TAOKACHU: Príroda a Rozdelenie Prírodných Zdrojov (PDF)

Otázka s minulej písomky Doleztite veci **[TAOKACHU]** **[Príroda]** - je súhrn javov a predmetov, ktoré sa vyskytujú na Zemi, ktoré vznikli a vznikajú počas vývoja Zeme a ktoré nevytvoril človek (otázka 3 -- variant D) **[Rozdelenie prírodných zdrojov:]** - **Z hľadiska látkového zloženia:**...

Otázka s minulej písomky Doleztite veci **[TAOKACHU]** **[Príroda]** - je súhrn javov a predmetov, ktoré sa vyskytujú na Zemi, ktoré vznikli a vznikajú počas vývoja Zeme a ktoré nevytvoril človek (otázka 3 -- variant D) **[Rozdelenie prírodných zdrojov:]** - **Z hľadiska látkového zloženia:** - abiotické (vzduch, voda, nerastné suroviny) - abioticko-biotické (pôda, prírodná krajina) - biotické (vegetácia, živočíšstvo) - **Z hľadiska vyčerpateľnosti a obnoviteľnosti:** - neobnoviteľné Príklady: - **Nerastné suroviny**: - energetické suroviny (ropa, plyn, uhlie, urán), - rudné nerastné suroviny (Fe, Cu, Al, Pb, Zn, Au, Ag\...), - nerudné nerastné suroviny (piesky, íly, štrky, vápence, dolomity\...). - Pôvodná prírodná krajina. - Vymiznuté rastlinné a vyhynuté živočíšne druhy. - **Podzemná voda** -- v niektorých oblastiach je spotreba vyššia než možnosti jej doplnenia. - obnoviteľné (drevo, lesy, poľnohospodárske plodiny, sladká voda, ryby atď.) - nevyčerpateľné (slnko, vietor, geotermálna energia, energia mora príliv i odliv, atmosféra) **[Krajina. ]** Prvkami krajiny sú komponenty geografickej sféry. **Prvotná krajinná štruktúra** -- základňa krajiny: geologicky podklad, vodstvo, pôdy, reliéf, ovzdušie. - Tato krajinná štruktúra existovala už pred človekom - Prvkami sú prevažne prírodne zdroje (abiotické nerastné suroviny, energetické suroviny, vodne zdroje a pôda) **Druhotná krajinná štruktúra** -- pokrývka zemského povrchu (technické objekty a využitie zeme, rastlinstvo a živočíšstvo) - je človekom už ovplyvnene, pretvorené alebo priamo vytvorené **Terciárna krajinná štruktúra** -- socioekonomické javy v krajine - ju vytvárajú legislatívne nástroje na zabezpečenie želaného využitia krajiny človekom - napr. administratívne členenie územia na kraje i okresy, NP CHKO PR PP, ochranne pásma atd **Kultúrna krajina vyvážená** -- Ľudská činnosť je v súlade s prírodou, zdroje sa využívajú efektívne. **Kultúrna krajina narušená** -- Zdroje sa využívajú nezodpovedne, čo poškodzuje prírodu. **Kultúrna krajina devastovaná** -- Krajina je zničená do takej miery, že sa už nemôže prirodzene obnoviť. **Vyvážená lesná krajina** -- rôznorodý a rôznoveký les, schopný plniť produkčné aj mimoprodukčné funkcie. Tento typ lesa býva často predmetom ochrany. **Narušená lesná krajina** -- Lesy sú jednostranne upravené (monokultúry), čo ich robí krehkými. **Devastovaná lesná krajina** -- Lesy sú vážne poškodené (napr. znečistenie). Obnova lesa je možná len za cenu nákladných technických a biotechnických opatrení. **Vyvážená poľnohospodárska krajina** -- predstavuje také využitie pôdneho fondu, ktoré umožňuje efektívnu produkciu pri rešpektovaní kolobehu živín. Hoci v tomto type krajiny sú viditeľné výrazné zásahy človeka (dedina, obhospodarované terasovité polia, lúky, pasienky, druhotný ťažený les), krajina pôsobí vyvážene. **Narušená poľnohospodárska krajina** -- ekologická rovnováha krajiny je narušená neracionálnym a jednostranným využívaním prírodných zdrojov. Jej obnovenie je možné biologickými alebo technologickými opatreniami. **Devastovaná poľnohospodárska krajina** -- úplne narušená ekologická rovnováha v dôsledku negatívnych antropických vplyvov. Produktivita krajiny, jej hygienická aj estetická hodnota je narušená. **Narušená priemyselná krajina** -- koncentrácia priemyselných podnikov negatívne ovplyvňuje podiel