakmi či vonkajšími prejavmi. Subjektívne údaje sa nazývajú symptómami či vnútornými prejavmi. Údaje možno klasifikovať ako premenné (dynamické) údaje a konštantné (stále či statické). Počet pulzov je premenným údajom, pretože sa môže meniť zo dňa na deň, dokonca z hodiny na hodinu a musí sa často aktualizovať. Konštantným údajom je napr. dátum narodenia, ktorý sa nemení. Údaje o pacientovi majú obsahovať anamnézu týkajúcu sa minulosti i súčasné problémy. PRAMENE ÚDAJOV: Údaje o pacientovi sestra získava z primárnych a sekundárnch zdrojov. PRIMÁRNE ZDROJE: Pacient: Je hlavným prameňom primárnych údajov, ak nemá poruchy vedomia a nie je vážne chorý či neschopný jasne komunikovať Zvyčajne poskytuje subjektívne údaje, ktoré nemôže poskytnúť nikto iný. Môže sa však niekedy stať, že málovravný pacient príznaky podhodnotí, kým precitlivený zveličí. SEKUNDÁRNE ZDROJE: Významné či podporné osoby: Rodinný príslušníci, priatelia často poznajú pacienta dobre a môžu o ňom poskytnúť či doplniť informácie. Môžu informovať o prípadných stresoch, ktoré pred ochorením prežíval, o rodinných postojoch k chorobe a zdraviu či o podpore rodiny pri pacientovom ochorení. Tieto osoby sú významným prameňom údajov, najmä ak ide o pacienta veľmi mladého, prípadne dlhovekého, pacienta v bezvedomí alebo s narušeným intelektom. V niektorých prípadoch sa môže stať, že informátor chce zostať v anonymite. Zdravotnícki pracovníci: Sú častým zdrojom informácií o pacientovom zdraví. Sestry, lekári, fyzioterapeuti a pod. môžu podať informáciu o minulom alebo súčastnom styku s pacientom. Lekár, ktorý pozná pacientovo domáce prostredie, môže podať cenné údaje o jeho rodine a o stresoch z pacientovho prostredia. Zdravotné záznamy: Sú prameňom údajov o pacientových súčasných a prekonaných ochoreniach. Sestre môžu poskytnúť obraz o pacientovom prispôsobivom správaní, zdravotných návykoch, prekonaných chorobách, alergiách a pod. Prispôsobivé správanie je to, čo sa osoba naučí ako odpoveď na stres - môže to byť adaptačný mechanizmus alebo správanie na dosiahnutie cieľa.  Zdravotné záznamy obsahujú aj údaje o pacientovom povolaní, náboženstve, sociálnom stave, správy od iných nemocničných pracovníkov. Správnosť nadväznosti týchto zdravotných záznamov na súčasnú situáciu však treba vždy zvážiť, najmä ak pacient nebol v kontakte so zdravotnou starostlivosťou aj niekoľko rokov, a teda aj predpoklad, že sa viaceré záležitosti mohli zmeniť Iné záznamy a správy: Laboratórne záznamy, monitorovanie farmakoterapie, prípadne správy sociálnej agentúry o pacientových životných podmienkach. SÚČASTI ŠIROKEJ OŠETROVATEĽSKEJ ANAMZNÉZY: životopisné dáta - meno, adresa, pohlavie, rodinný stav, zamestnanie, zdravotná poisťovňa hlavné ťažkosti - alebo dôvod návštevy zdravotníckeho zariadenia ( odpovede na otázky: Čo vás trápi?) anamnéza súčasného ochorenia - kedy sa začali symptómy, či začali náhle alebo postupne, aká je presná lokalizácia problémov, ako pacient charakterizuje problémy minulá/predchádzajúca anamnéza - ochorenia, očkovania, úrazy a poranenia, hospitalizácie, užívané predpísané i nepredpísané lieky rodinná anamnéza životný štýl - abúzy, pohybová aktivita, záujmy sociálne údaje - rodinné vzťahy, etnická príslušnosť, prehľad zamestnaní, ekonomické zaistenie, podmienky bývania psychologické údaje - vnímanie hlavných stresorov, ich zvládanie, štýl komunikácie systém zdravotnej starostlivosti - všeobecný lekár, odborné ambulancie METÓDY ZHROMAŽĎOVANIE ÚDAJOV: Pozorovanie - znamená získavať údaje z využívania piatich zmyslov. Má dve hľadiská: 1) všímanie si popudov 2) výber, usporiadanie a objasnenie dát Pozorovanie je uvedomenou, cielenou zručnosťou, ktorú možno rozvíjať iba sústredeným úsilím a organizovaným prístupom. Pozorovanie delíme na - krátkodobé, dlhodobé, cielené a náhodné Sestra sa zameriava na celkový stav pacienta, jeho správanie, stav vedomia, sebestačnosť, spánok, zmyslové orgány a iné… Rozhovor - je plánovaná komunikácia alebo konzervácia s určitým cieľom. Sestra môže klásť otvorené i zatvorené otázky, naplánuje si miesto, čas rozhovoru, pripraví vhodnú atmosféru Vyšetrenie, meranie - sestry robia fyzikálne vyšetrenie na zhromaždenie objektívnych údajov potrebných na dokončenie posudzovacej fázy ošetrovateľského procesu Po získaní dát ich usporiadame do ŠTRUKTURÁLNEHO RÁMCA!!! Tým môže byť niektorý z ošetrovateľských modelov. Posudzovanie pacienta podľa rámca predstavuje efektívne vytvorenú databázu a zároveň sa tým zamedzuje vytváraniu duplicitných záznamov (ako je osobitná analýza anamnézy rodinnej, sociálnej…, posudzovanie podľa systémov, cefalokaudálny prístup Všetky získané údaje (komplexná databáza) pacienta sa implementujú do rámca. Úplná databáza subjektívnych a objektívnych údajov umožňuje sestre formulovať sesterskú diagnózu, rozvíjať pacientove ciele a zasahovať do činností na zlepšenie zdravia a prevenciu chorôb. DIAGNOSTIKA Diagnostika je analyticko-syntetický proces vyúsťujúci do výberu aformulácie ošetrovateľskej diagnózy, ktorá tvorí východisko plánovania a realizácie ošetrovateľskej starostlivosti Definícia diagnózy: umenie určiť chorobu na základe jej znakov a príznakov Vyhlásenie, čiže záver týkajúci sa nejakého javu