a kvalitatívne vlastnosti krajinných zložiek. Ekologickú rovnováhu je možné v tejto fáze zlepšiť. (priemyselná činnosť ovplyvňuje krajinu negatívne, ale da sa zlepšiť) **Devastovaná priemyselná krajina** -- predstavuje oblasti rozsiahlej ťažby nerastných surovín všetkých druhov. Jej rekultivácia je možná len za cenu mimoriadne nákladných technických a biologických opatrení. (oblasti ťažby sú úplne zničene, obnova je veľmi nákladná) **Vyvážená sídelná krajina** -- hospodárska aktivita je v súlade s prírodnými podmienkami, pričom nedochádza k znehodnocovaniu krajiny. Prírodné a technické prvky sú zastúpené v priaznivom pomere. (mestske oblasti su v sulade s prirodou) **Narušená sídelná krajina** -- intenzita urbanizácie je príčinou porušenia funkcie prírodných prvkov. Na štruktúre krajiny sa podieľajú prevažne technické prvky. **Prírodná rekreačná krajina** -- krajina je prevazne prirodna a spaja sa s vyvazenou lesnou krajinou. **Vyvážená rekreačná krajina** -- je umelo vytvorená pre účely rekreácie, doplnená umelými krajinnými prvkami, ktoré nenarúšajú jej prirodne hodnoty. **Narušená rekreačná krajina** -- neregulovaná návštevnosť a neúmerný rozsah urbanizácie negatívne ovplyvnil jej jednotlivé zložky. Po odstránení devastačných faktorov je možná regenerácia jej pôvodných ekosystémov. **[Prvé zabezpečenie ochrany prírody a krajiny na Slovensku ]** Prvý národný park na území Československa -- TANAP (Tatransky národný park) bol vyhlásený zákonom SNR č. 11/1948 Zb. o TANAP-e s účinnosťou od 1.januára 1949 (najstarší NP) 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny **[Územná ochrana prírody na Slovensku a vo svete]** Druhová ochrana je v zákone definovaná ako *„osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín vrátane ich systematických jednotiek nižšieho rádu"* Jedno z najstarších CHU v Európe -- New Forest -- v roku 1079 vyhlásený za chránený kráľovsky les. Za prvý NP na svete je považovaný Yellowstonský NP -- 1872 Najstarší NP v Európe je Švédsky NP **Sarek** -- 1909 rok **[Stupne ochrany ]** **1. Stupeň ochrany** -- platí na celom území SR, ktoré nie je zaradené do vyššieho stupňa ochrany **2. Stupeň ochrany** - chránená krajinná oblasť (CHKO) - chránený krajinný prvok (CHKP) - zóna D chráneného územia - vyhlásené ochranné pásmo CHÚ s 3. stupňom ochrany **3. Stupeň ochrany** - národný park (NP) - chránený areál (CHA) - chránený krajinný prvok (CHKP) - zóna C chráneného územia - vyhlásené ochranné pásmo CHÚ so 4. stupňom ochrany **4. Stupeň ochrany** - chránený areál (CHA) - prírodná rezervácia (PR) - národná prírodná rezervácia (NPR) - prírodná pamiatka (PP) - národná prírodná pamiatka (NPP) - chránený krajinný prvok (CHKP) - zóna B chráneného územia - vyhlásené ochranné pásmo CHÚ s 5. stupňom ochrany **5. Stupeň ochrany** - chránený areál (CHA), - prírodná rezervácia (PR), - národná prírodná rezervácia (NPR), - prírodná pamiatka (PP), - národná prírodná pamiatka (NPP), - chránený krajinný prvok (CHKP), - zóna A chráneného územia, - jaskyňa a ochranné pásmo jaskyne, - prírodný vodopád a ochranné pásmo prírodného vodopádu, - chránené vtáčie územie. **[NATURA 2000 ]** NATURA 2000 - je názov sústavy chránených území členských krajín EU, na zachovanie vybraných typov biotopov, ohrozených druhov rastlín a živočíchov. - Jej vytvorenie je jedným zo základných zväzkov členských krajín voči EU v oblasti ochrany prírody - Cieľom vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok - Zachovanie biologickej rôznorodosti EU - O zaradení územia do sústavy NATURA 2000 rozhoduje Európska komisia, ktorá ho vyberá z predložených návrhov jednotlivých členských krajín. [Zákonom pre vytvorenie NATURA 2000 sú dve právne normy ] - smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (známa tiež ako smernica o vtákoch) -- otázka test - smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch) [Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území:] - Chránene vtáčie územia (CHVU) - Územia európskeho významu Územia sústavy NATURA 2000 sa vyčleňujú v rámci biogeografickych regiónov. Na územie Slovenska zasahujú 2: alpsky a panónsky [Smernica o vtákoch ] - Väčšina európskych druhov vtákov je sťahovavá, ich ochrana je problémom, ktorý prekračuje hranice štátov a vyžaduje si spoločnú zodpovednosť a spoluprácu viacerých krajín - Smernica chráni všetky pôvodné európske druhy, a to počas celého ich života, okrem toho chráni aj biotopy, na ktoré sa jednotlivé druhy vtákov viažu - Smernica uvádza zoznam 181 druhov a poddruhov vtákov, pre ktoré sa spolu so sťahovavými vtákmi musia vyčleniť -- chránené vtáčie územia [Smernica o biotopoch ] Biotop je miesto prirodzeného výskytu určitého druhu rastliny či živočícha alebo ich spoločenstiev. - Chránene sú biotopy ktorým hrozí zánik v ich prirodzenom areáli - Sa v rámci EU chráni 198 biotopov, 65 z nich sú prioritných - Na slovenskú 63 biotopov, 22 sú prioritne - V rámci biotopov sú chránene druhy rastlín a živočíchov **[Natura 2000 na Slovensku ]** územia európskeho významu nazývame aj biotopové územia - od roku 2017 máme na území Slovenska 642 území európskeho významu - biotopove územia sa prekrývajú s PR, PP, CHA (prekryv je 86%) 66 typov biotopov európskeho významu, 96 druhov živočíchov európskeho významu, 44 druhov rastlín európskeho významu Napr. Folkmarská skala; Milič (UEV) -- Košice okolie, Trebišov; Stredne Pohornadie [Na finančne zabezpečenie území NATURA 2000 slúži niekoľko nástrojov :] - Program LIFE (podpora na vytváranie sústavy Natura 2000, podpora na ochranu a starostlivosť monitoring, prenájom a odkúpenie pôdy na účely ochrany prírody, školiace a vzdelávacie aktivity) - Agroenviromentalny program (podpora citlivého hospodárenia vo vzťahu ku krajine a k prírodným zdrojom, a to najmä na územiach sústavy Natura 2000) **Chranene vtacie uzemia CHVU** chránené vtáčie územie je kategóriou chráneného územia v zmysle § 26 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, chránené vtáčie územia vyhlasuje MŽP SR všeobecne záväzným právnym predpisom - chránené vtáčie územia (CHVÚ) boli v rámci Slovenska vymedzené pre 81 druhov vtáctva. Patria medzi ne napríklad orol skalný, sokol sťahovavý, výr skalný, bocian biely, bocian čierny, hlucháň hôrny, rybárik riečny, strakoš obyčajný. - aktualizovaný národný zoznam CHVÚ obsahuje od roku 2017: 41 CHVÚ Priklady: CHVÚ Košická kotlina, CHVÚ Slanské vrchy, CHVÚ Volovské vrchy **Chránená krajinná oblasť -- CHKO** Je rozsiahlejšie územie, s výmerou nad 1000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia. [Na území chránenej krajinnej oblasti platí 2 stupeň ochrany.] Na území SR bolo vyhlásených 14 CHKO: Vychodne Karpaty, Vihorlat, Latorica, Male Karpaty, Stiavnicke vrhy, Poľana. A map of a country AI-generated content may be incorrect. 1. Charakterizujte \... Opíšte históriu ochrany prírody, polohu, geografiu, geológiu, a prírodne danosti ktoré sú dôvodom ochrany prírody. Uveďte 3 konkrétne príklady maloplošných CHU v rámci NP alebo CHKO. **[CHKO Východné Karpaty]** bola vyhlásená v roku 1997 po rozdelení na NP Poloniny a CHKO Vychodne Karpaty. Nachádza sa v Nízkych Beskydách a geologicky ju tvorí flyš (pieskovce, ílovité bridlice). Patri k vonkajsiemu flysovemu pasmu Zapadnych Kaprat. Dominujú bukové a jedľobučiny (NPR Dranec, PR Beskyd, NPR Palotská jedlina). Významným mokraďovým biotopom je NPR Haburské rašelinisko. CHKO patrí od roku 1993 medzi biosférické rezervácie UNESCO. Okrem