Analýza priebehu a podstaty stavu, situácie či problému Ošetrovateľské problémy (celostné reakcie pacienta na neuspokojené potreby) sa týkajú jeho sebestačnosti, psychomatickej rovnováhy a kvality života. Ošetrovateľský problém je akýkoľvek stav alebo situácia, v ktorej človek - či už zdravý alebo chorý - potrebuje pomoc na udržanie alebo znovunadobudnutie zdravia (alebo podporu pri pokojnom zomieraní). Sesterská diagnóza priamo súvisí s pacientovým problémom. Sesterská diagnóza je klinický záver o odpovediach jednotlivca, rodiny či komunity na skutočné alebo potencionálne zdravotné problémy či životný proces. Sesterské diagnózy poskytujú základ pre výber ošetrovateľských zásahov na dosiahnutie výsledku, za ktoré je sestra zodpovedná. Diagnostikovanie je dôkladné, kritické štúdium niečoho, aby bola určená podstata. Diagnostika je proces ústiaci do diagnostického záveru alebo sesterskej diagnózy. ZÁKLADNÉ PRINCÍPY DIAGNOSTICKÉHO UVAŽOVANIA spojené s ošetrovateľským posudzovaním: Zber dát - zber relevantných údajov a ich analýza pre stanovanie diagnózy. Klinické príznaky a prejavy - zmeny stavu organizmu. Hypotézy/predpoklady - odhadované alternatívy príčin, ktoré mohli spôsobiť uvedené zmeny. Validácia hypotéz/predpokladov - realizácia nevyhnutných krokov na vylúčenie iných hypotéz alebo vyčlenenie čiastkového problému. Stanovenie diagnózy - pomenovanie problémov pacienta na základe validácie Stratégia - realizácia činností nevyhnutných na riešenie zisteného problému alebo poskytnutie zodpovedajúcej ošetrovateľskej starostlivosti. DIAGNOSTICKÝ PROCES: 1. Spracovanie údajov - interpretovanie zozbieraných dát. Má tieto fázy: a) usporiadanie údajov b) porovnanie údajov so štandardmi (zachytenie významných náznakov) - náznaky poukazujúce n azmenu v pacientovom zdravotnom stave či modely zdravia, náznaky líšiace sa od noriem pacientovej populácie, náznaky vývinovej retardácie) c) zoskupenie údajov (vytvorenie pracovných hypotéz) d) zistenie medzier a rozporov 2. Zistenie resp. hodnotenie pacientových zdravotných problémov, zdravotných rizík a pozitív, silných a slabých stránok. Po spracovaní údajov sestra a pacient spoločne ohodnotia silné a slabé stránky, čiže zdravotné pozitíva a negatíva. To je v podstate rozhodovací proces. 3. Formulovanie sesterských diagnóz V tomto konečnom štádiu sestra formuluje príčinné vzťahy medzi zdravotnými problémami a faktormi, ktoré ich ovplyvňujú. FORMA SESTERSKEJ DIAGNÓZY: 1. Termíny popisujúce problém (P) = označenie alebo názov diagnostickej kategórie, je opisom pacientovho individuálneho, rodinného alebo komunitného zdravotného problému (existujúceho alebo potencionálneho), ktorý vyžaduje ošetrovateľskú starostlivosť. 2. Etiológia problému (E) = či iných ovplyvňujúcich problémov. Tento komponent identifikuje jednu či viac pravdepodobných príčin zdravotného problému a dáva smer nevyhnutnej sesterskej liečbe. 3. Charakteristiky pre zoskupenie znakov a symptómov (S) = určujúce charakteristiky poskytujú informácie potrebné na stanovenie diagnostickej kategórie. PÍSANIE DIAGNOSTICKÉHO ZÁVERU: dvojzložková sesterská diagnóza: P+E (problém + etiológia) - pri potencionálnej sesterskej diagnóze trojzložková sesterská diagnóza: P+E+S (problém + etiológia + symptómy) - pri aktuálnej sesterskej diagnóze Pri zápise problém - etiológia sa používa slovné spojenie v súvislosti/v spojitosti/vo vzťahu. Na zápis definujúci charakteriskiku čiže problém sa používa spojenie prejavujúce sa. DIAGNOSTICKÝ ALGORITMUS Diagnostický algoritmus je špecifická metóda, ktorá umožňuje presne určiť, aké dysfunkčné potreby jednotlivca (rodiny, komunity) v danom čase vyskytujú. Ide o spôsob myslenia a organizovani ainformácií, ktoré vedú k jasnému a presnému diagnostickému záveru. Je rozdelený do troch fáz = prvá fáza - zameraná na diagnózy aktuálne druhá fáza - zameraná na diagnózy potencionálne tretia fáza - zameraná na diagnózy typu wellness a na podporu zdravia V prípade syndrómových diagnóz sa postupuje ako v prípade aktuálnych diagnóz. FÁZY DIAGNOSTICKÉHO ALGORITMU: 1. Fáza - zameriava sa na vyhľadávanie diagnostických znakov, definujúcich charakteristík a súvisiacich faktorov aktuálnych (pípadne syndrómových) sesterských diagnóz v príslušných diagmostických doménach Pri diagnostike je vždy účelné postupovať podľa diagnostických tried od prvej domény k poslednej Treba vždy individuálne u každého jedinca posúdiť, či je alebo nie je v danej situácii zmysluplné vyhľadávať diagnózy v sledovanej triede. Ak áno, postupuje sa podľa krokov diagnostického algoritmu, ak nie postúpi sa ďalšej triede a diagnostické uvažovanie sa opakuje. Prvý kroku = sa cielene vyhľadávajú definujúce charakteristiky sesterských diagnóz v jednotlivých triedach a ak sa nájde minimálne jedna, zaznamená sa do ošetrovateľskej dokumentácie a nasleduje druhý krok algoritmu. Neprítomnosť ani jednej z definujúcich charakteristík vylučuje prítomnosť danej diagnózy u konkrétneho jedinca. Druhý krok = vyhľadávanie súvisiacich faktorov nasleduje vtedy, ak sa našla minimálne jedna definujúca charakteristika určitej diagnózy a pokračuje sa vyhľadávaním súvisiacich faktorov. Neprítomnosť ani jedného zo súvisiacich faktorov vylučuje potvrdenie