prírody chránia drevené kostoly (Nižný Komárnik, Príkra), ktoré sú hodnotným architektonickým prvkom. **[CHKO Vihorlat]** bola vyhlásená v roku 1973 a leží vo Vihorlatských vrchoch, ktoré sú najvýchodnejším sopečným pohorím Slovenska. Pohorie je denudovanym zvysokom neogenneho stratovulkana. Geologiu tvoria andezity a ich tufy. Pôvodné bučiny a pralesy sú chránené v NPR Vihorlat, NPR Motrogon, PR Jedlinka a Kyjovský prales (UNESCO). NPR Morské oko je najväčšie sopečné jazero na Slovensku. Objekty ľudovej architektúry, ako drevené kostoly (Hrabová, Ruská Bystrá), dopĺňajú krajinnú hodnotu. Sninsky kamen **[CHKO Latorica]** bola vyhlásená v roku 1990 a leží vo Východoslovenskej nížine, hlavne pozdĺž riek Latorica, Bodrog, Laborca a Ondava. Chráni záplavové územia s mŕtvymi ramenami, lužné lesy (NPR Latorický luh, NPR Botiansky luh), mokrade a pieskové duny (PR Tarbucka). NPR Tajba je významná výskytom korytnačky močiarnej. Územie je významným migračným koridorom pre vtáctvo (orliak morský, volavka purpurová, žeriav popolavý) a patrí medzi Ramsarské lokality. Ramsar - Ramárske lokality -- sú mokrade medzinárodného významu ktorých ochrana vyžaduje zvýšenú pozornosť z hľadiska vodného vtáctva. - Ramsarský dohovor -- je medzinárodný dohovor na ochranu mokradi ktorí majú medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva - Mokrade - trvalo zamokrene územie tvoriace charakrericky ekosystém; wetland. - 2.2.1971 -- Slovensko od 1990 - Latorica, Dunajské luhy, Senne-rybniky, Niva Moravy, Mokrade Turca, Domica, Mokrade Oravskej kotliny, Rieka Orava a jej prítoky.  A brochure of a pond with grass AI-generated content may be incorrect.  **[CHKO Horná Orava]** bola založená v roku 1949 a patrí k najmenej narušeným oblastiam Slovenska. Zaberá územie Oravskej priehrady, Babej hory (1 725 m n. m.) a Pilska. Geológia je charakteristická flyšom, čo vytvára podmienky pre vznik rašelinísk (NPR Klinské rašelinisko). Oravská priehrada je významný biotop vtáctva (Slanický ostrov). Smrekové lesy sú chránené v NPR Babia hora, NPR Pilsko a NPR Paráč. V NPR Babia hora je vyvinutý alpínsky stupeň s lúkami. CHKO je súčasťou bilaterálnej UNESCO biosférickej rezervácie s Babiogórskim Parkom Narodowym. **[CHKO Poľana]** bola vyhlásená v roku 1981 s rozlohou 20 360 ha. Dominantou je stratovulkán Poľana (1 458 m n. m.), najväčšia vyhasnutá sopka v Západných Karpatoch. Územie tvorí andezit a vrstvy tufov. Väčšinu pokrývajú lesy, najmä v NPR Zadná Poľana, a horské lúky. Významné lokality zahŕňajú NPR Ľubietovský Vepor, NPP Vodopád Bystrého potoka (23 m), PP Bátovský balvan a PP Zolniansky Lahar. Od roku 1990 je biosférickou rezerváciou UNESCO. **[CHKO Cerová vrchovina]** bola vyhlásená v roku 1989 a zaberá 16 771 ha. Nachádza sa v pohorí Cerová vrchovina, s najvyšším vrchom Karanč (728 m n. m.). Geologicky ide o najmladšie sopečné pohorie Slovenska, tvorené bazaltmi a ich pyroklastikami. Typický je inverzný reliéf s vulkanickými formami ako lávové príkrovy, sopúchy, sopečné komíny či kamenné moria. Významné lokality sú NPR Šomoška s kamenným vodopádom, NPR Pohanský hrad s pseudojaskyňami a kamennými moriami, a paleontologické nálezisko NPP Kostná dolina. Najrozšírenejšími lesmi sú bukové dúbravy, pričom názov pohoria odkazuje na dub cerový. Skalné stepi a lesostepi sú domovom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. **[CHKO Kysuce]** bola vyhlásená v roku 1984 a zahŕňa Javorníky, Kysuckú vrchovinu, časti Moravsko-sliezskych Beskýd, Kysuckých a Oravských Beskýd. Geologicky patrí k flyšovému pásmu Vonkajších Západných Karpát, kde prevládajú pieskovce a ílovité bridlice. Flyšové horniny tvoria príkrovy a zvrásnené súvrstvia, ktoré podmieňujú krajinný ráz. Lesy tvoria bučiny, jedľobučiny a smrekové monokultúry. Významné lokality sú NPR Malý Polom, NPR Veľká Rača a PR Klokočovské skálie s guľovitou odlučnosťou pieskovca. NPR Vychylovské skálie a PP Korniansky ropný prameň sú geologickými zaujímavosťami. Rozptýlené osídlenie vďaka valašskej kolonizácii v 16.--17. storočí je spojené s rázovitou ľudovou architektúrou. **[CHKO Biele Karpaty]** bola vyhlásená v roku 1979 a zaberá slovenskú časť pohoria Biele Karpaty. Najvyšším vrcholom je Veľká Javorina (971 m n. m.). Geologicky patria Biele Karpaty k flyšovému a bradlovému pásmu Západných Karpát. Sú zložené z pieskovcov, bridlíc, slieňov a vápencov. Výrazné vápencové bradlá, ako skupina Vršateckých bradiel s hradom Vršatec, sú chránené ako PR Vršatské hradné bralo a PR Vršatské bradlá. Lesnatosť je pomerne nízka (67 %), prevažne karpatské bučiny. Krajina má mozaikovú štruktúru polí, lúk a kopaničiarskych osád. Druhovo bohaté kvetnaté lúky poskytujú podmienky pre vstavačovité druhy rastlín a vápencové bradlá sú domovom vzácnej vápnomilnej flóry. **[CHKO Strážovské vrchy]** bola vyhlásená v roku 1989 a zaberá plochu 30 979 ha. Nachádza sa v Strážovských a Súľovských vrchoch. Najvyšší vrchol je Strážov (1 212 m n. m.), vápencovo-dolomitová dominanta. Geologicky územie tvoria kryštalické horniny, vápence, dolomity a paleogénne sedimenty. Vznikli tu kaňonovité doliny, ako Manínska a Kostolecká tiesňava. Prevládajú bučiny a jedľobučiny, vo vápnomilnej flóre sú horské a teplomilné druhy (horec Clusiov, astra alpínska, kavyle). Chránené územia zahŕňajú NPR Súľovské skaly, Strážov, Vápeč, a Manínska tiesňava. Krajinu dopĺňa obec Čičmany so zdobenou drevenou architektúrou. **[CHKO Ponitrie]** bola vyhlásená v roku 1985 na ploche 37 665 ha a zahŕňa pohoria Tribeč a Vtáčnik. Najvyšším bodom je Veľký Tríbeč (829 m n. m.). Tribeč má kryštalické jadro a skrasovatené mezozoické horniny, zatiaľ čo Vtáčnik je vulkanický a tvorený andezitmi. Na vápencovom podklade južného Tribeča sa vyvinula suchomilná vegetácia, ako v NPR Zoborská lesostep. Vtáčnik pokrývajú pôvodné karpatské bučiny chránené v NPR Vtáčnik. Zaujímavé sú aj andezitové vrchy Buchlov a Žarnov a CHA Jelenská gaštanica pod hradom Gýmeš. **[CHKO Štiavnické vrchy -- banska cinnost, sopecna cinnost ]** bola vyhlásená v roku 1979 a má rozlohu 77 630 ha. Nachádza sa v Slovenskom stredohorí. Geologicky je tvorená andezitovými lávovými prúdmi, tufmi, aglomerátmi a ryolitovými horninami. Minerálne vody vytvárajú travertínové útvary. Za najvýznamnejšiu lokalitu sa považuje NPR Sitno, ktorá chráni erózne zvyšky lávového prúdu a vzácnu flóru. PR Szabóova skala je prvým chráneným objektom neživej prírody na Slovensku. V oblasti sa nachádzajú aj tajchy, ktoré slúžili na banské účely, a technické pamiatky späté s banskou činnosťou. Dôležitou súčasťou krajiny sú technické pamiatky, najmä tajchy vybudované v 16. -- 20. storočí v okolí Banskej Štiavnice, ktoré slúžili na banské účely. Predmetom ochrany sú aj technické diela spojené s banskou činnosťou, povrchovou aj hlbinnou. **[CHKO Záhorie]**, vyhlásená v roku 1989, sa nachádza v Záhorskej nížine na ploche 27 522 ha. Obsahuje najväčšie nahromadenie viatych pieskov v strednej Európe, ktoré vznikli zo štrkopieskových terás rieky Morava. Piesočné duny poskytujú vhodné podmienky pre borovice a pieskomilnú vegetáciu. V oblasti sú aj močiarne a rašelinové spoločenstvá, chránené v NPR Abrod a ďalších lokalitách. Záplavové územie rieky Moravy s lužnými lesmi a zaplavovanými lúkami je chránené v NPR Horný a Dolný les. CHKO Záhorie je prvou chránenou oblasťou na Slovensku zameranou na ochranu nížinného krajinného typu. **[CHKO Malé Karpaty]** bola vyhlásená v roku 1976 a zaberá plochu 64 610 