danej diagnózy. Len v prípade, ak sa našla kombinácia minimálne jednej definujúcej charakteristiky s minimálne jedným súvisiacim faktorom. Tretí krok = overenie diagnózy. Zisťuje sa, či je jedinec skutočne v situácii alebo stave, ktorý je popísaný v definícii tejto sesterskej diagnózy. Keď je overený výsledok kladný, zapíše sa prítomnosť danej dysfunkčnej potreby do ošetrovateľskej dokumentácie v podobe názvu sesterskej diagnózy a číselného kódu. Keď je výsledok overovania negatívny, je nutné skontrolovať predchádzajúce kroky, či sa nevyskytli nepresnosti pri vyhľadávaní definujúcich charakteristík alebo súvisiacich faktorov. Odstránením chyby z predchádzajúcich krokov a následným overením diagnózy sa vytvára pozitívny výsledok overovania. Ak je však aj potom výsledok overovania negatívny, možno tvrdiť, že diagnóza sa nevyskytuje. Aktuálnu sesterskú diagnózu (P-problém) dokladajú definujúce charakteristiky (S-symptóm) a súvisiace faktory (E-etiológia) 2. Fáza - zameriava sa na vyhľadávanie potencionálnych dysfunkčných potrieb podľa rizikových faktorov potencionálnych diagnóz. Prítomnosť potencionálne dysfunkčné potreby predstavujú riziko (vysokú mieru pravdepodobnosti), že daná potreba sa v dysfunkčný variant rozvinie. Tvrdenie pre diagnostický záver dokladajú rizikové faktory. V diagnostickom algoritme sa postupuje ako v prvej fáze, ale nie je realizovaný druhý krok. Pre zápis potencionálnej sesterskej diagnózy sa odporúča dvojzložková formulácia (problém - etiológia/rizikový faktor) 3. Fáza - zameriava sa na vyhľadávanie sesterských diagnóz typu wellness a diagnóz na podporu zdravia. Tvrdenie pre wellness ošetrovateľskú diagnózu a ošetrovateľskú diagnózu na podporu zdravia dokladajú definujúce charakteristiky (S - symptóm). Postup algoritmu sa odvíja od toho, že pre diagnózu sú stanovené len definujúce charakteristiky. Diagnostické kroky sú zhodné s algoritmom v prvej fáze, ktorý je skrátený o druhý krok. Pri tomto type diagnóz ide o ochotu zlepšiť si svoje zdravie (napr. Ochota zlepšiť si svoj spánok) CHARAKTERISTIKA DIAGNOSTICKÉHO ZÁVERU: Diagnostický záver je jasný a stručný Je špecifický a zameraný na pacienta Vzťahuje sa na jeden problém pacienta Je presný Vychádza zo spoľahlivých a podstatných posudzovacích údajov Pozrieť stranu 46. CHYBY A OMYLY, KTORÉ SA MÔŽU VYSKYTNÚŤ PRI STANOVENÍ SESTERSKEJ DIAGNÓZY: Uvádzať pacientovu odpoveď ako potrebu namiesto problému Požívať úsudok/ domienku v záveroch Klásť etiológiu pred pacientovu odpoveď (problém) Používať lekársku terminológiu Používať závery, ktoré neurčujú špecifický smer na plánovanie nezávislých ošetrovateľských činností Začať diagnózu ošetrovateľským zásahom Použiť jeden symptóm vyskytujúci sa u pacienta POROVNANIE SESTERSKEJ A LEKÁRSKEJ DIAGNÓZY Sesterská diagnóza: Opisuje odpoveď jednotlivca na chorobný proces, stav či situáciu Je zameraná na jendotlivca. Mení sa tak, ako sa menia odpovede pacienta Usmerňuje nezávislé sesterské činnosti: plánovanie, realizáciu a vyhodnotenie Je doplnkovou k lekárskej diagnóze Nemá všeobecne prijatý klasifikačný systém, takéto systémy sú v stave vývoja Skladá sa z dvoch častí plus zahrňuje aj údaje o etiológii, ak je známa Lekárska diagnóza: Opisuje špecifický chorobný proces Je zameraná na patológiu Usmerňuje medicínsku liečbu, ktorej časť ,ôže vykonávať aj sestra Je doplnkovou k sesterskej diagnóze Má dobre vyvinutý klasifikačný systém prijatý lekárskou prefesiou Skladá sa z 2-3 slov BENEFITY POUŽÍVANIA SESTERSKÝCH DIAGNÓZ NA POVOLANIE SESTRY: Podporujú profesionálnu zodpovednosť a samostatnosť sestry Poskytujú štandardizovanú terminológiu na kategorizáciu ošetrovateľských problémov Usmerňujú výber ošetrovateľských intervencií na dosiahnutie stanovených výsledkov Sú účinným prostriedkom komunikácie medzi sestrami Poskytujú rámec na ošetrovateľský výskum PLÁNOVANIE Plánovanie je proces vytýčenia ošetrovateľských stratégií či intervencií (zásahov) s cieľom prevencie, redukcie či eliminácie pacientových zdravotných problémov, ktoré boli zistené a validované počas diagnostickej fázy. Cieľ: Cieľom je dosiahnuť kvalitnú ošetrovateľskú prax Plánovanie je uvážený systematický proces, nevyhnutný na dosiahnutie kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Je to proces, v ktorom sa vykonáva rozhodovanie a riešenie problémov Na plánovaní oše. stratégií sa môžu zúčastniť - sestry, pacient, členovia rodiiny, podporné osoby, poskytovatelia starostlivosti,a členovia iných zdravotníckych profesií. Ak má byť účinný - príspevok pacienta a podporných osôb je zásadný. Pacient sa musí podľa možnosti sám podieľať na procese. SÚČASTI PLÁNOVANIA: 1. Vytýčenie priorít - stanovenie preferenčného poradia ošetrovateľských stratégií. Priorita môže byť nízka, stredná alebo vysoká. Problémy ohrozujúce život majú najvyššiu prioritu, po nich nasledujú problémy ohrozujúce zdravie atď… Priority však neostávajú nemenné, ale menia tak, ako sa menia pacientove zdravotné problémy. Faktory, ktoré môžu pôsobiť na stanovenie priority: - urgentnosť na stanovenie problému - pacientova hodnota zdravia a názory - pacientove priority - prostriedky dostupné sestre i pacientovi - čas potrebný na ošetrovateľské postupy - plán lekárskej liečebnej starostlivosti 2. Vytýčenie pacientových cieľov a výsledných kritérií - pacientov cieľ je želaný výsledok či zmena na jeho ceste za zdravím. Sesterská diagnóza usmerňuje typ cieľového záveru. Dôvody pre stanovenie pacientových cieľov sú: 1. Usmerniť plánovanie ošetrovateľských zásahov, ktorými a dosiahnu predpokladané zmeny u pacienta. 2. Usmerniť stanovanie vyhodnocovacích kritérií na meranie účinnosti záverov. Pozrieť stranu 48. CIELE KRITÉRIÍ: Usmerňujú činnosť sestry Poskytujú časové limity na plánované aktivity Slúžia ako kritéria hodnotenia pokroku na ceste k dosiahnutiu cieľa Umožňujú pacientovi a sestre určiť, kedy bol problém vyriešený CHARAKTERISTIKA KRITÉRIÍ: Pre každý pacientov cieľ si treba stanoviť 3 až 6 výsledných kritérií Každé výsledné kritérium súvisí s daným cieľom Výsledok stanovený kritériom sa dá dosiahnuť Každé kritérium sa týka jediného špecifického výsledku Každé kritérium má byť čo najšpecifickejšie a čo najkonkrétnejšie, čo potom uľahčuje meranie Každé kritérium sa dá vyhodnotiť či merať, výsledok možno vidieť, počuť, cítiť alebo odmerať inou osobou SÚČASTI VÝSLEDNÝCH KRITÉRIÍ: Podmet - pacient Sloveso - robí, pozná, pije… Podmienky/modifikanty ako, kde, čo Plánovaná úroveň výkonu - za ako dlho PÍSANIE CIEĽOV A VÝSLEDNÝCH KRITÉRIÍ: Pozrieť stranu 49. 3. Plánovanie ošetrovateľských stratégií Ošetrovateľské stratégie (intervencie) sú činnosti sestier zvolené na liečbu v intenciách špecifických sesterských diagnóz na dosiahnutie pacientových cieľov. Špecifické stratégie zvolené pre dané sesterské diagnózy sa majú zameriavať na odstránenie alebo zmenšenie príčiny, čo je v druhej časti diagnostického záveru. Plánovanie ošetrovateľských stratégií znamená preberať rôzne alternatívy sesterských činností na riešenie pacientovho problému, zvažovať dôsledky každej alternatívy a nakoniec zvoliť jednu či viacej ošetrovateľských stratégií. Metódy pri výbere stratégií: brainstorming, hypotetizovanie, extrapolácia. Pri výbere metód sa musia zvážiť aj dôsledky, ktoré môžu použitím danej metódy u pacienta vzniknúť (napr. strach, úľava…) Pre správny výber potreba poznatky ale aj skúsenosti Sestra má zohľadniť zdravotný stav pacienta v danom čase, biorytmus pacienta, rytmus dňa, hodnoty, vieru, liečebné metódy 4. Napísanie sesterských ordinácií Sesterské ordinácie (príkazy) sú špecifické zásahy vykonávané sestrou na dosiahnutie vytýčených cieľov zdravotníckej starostlivosti. Ordinácie by mali byť čo najpresnejšie. Mali by obsahovať: dátum (kedy boli napísané), akčné slovo (ktorým sa začína príkaz, musí byť presné), obsahovú oblasť (kde a čo v danom príkaze), časový prvok (kedy, ako dlho, ako často sa má ošetrovateľská činnosť vykonávať) a podpis sestry (ako zákonné preberanie zodpovednosti za ordináciu) 5. Napísanie plánu ošetrovateľskej starostlivosti Plán ošetrovateľskej starostlivosti je písomným vodidlom, podávajúcim organizované informácie o paccientovom zdraví v logickom celku. Zameriava sa na zásahy, ktoré musí sestra urobiť ako odpoveď na zistené pacientove sesterské diagnózy na splnenie stanovených cieľov. CIEĽ PLÁNU: usmerňovať individualizovanú starostlivosť o pacienta zabezpečovať kontinuitu starostlivosti dokumentovať potreby pacienta do pacientovho záznamu prideľovať ošetrovateľský personál pre pacienta uhrádzať platby zdravotnými poisťovňami Na písanie plánu ošetrovateľskej starostlivosti sa používajú rôzne formuláre podľa toho, kde v akom zdravotníckom zariadení sa starostlivosť vykonáva. Súčasťou dokumentácie sú identifikačné údaje o pacientovi, informácie o farmakoterapii, liečebných a diagnostických metódach, vyšetreniach, ako aj prepúšťacia správa. 6. Konzultovanie Poradiť sa o odborných otázkach, o riešení problémov, ktoré sú dôležité na zabezpečenie kvalitnej a bezpečnej starostlivosti. Proces konzultovania zahŕňa: 1) identifikáciu problému 2) získavanie príslušných údajov o pacientovi 3) výber konzultanta 4) komunikáciu o probléme a príslušných informáciách 5) diskusiu s konzultantom a jeho odporúčania 6) včlenenie odporúčaní do pacientovho ošetrovateľského plánu REALIZÁCIA Realizácia čiže vykonanie alebo zásah je uplatnenie ošetrovateľských stratégií, zaznamenaných v pláne ošetrovateľskej starostlivosti, v praxi, je to ošetrovateľská činnosť zameraná na dosiahnutie želateľného výsledku či pacientových cieľov realizácia zahrňuje uplatnenie sesterských a lekárskych ordinácií autonómna činnosť založená na vedeckom zdôvodnení, ktorá sa robí v prospech pacienta podľa plánu odvodeného zo sesterskej diagnózy a vytýčených cieľov = podľa tejto definície ošetrovateľské zásahy neobsahujú stratégie vyplývajúce z ordinácií lekára Pacient je vždy prvoradým účastníkom v realizácii plánu ošetrovateľskej činnosti, hoci sestra môže niekedy konať za neho. Stupeň pacientovej účasti na realizácii je často závislý od jeho zdravotného stavu. Napríklad človek v bezvedomí nie je schopný podielať sa na starostlivosti o seba, vyžaduje si úplnú starostlivosť od iných. Naopak ambulantný pacient vykonáva všetky činnosti starostlivosti o svoje zdravie samostatne. Pacient je hlavným účastníkom pri realizácii plánu starostlivosti. Do akej miery sa podieľa na starostlivosti, závisí od: Veku Zdravotného