ha. Nachádza sa v Fatransko-tatranskej oblasti, pričom najvyšší vrch, Záruby, dosahuje výšku 767 m n.m. Geologicky je pohorie tvorené granitoidnými horninami, fylitmi a vápencami, ktoré vytvárajú krasové javy so jaskyňami, ako sú Borinský, Smolenický, Dobrovodský a Čachtický kras. Pestrý vegetačný kryt odráža rôznorodosť geologického podkladu, pričom lesy sa pohybujú od dubových po vrcholové bučiny. Južné a juhozápadné časti pohoria sú odlesnené kvôli osídleniu a vinohradníctvu. V CHKO sú chránené krasové oblasti, ako NPR Čachtický hradný vrch a NPR Hlboča, ktorá zahŕňa kaňonovitú dolinu Smolenického krasu. V oblasti NPR Devínska Kobyla je chránená vegetácia skalnej stepi a paleontologické nálezisko Sandberg. Medzi významné NPP patrí sprístupnená jaskyňa Driny. **[CHKO Dunajské luhy]** bola vyhlásená v roku 1998 na ochranu ekosystémov pozdĺž Dunaja. Rozprestiera sa na ploche 12 284 ha v južnej časti Žitného ostrova. Geologicky je územie tvorené kvartérnymi sedimentmi naplavenými riekou Dunaj, ktoré tvoria jednu z najväčších riečnych delt v Európe. Územie je charakteristické intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou a predchádzajúcimi každoročnými záplavami, ktoré boli regulované protipovodňovými hrádzami. Lužné lesy, ktoré pokrývajú 52 % územia, sú rozdelené na mäkký luh (vŕby, jelše, topole) a tvrdý luh (dub, brest, jaseň). Prírodne najcennejšie územie predstavujú NPR Ostrov orliaka morského, ktorý je jedným z posledných zachovaných zaplavovaných dunajských lužných lesov a hniezdiskom vzácneho orliaka morského, a NPR Číčovské mŕtve rameno, ktoré je významným hniezdiskom vodného vtáctva. **[Národný park - NP]** Je rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. [Na území národného parku platí 3. stupeň ochrany. ] A map of a country AI-generated content may be incorrect. [**NP Poloniny** ] je najvýchodnejší národný park na Slovensku, vyhlásený v roku 1997, s rozlohou 29 805 ha a ochranným pásmom 10 973 ha. Je súčasťou trilaterálnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty (Slovensko, Ukrajina, Poľsko) a patrí do horskej sústavy Vonkajších Východných Karpát. Geologicky je územie budované flyšom a pieskovcami, s najvyšším bodom **Kremenec** (1 221 m). Zaujímavé sú tu **poloniny** (horskými lúkami), lesy (zaberajú 80 % územia) a vzácne mokraďové biotopy. Najväčšia koncentrácia pralesovitých porastov bučín v strednej Európe je v NPR **Stužica** a **Pľaša**. NP Poloniny je domovom vzácnych druhov rastlín, ako **iskerník karpatský** a **mliečnik Sojákov**, a živočíchov, vrátane **zubrov** a **bobrov**. Kultúrne dedičstvo zahŕňa tradičnú valašskú architektúru z 17. a 18. storočia a drevené sakrálne stavby. Územie je tiež chránené pre druhy ako **bocian čierny** a **orel krikľavý**, a v roku 2007 bolo zaradené do **Svetového prírodného dedičstva UNESCO**. **Maloplošné chránené územia:** 1. **Stužica:** Najväčší bukový prales na Slovensku (UNESCO). 2. **Havešová:** Modelová ukážka prirodzených lesov. 3. **Rožok:** Menší, no zachovalý bukový prales s bohatou faunou. [**NP Slovensky kras** ] VAPENCE-KRASOVE JAVY sa nachádza na juhovýchode Slovenska, v Košickom kraji, pri hraniciach s Maďarskom. Bol vyhlásený v roku 2002 a má rozlohu 34 611 ha. Je to najväčšie krasové územie na Slovensku, charakteristické rozľahlými planinami, kaňonmi a rozsiahlym systémom jaskýň. Najznámejšími sú **Jaskyne Slovenského krasu** a **Aggteleckého krasu**, zapísané do UNESCO. Geograficky patrí k **Slovenskému rudohoriu** a zahŕňa planiny (Jasovská, Plešivecká, Silická, Zádielska a Koniar) tvorenými triasovými vápencami. Typické sú krasové formy ako závrty, škrapy, jaskyne (vyše 700) a priepasti. Významné jaskyne zahŕňajú **Domicu**, **Gombaseckú