stavu Schopností Hodnotového systému Prostredia Sestra môže činnosť realizovať v plnom rozsahu za pacienta alebo len čiastočne, alebo mu poskytne radu, konzuktáciu. TYPY OŠETROVATEĽSKÝCH ČINNOSTÍ: V rámci svojej profesie sestry/pôrodné asistentky pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti poskytujú závislú, nezávislú a súčinnú činnosť. Činnosť v tomto kontexte je aktivita súvisiaca s rolou danej osoby. Nezávislá ošetrovateľská činnosť: Čiže autonómna - je taká, ktorú iniciuje sestra na základe vlastných vedomostí a zručností. Sestra rozhodne, či pacient potrebuje určité ošetrovateľské zásahy, ktoré vykoná buď sama, alebo ich deleguje na iný ošetrovateľský personál, pričom zodpovedá za rozhodnutie aj za ich vykonanie Nezávislá činnosť je naplánovanie aj poskytovanie určitej špeciálnej starostlivosti na základe vzdelania a praktickej skúsenosti. Nezávislým ošetrovateľským činnostiam pripisujú v súčasnosti čoraz väčšiu pozornosť i sestry samy Závislá ošetrovateľská činnosť: Čiže komplementárna - je taká, ktorú sestra vykonáva na príkaz lekára, pod lekárskym dohľadom alebo podľa stanovených predpisov - napr. injekčné podávanie antibiotika ordinovaného lekárom. Takéto závislé činnosti sesterskej praxe sú zvyčajne v priamom vzťahu k pacientovej chorobe a ich dôležitosť nemožno podceňovať. Okrem úkonov ordinovaných lekárom sestra vykonáva i ďalšie ošetrovateľské činnosti súvisiace s príkazom - napr. pri aplikácií antibiotika si všíma prejavy zlepšenia či zhoršenie infekcie, toxické alebo vedľajšie účinky lieku. Súčinná ošetrovateľská činnosť: Čiže interdependentná - je taká, ktorú sestra vykonáva buď spoločne s iným členom zdravotníckeho tímu, alebo ako aj výsledok spoločného rozhodnutia sestry a iného člena tímu. Niekedy sú takéto činnosti dôkazom prelínania sa zodpovednosti zdravotníckych pracovníkov a odrážajú kolegiálne vzťahy medzi zdravotníckymi pracovníkmi z jednotlivých odborov Týka sa to napríklad spolupráce s fyzioterapeutom pri rozcvičovaní operovanej končatiny. Fyzioterapeut môže najprv naučiť pacienta sviky a sestra ich potom ďalej upevňuje a pomáha pacientovi pri cvičení za neprítomnosti terapeuta. Pri realizácii sa riadia sestry zákonnými nariadeniami. Nariadenie je písomný dokument, ktorý oprávňuje sestru. Všetky činnosti, ktoré sestra robí, musia vychádzať z jej kompetencií, ktoré sú upravené v právnych normách. REALIZAČNÝ PROCES: Proces realizácie ošetrovateľských činností bežne zahrňuje opätovné posúdenie pacienta, validáciu plánu ošetrovateľskej starostlivosti, vymedzenie potreby pomoci sestry, realizáciu ošetrovateľských stratégií a komunikáciu ošetrovateľských činností. Opätovné posúdenie pacientovho stavu a validácia plánu opatery sú podriadenými procesmi, ktoré musia vykonávať ustavične počas celej fázy realizácie. Sestra realizuje plán ošetrovateľskej starostlivosti, pričom vykonáva určené intervencie, ktoré boli vybrané tak, aby pomohli splniť stanovené ciele/výsledky. Sú tu zahrnuté aj delegované úlohy a ich monitorovanie. 1. Opätovné posúdenie pacienta - posudzovanie sa robí počas celého ošetrovateľského procesu - počas posúdenia, realizácie a vyhodnotenia - vlastne pri každom kontakte sestry s pacientom. Pri poskytovaní starostlivosti musia sestry ustavične zbierať údaje o zmenách (pozvoľných či akútnych) v pacientovom stave, o jeho zdravotných problémoch, reakciách, pocitoch, negatívach i pozitívach. Nové informácie môžu indikovať zmenu priorít či stratégií. Tým sa zmení aj rozhodnutie a príslušne sa reviduje ošetrovateľský plán. 2. Validácia plánu ošetrovateľskej starostlivosti - plán nie je fixný, podlieha zmenám tak, ako sa mení stav pacienta, sestra musí zvážiť hodnotu nových dát a rozhodnúť, či je plán i za týchto okolností platný (musí plán validovať). Ak však ostáva zdravotný stav pacienta nezmenený, sestra pokračuje v realizačnom procese bez zmeny. 3. Posúdenie potreby asistencie pri činnostiach - sestra môže na realizáciu niektorých ošetrovateľských stratégií potrebovať pomoc, a to z týchto príčin: nie je schopná bezpečne uplatniť dané stratégie sama, obáva sa zvýšenie stresu pacienta, príp. nemá dosť vedomostí a zručností na vykonanie danej činnosti 4. Realizácia ošetrovateľských stratégií - ošetrovateľské stratégie sú zamerané na pomoc pacientovi dosiahnuť jeho zdravotné ciele. V realizácii ošetrovateľských stratégií rozoznávame šesť významých aspektov: Pacientova individualita = individualizovaný prístup treba uplatniť tam, kde to nenaruší vedecký princíp ošetrovateľstva Potreba pacientovej účasti = niektorí pacienti sa plne angažujú do starostlivosti, iní ju odmietajú Potrebná účasť pacienta často závisí od jeho síl, závažnosti ochorenia, stresorov, strachu, pochopenia choroby ošetrovateľských činností prevencia komplikácií = platí napríklad pri preväze aseptickej rany, keď sestra musí dodržiavať zásady sterility na zabránenie vzniku infekcie uchovanie obranných mechanizmov = napríklad snaha o zachovanie celistvosti kože polohovaním, aby sa zabránilo preniknutiu mikroorganizmov a infekcii poskytnutie pohody a podpory pacientovi presné a starostlivé vykonanie ošetrovateľských aktivít = sestra musí napríklad dbať na presné dochvíľne podávanie predpísaných liekov. 5. Záznamy a hlásenia o ošetrovateľských činnostiach - ošetrovateľské činnosti sa zaznamenávajú písomné alebo ústne po ich vykonaní. Význam vykonávania realizačného procesu spočíva v tom, že nové informácie môžu indikovať zmenu priorít a stratégií, čo si vyžaduje prispôsobiť plán novým okolnostiam. Pri realizácii sestra uplatňuje kognitívne, interpersonálne a technické zručnosti. Činnosti, ktoré sestra robí pri realizácii, odrážajú aj jej rolu, ktorú v danom čase zastáva. Sestra môže pri pacientovi zastávať rolu: Učiteľky - učí ho novým poznatkom a zručnostiam Komunikátorky - poskytuje mu informácie, ako aj odovzdáva a sprostredkováva informácie od neho iným Ošetrovateľky - poskytuje mu podporu, ošetrovateľskú starostlivosť Advokátky - obhajuje záujmy a práva pacienta, podporuje ho v jeho rozhodnutiach Nositeľky zmien - napomáha pacientovi rozhodnúť sa pre zmenu, pri výbere alternatív v starostlivosti Manažérky - využíva možnosť delegovania starostlivosti iným zdravotníckym pracovníkom, ako aj zabezpečuje dohľad nad poskytovanou starostlivosti Výskumníčky - realizuje starostlivosť na základe výsledkov výskumu, vyberá metódy, ktoré sú pre pacienta a ošetrovateľstvo prínosom VYHODNOTENIE Vyhodnotiť v ošetrovateľstve znamená zistiť, či sa dosiahli pacientove ciele a do akej miery. Vyhodnocovanie je cieľavedomá, organizovaná činnosť. Závery vyhodnotenia určujú, či sa majú špecifické zásahy skončiť, pokračovať, revidovať alebo zmeniť. Vyhodnocovanie je súbežným i terminálnym procesom Prostredníctvom nej a sestry stávajú zodpovednými za svoju činnosť a nepokrčujú v neúčinných zásahoch, ale prijímajú namiesto nich účinnejšie Sestra hodnotí pokrok k cieľom/výsledkom identifikovaným v predchádzajúcich fázach. Ak je pokrok k cieľu pomalý, alebo ak došlo k regresii, sestra musí zodpovedajúcim spôsobom zmeniť plán starostlivosti. Naopak, ak by bol cieľ dosiahnutý, starostlivosť môže skončiť. V tejto fáze môžu byť identifikované nové problémy, a preto sa celý proces začne odznova. VYHODNOCOVACÍ PROCES: 1. Stanovanie výsledných kritérií (noriem na merianie úspechu) Používajú sa na odmeranie dosiahnutia cieľov. Kritéria majú dvojaký účel: vymedzujú druh údajov, ktoré treba hodnotiť a zozbierať, a poskytujú štandard, s ktorým sa majú porovnávať. Kritéria, ktoré sú jasne zadané, uľahčujú vyhodnocovací proces. 2. Získavanie údajov vzhľadom na vymedzené kritéria Údaje sa zbierajú tak, aby sa dali urobiť závery o tom, či sa ciele dosiahli. Sestra zhromažďuje údaje, súvisiace so špecofockými kritériami pozorovaním, vyšetrovaním, priamou komunikáciou, cieľavedomým načúvaním alebo z hlásení iných zdravotníckych odborníkov. Údaje môžu byť subjektívne (výrok pacienta) i objektívne (ktoré si niekedy vyžadujú interpretáciu - názor inej sestry). Zozbierané údaje sa musia presne a jasne zaznamenať, aby uľahčili hodnotenia dosiahnutia cieľa. 3. Hodnotenie dosiahnutia cieľa Zozbierané údaje sa provnávajú s vytýčenými kritériami. Existujú tri možné výsledky hodnotenia: A) cieľ sa splnil B) cieľ sa splnil čiastočne C) cieľ sa nesplnil 4. Porovnanie ošetrovateľských činností s výsledkami u pacienta Nikdy by sa nemalo uzavierať, že ošetrovateľský zásah bol jediným faktorom na dosiahnutie cieľa, čiastočné dosiahnutie cieľa alebo nedosiahnutie cieľa. Je dôležité nájsť vzťah (alebo jeho neprítomnosť) medzi ošetrovateľskými činnosťami a výsledkami. 5. Revízia pacientovho plánu ošetrovateľskej starostlivosti Vyhodnotenie dosiahnutia cieľa poskytuje spätnú väzbu potrebnú na zistenie, či bol plán starostlivosti účinný na vyriešenie pacientovho problému, jeho zníženie alebo prevenciu. Sestra musí opätovne revidovať plán a zisťovať, či sa ciele dosiahli. Ak sa ciele splnia, sestra môže uzavrieť, že problém (určený sesterskou diagnózou) viac neexistuje a starostlivosť na jeho dosiahnutie sa skončila (pričom sestra všetko dokumentuje), alebo že problém aj napriek splnenie cieľu pretrváva (napr. krátkodobý cieľ sa splnil, no dlhodobý cieľ ostal nenaplnený, alebo niektoré, no nie všetky z výsledných kritérií sa splnia) a ošetrovateľské intervencie musia pokračovať, hoci cieľ a kritérium boli splnené. Ak sa cieľ nedosiahol, sestra musí revidovať ošetrovateľský proces v každej časti cyklu, a to: Pacientovu databázu - neúplná alebo nepresná databáza ovplyvňuje všetky ďalšie kroky ošetrovateľského procesu a plánu starostlivosti. V niektorých prípadoch môžu nové dáta znehodnotiť platnosť existujúcich údajov, čo si vyžaduje nové sesterské diagnózy, ciele a nové ošetrovateľské zásahy Sesterské závery - ak je databáza neúplná, vyžadujú sa nové diagnostické závery. Ak je úplná, sestra musí preveriť, či bol problém zhodnotený správne a či sesterské diagnózy zodpovedajú databáze Ciele (ich vytýčenie) - ak je výrok sesterskej diagnózy nepresný a vyžaduje úpravu, je jasné, že i vytýčené ciele treba revidovať. Ak je však výrok sesterskej diagnózy správny, sestra ďalej kontroluje, či sú vytýčené ciele reálne a či sa dajú dosiahnuť. Nereálne, nedosiahnuteľné ciele si vyžadujú opravu. Sestra by tiež mala určiť, či sa zmenili priority a či pacient a sestra s ich poradím i za zmenených podmienok súhlasia Ošetrovateľské stratégie - nakoniec sestra skúma koreláciu medzi ošetrovateľskými stratégiami a cieľmi a či sa vybrali najlepšie stratégie. Hoci sú diagnózy a ciele správne, výber stratégií na dosiahnutie cieľov nemusí zodpovedať požiadavkám. Pred výberom nových stratégií by mala sestra skontrolovať, či sa splnili ordinácie ošetrovateľských činností. Iný ošetrovateľský personál ich nemusel vykonať pre ich nejasnosť alebo nereálnosť či nesplniteľnosť, často aj pre vonkajšie obmedzenia, ako je nedostatok zdrojov, či už finančných, materiálnych, personálnych a iných. 