jaskyňu**, **Silickú ľadnicu** (najnižšie položenú ľadovú jaskyňu na svete) a **Jasovskú jaskyňu**. Flóra je bohatá (1 400 druhov vyšších rastlín), s vegetáciou skalnej stepi a inverziou v tiesňavách. Z významných NPR a NPP vynikajú **Zádielska tiesňava**, **Brzotínske skaly** a **Domické škrapy**. Slovenský kras bol v roku 1977 zaradený do biosférických rezervácií UNESCO, pričom 12 jeho jaskýň je od roku 1995 na zozname UNESCO spolu s jaskyňami Aggteleckého krasu. Je tiež súčasťou NATURA 2000 so 19 územiami európskeho významu. **[NP Slovensky raj]** je tvorená sedimentárnymi horninami, vápencami. **Slovenský raj** bol vyhlásený za národný park v roku 1988, rozprestiera sa na ploche 19 763 ha s ochranným pásmom o rozlohe 13 011 ha. Tento národný park sa nachádza v oblasti Slovenského rudohoria a Spišskogemerského krasu. Územie je charakteristické krasovými formami, ako sú kaňony, vodopády, kaskády a jaskyne, z ktorých najznámejšia je **Dobšinská ľadová jaskyňa**, objavená v roku 1870. Rieky **Hornád** a **Hnilec** vytvorili hlboké kaňony, ktoré tvoria hlavné geomorfologické útvary, ako **Suchá Belá**, **Piecky**, **Sokol** a **Kyseľ**. Geologicky dominuje územiu vápencový a dolomitový podklad, čo podporuje vznik množstva krasových foriem ako závrty, škrapy, jaskyne a priepasti. Flóra a fauna Slovenského raja sú mimoriadne rozmanité. Na území sa vyskytujú vzácne rastliny, ako **poniklec slovenský** a **klinček včasný**, a množstvo endemitov a glaciálnych reliktov. Z živočíšnych druhov tu žijú **sokol sťahovavý**, **rysy ostrovidy**, **medveď hnedý**, **vlk divý** a ďalšie. Park je tiež domovom významných prírodných rezervácií a pamiatok, medzi ktoré patrí **Kyseľ**, **Prielom Hornádu**, **Sokol** a **Suchá Belá**. Územie je súčasťou **NATURA 2000**, čo podčiarkuje jeho ekologický význam. **[TANAP -- Tatransky NP]** TANAP je najstarším veľkoplošným chráneným územím na Slovensku. Bol vyhlásený v decembri roku 1948 (s účinnosťou od 1.1. 1949). [Vzhľadom na prírodné hodnoty je jeho územie zaradené do III. až V. stupňa ochrany. ] Člení sa na dva základné podcelky: - Východné Tatry (Vysoké a Belianske) - Západné Tatry Spolu s poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym tvorí bilaterálnu biosférickú rezerváciu UNESCO od roku 1993. Tatry sú geologicky tvorené granitoidmi, vápencami a dolomitmi. Majú typický glaciálny reliéf s dolinami (Kôprová, Tichá), plesami (napr. Veľké Hincovo pleso) a krasovými javmi (Belianska jaskyňa). Lesy, pokrývajúce 2/3 územia, zahŕňajú smrečiny, kosodrevinu a vzácne dreviny. Park chráni jedinečnú faunu (kamzík, svišť, medveď) a flóru (poniklec slovenský, lyžičník tatranský). Nachádza sa tu 27 národných prírodných rezervácií, 14 prírodných rezervácií a 3 národné prírodné pamiatky. TANAP je významný pre ochranu prírodného dedičstva a biodiverzity. Tatry predstavujú chránené vtáčie územie a územie európskeho významu v rámci NATURA 2000 **[PIENAP -- Pieninsky NP]** (tam de mi buli na blokovke) je najmenší národný park Slovenska, nachádzajúci sa v severnej časti Spiša. Bol vyhlásený v roku 1967, pričom jeho predchodcom bola PR z roku 1932. Geologicky patrí do bradlového pásma Karpát, charakteristického bizarnými skalnými útvarmi, napr. **Tri koruny** a **Sokolica**, pričom dominantnou časťou je prielom rieky Dunajec, dlhý 9 km a miestami hlboký až 500 m. Rastlinstvo tvoria karpatské bučiny a vzácne druhy ako púpava pieninská a králik Zawadského. Fauna zahŕňa vydru riečnu, vlka, rysa, medveďa, výra veľkého a viac ako 6 500 druhov bezstavovcov. K významným lokalitám patria **NPR Prielom Dunajca**, **Haligovské skaly**, **Prielom Lesnického potoka** a **CHA Pieninské lipy**. PIENAP je súčasťou NATURA 2000 a je významný