6. Modifikácia ošetrovateľského plánu Ak sa sestra rozhodne pre revíziu plánu, musí: A) zmeniť údaje na posúdenie tak, aby odrážali najnovšie zistenia - nové údaje by mali byť s dátumami a označené, aby bolo zrejmé, že sú nové B) revidovať sesterské diagnózy - aby odrážali nové údaje. Pri nových sesterských diagnózach by mal byť tiež uvedený dátum. C) revidovať pacientove priority, ciele a výsledné kritériá - aby odrážali nové sesterské diagnózy a uviesť pri nich dátum. D) určiť nové ošetrovateľské stratégie - rešpektujúce nové sesterské diagnózy. Nové stratégie musia odrážať zvýšenú alebo zníženú potrebu pacienta na ošetrovateľskú starostlivosť, zmeny schémy, reorganizáciu ošetrovateľkých aktivít do skupín s podobnými znakmi, predpísanie dlhších oddychových období alebo naopak zvýšenie aktivity E) zmeniť výsledné kritéria tak, aby odrážali zmeny v pláne - staré kritéria, ktoré vyplývali z neaktuálnych sesterských diagnóz, treba zrušiť. VÝHODY A ROZSAH ZODPOVEDNOSTI V RÁMCI OŠETROVATEĽSKÉHO PROCESU Výhody ošetrovateľského procesu pre pacienta kvaitná plánovaná starostlivosť na uspokojenie protrieb jednotlivca, rodiny alebo spoločnosti - sústavné vyhodnocovanie a opätovné posudzovanie pacientových meniacich sa potrieb zabezpečuje zodpovedajúcu úroveň starostlivosti sústavná starostlivosť - zaznamenaný plán starostlivosti je dostupný všetkým osobám zainteresovaným do starostlivosti o pacienta a zabraňuje tal opakovaným žiadostiam o informáciu, ako i preferenciám v poskytovaní starostlivosti  účasť pacientov na starostlivosti - tento proces môže pomáhať pacientovi rozvíjať si zručnosti vo vzťahu k starostlivosti o neho, a tak sa stať zodpovednejším za dosiahnutie svojich cieľov poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť je špecificky plánovaná tak, aby uspokojovala identifikované potreby pacienta ako jedinca pacienti sú radšej, ak sa o nich staráme ako o jedinečné bytosti, nie ako o telá na lôžkach či lekárske diagnózy zlepší sa kontinuita poskytovania starostlivosti, ako aj kontinuálne hodnotenie pacientových potrieb účasť rodiny a komunity na starostlivosti Výhody ošetrovateľského procesu pre sestru informácie, ktoré potrebujú všetci členovia ošetrovateľského tímu, sú uvedené v pláne ošetrovateľskej starostlivosti sestry nachádzajú vo svojej práci uspokojenie a väčšie zadosťučinenie - dobre napísané plány starostlivosti dávajú sestrám sebavedomie, že sa ošetrovateľské zásahy zakladajú na správnom ohodnotení pacientových problémov, vylučujúc takto nekoordinované ošetrovateľstvo založené na pokuse a omyle investícia do individuálne plánovanej starostlivosti môže celkovo ušetriť čas sestry tým, že sa odstránia nepotrebné a časovo náročné rutinné kroky, napr. pravidelné zaznamenávanie teploty, tlaku a peristaltiky, ktoré sú v prípade neiktorých pacientov klinicky bezvýznamné pomáha sestrám liepšie oceniť dôvody ošetrovateľských činností splnenie odborných ošetrovateľských noriem - pochopenie a uplatňovanie ošetrovateľského procesu pri poskytovaní starostlivosti pacientovi je základnou požiadavkou profesionálnej ošetrovateľskej kompetencie. Ošetrovateľský proces = rámec zodpovednosti sestier zlepšenie kontinuity poskytovania starostlivosti zvyšuje uvedomovanie si účinnosti (či neúčinnosti) rozličných ošetrovateľských zásahov zvyšovanie sebavedomia sestry, jej odborný rast - vyhodnocovaním účinnosti ošetrovateľských zásahov sa sestra učí, ktoré z výkonov sú účinné, a teda ich možno prijať na uspokojovanie potrieb pacientov splnenie noriem akreditovaných nemocníc tento proces poskytuje možnosť kontinuálneho učenia sa a môže sestrám pomôcť zlepšiť kvalitu starostlivosti nabáda sestru k dôslednému a systematickému vzdelávaniu sa jeho dodržiavanie napomáha vyhýbať sa rozporu so zákonom - ak sa pri vykonávaní ošetrovateľskej starostlivosto dodržujú všetky fázy ošetrovateľského procesu, sestra tým spĺňa všetky zákonné povinosti voči pacientovi. Ak zlyhá posudzovanie alebo dokumentácia dát, môže to mať negatívne zákonné dôsledky Výhody ošetrovateľského procesu pre obe strany zlepšeni ekontinuity poskytovania starostlivosti vytvorenie jasných pracovných väzieb medzi členmi ošetrujúceho tímu vytvorenie dôvernejšieho vzťahu medzis sestrou a pacientom ZODPOVEDNOSŤ: Znamená povinnosť zodpovedať sa niekomu za špecifické správanie, ktoré je súčasťou sestrinej profesionálnej roly. Ošetrovateľský proces poskytuje rámec zodpovednosti v ošetrovateľstve a maximalizuje túto zodpovednosť vo forme noriem starostlivosti. Sestry sú zodpovedné pacientovi (verejnosti), odbornej štatuárnej ošetrovateľskej inštitúcii, spolupracovníkom, agentúre, ktorá ich zamestnáva, a sebe samým. Ošetrovateľský proces poskytuje rámec vo všetkých oblastiach. Profesionálna sestra je zodpovedná za svoje činnosti vo všetkých piatich fázach ošetrovateľského procesu. Rozsah zodpovednosti v rámci posudzovania Sestra je zodpovedná za: zhromažďovanie informácií posmeľovanie pacienta k spolupráci posúdenie platnosti zozbieraných dát nedostatočné, rozporné, nepresné a skreslené údaje Rozsah zodpovednosti v rámci diagnostiky: Sestra je zodpovedná za: úsudky urobené o pacientových zdravotných problémoch (napr. za diagnostické závery) pri svojich úsudkoch sú sestry zodpovedné za zváženie širokého spektra pacientovho sociálneho a kultúrneho prostredia musí si odpovedať na otázky: Rozoznáva zdravotný problém pacient alebo len ona (sestra)? Zvážila sestra pacientove hodnoty, názory, kultúrne praktiky, keď posudzovala jeho zdravotné problémy? Rozsah zodpovednosti v rámci plánovania: Sestra je zodpovedná za: určenie priorít stanovenie pacientových cieľov predvídanie výsledkov plánovanie ošetrovateľských činností v tejto fáze sú tiež sestry zodpovedné za to, že sa berú do úvahy rovnako priority pacientov, ako aj sestier Rozsah zodpovednosti v rámci realizácie: Sestra je zodpovedná za: všetky svoje výkony v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti tieto činnosti sa môžu vykonávať priamo alebo v spolupráci s inými, prípadne nimi možno poveriť iných pracovníkov. Aj v prípade, že sestra deleguje činnousťou na inú osobu, je stále za ňu zodpovedná, ako aj za akt poverenia touto činnosťou sestra musú byť schopná odôvodniť, prečo touto činnosťou musela poveriť iných, prečo si vybrala túto činnosť danú osobu a ako sa má daná činnosť vykonať ošetrovateľské činnosti, ktoré už boli vykonané, treba zaznamenať, aby bol o nich písomný doklad Rozsah zodpovednosti v rámci vyhodnotenia: Sestra je zodpovedná za: keď sestra hodnotí, do akého stupňa sa ciele, dosiahli, berie na seba úspech i zlyhanie ošetrovateľských činností sestra musí vedieť vysvetliť, prečo sa nedosiahol pacientov cieľ a ktorú fázu alebo fázy ošetrovateľského procesu treba zmeniť a prečo. Samozrejmou časťou uplatňovania ošetrovateľského procesu je ovládanie vedomostí a zručností urobiť potrebné rozhodnutenie a uplatniť adekvátne ošetrovateľské zásahy. A aj preto sú tiež sestry zodpovedné samy pred sebou za svoje vedomosti a zručnosti využívané v ošetrovateľskom procese v danej situácií. DOKUMENTOVANIE OŠETROVATEĽSKÉHO PROCESU Do ošetrovateľského procesu je zahrnuté kvalitné odovzdávanie služieb a kvalitná výmena informácií o pacientoch. Sestra odovzdávajúca službu podáva informácie sestre preberajúcej službu o každom pacientovi zvlášť. U každého pacienta sa vedie zdravotnícka dokumentácia, ktorej súčasťou j eošetrovateľská dokumentácia. Pozrieť str. 59 Musí byť ošetrovateľská starostlivosť plánovaná a koordinovaná. Plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti i správne vedená dokumentácia zaistia jednak kontinuitu tejto starostlivosti a jednak potrebnú informovanosť ďalších sestier i ostatných účastníkov podieľajúcich sa na starostlivosť o pacienta. Efektívna dokumentácia je základným prvkom ošetrovateľského procesu. Je dôležitá z niekoľkých dôvodov: Pacientovi poskytuje cenný záznam, ktorý je významný aj pre neho samotného Poskytuje obšírnu a dynamickú informáciu o potrebách človeka, cieľoch starostlivosti, poskytnutej starostlivosti, progrese a o výsledku starostlivosti Je nástrojom na zabezpečenie kontinuity starostlivosti Uľahčuje presun zodpovednosti za starostlivosť o pacienta, napr. pri preklade pacienta z jedného oddelenia na druhé Poskytuje chronologický prehľad starostlivosti a jeho výsledkov Je základom vyhodnocovania účinnosti či neúčinnosti rozličných ošetrovateľských zásahov Je vzdelávacím nástrojom V prípade medicínsko-právnych skúmaní prináša spoľahlivú informáciu  Poskytuje spoľahlivé údaje, ktoré je možno použiť v ošetrovateľskom výskume, čím prispieva k rozširovaniu ošetrovateľských poznatkov Neustále narastá profesionálna potreba a požiadavka, aby sestry viedli presné a dôsledné písomné záznamy Ošetrovateľstvo sa zaoberá komplexne starostlivosťou o človeka 24 hodín denne, ošetrovateľské záznamy preto môžu obsahovať dôležitú informáciu pre ďaľších zdravotníckych pracovníkov zapojených do starostlivosti o pacienta Ošetrovateľský problém je adaptáciou postupov riešiacich problém. Možno ho ponímať ako paralelný s medicínskym procesom, od ktorého je však oddelený. Ošetrovateľský proces má všeobecné použitie za najrôznejších situácií. Individualizuje prístup ku každému pacientovi. Jeho úspech závisí od otvorenej a zmysluplnej komunikácie a od rozboja vzťahov medzi pacientom a sestrou. Vzhľadom na to, že pri každej ľudskej činnosti je vždy najdôležitejšie zvoliť najsprávnejší postup práce, musí sestra vziať do úvahy nasledujúce skutočnosti: chorý je ľudskou bytosťou v náročnej životnej situácií, ku ktorému sa musí správať s úctou a láskou v otázkach prístupu k človeku existujú určité pravidlá, ktoré treba rešpektovať, a ak to tak nie je, vznikajú konflikty a rôzne rušivé intervencie chorý má právo na kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť a vľúdne zaobchádzanie vzhľadom na jeho ochorenie, ako aj pri preventívnych opatreniach.