svojou jedinečnou prírodou a goralskou kultúrou. **[NP Veľká Fatra ]** bol vyhlásený v roku 2002 na ploche 40 371 ha s ochranným pásmom 26 133 ha. Nachádza sa vo orografickom celku Veľkej Fatre, najrozsiahlejšom vápencovom pohorí Slovenska. Najvyšším vrcholom je **Ostredok** (1 592 m n. m.). Patri k jadrovym pohoriam Vnutornych Zapadnych Karpat, fatransko-tatranskej oblasti. Geologicky je tvorené kryštalickými horninami, vápencami a dolomitmi, s krasovými javmi ako **Harmanecká jaskyňa** a **Mažarná**. Lesy pokrývajú viac ako dve tretiny plochy, od bučín po smrečiny, významný je výskyt **tisu obyčajného**. Fauna zahŕňa **medveďa**, **rysa** a introdukovaného **kamzíka vrchovského**. Park zahŕňa NPR **Čierny kameň**, **Tlstá** a NPP **Perlová jaskyňa, PP Blatne, PP Dogerske skaly**. Vlkolínec, v ochrannom pásme, je zapísaný v UNESCO. Veľká Fatra je súčasťou NATURA 2000. **[NP Mala Fatra ]** sa rozprestiera v severnej časti pohoria Malá Fatra, konkrétne v krivánskej časti, na ploche 22 630 ha s ochranným pásmom 23 262 ha. Bol vyhlásený v roku 1988 a je druhým najvýznamnejším chráneným územím na Slovensku po Vysokých Tatrách. Najvyšším vrcholom parku je **Veľký Kriváň (1 709 m n. m.)**, pričom zaujímavými lokalitami sú **Veľký a Malý Rozsutec**, tiesňavy **Diery**, prielomy **Tiesňavy**, **Sokolie** a **Domašínsky meander** na rieke Váh. Geologicky ide o pestré územie, kde sa striedajú granitoidné horniny, dolomity a vápence. Vegetáciu tvoria rôzne biocenózy, od dúbrav po kosodrevinu. Park je domovom viac ako 900 druhov rastlín, vrátane endemitov ako jarabina Margittaiho, črievičník papučkový či poniklec slovenský. Lesy pokrývajú 83 % jeho územia. Z fauny tu žije medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna skalná, vydra riečna a mnohé druhy vtákov ako výr veľký, orel skalný a sokol lastovičiar. Medzi obojživelníkmi nájdeme mloka hrebenatého a kunku žltobruchú. K významným lokalitám patria chránené územia **NPR Chleb**, **Rozsutec**, **Starý hrad**, **Šútovská dolina** a ďalšie. Park je tiež súčasťou siete NATURA 2000 ako územie európskeho významu a chránené vtáčie územie. **[NAPANT -- NP Nizke Tatry ]** je najväčším národným parkom na Slovensku (72 842 ha) s ochranným pásmom 110 162 ha. Bol vyhlásený v roku 1978 a pokrýva centrálnu časť Nízkych Tatier. Pohorie dlhé 80 km je rozdelené na **Kráľovohoľské Tatry** (východ) a **Ďumbierske Tatry** (západ), s najvyšším vrcholom Ďumbier (2 043 m n. m.). Geologicky patria do Západných Karpát, s kryštalickým jadrom (granity) a krasovými oblasťami (Demänovský kras). Reliéf je modelovaný glaciálnymi procesmi (kary, plesá) a výraznými dolinami (Demänovská, Jánska). Nízke Tatry sú rozvodím viacerých riek (Hron, Váh, Hornád). Lesy pokrývajú 90 % územia, od bučín cez kosodrevinu až po vysokohorskú kvetenu. Významné druhy zahŕňajú **plesnivec alpínsky**, **poniklec slovenský** a glaciálne relikty. Fauna zahŕňa **medveďa hnedého**, **vlka dravého**, **rys ostrovida**, **kamzíka tatranského** a **svišťa vrchovského**. Chránené územia zahŕňajú **Demänovskú dolinu**, **Ďumbier**, **Salatín**, a pamiatky ako **Jaskyňa mŕtvych netopierov** či **Brankovský vodopád**. Park patrí do siete NATURA 2000. NAPANT je však ohrozený stratou lesnej celistvosti, čo vyžaduje efektívny manažment a ochranu. **[NP Muranska Planina]** **Muránska planina** je národný park vyhlásený v roku 1997, s rozlohou 20 318 ha a ochranným pásmom 21 698 ha. Leží v geomorfologickom celku Spišsko-gemerský kras a rozprestiera sa medzi Hronom, Muráňom, Tisovcom a Pohronskou Polhorou. Park je typickou krasovou planinou, s množstvom krasových foriem ako jaskyne, kaňony, skalné veže a priepasti. Flóra je bohatá na dubové, bukové a ihličnaté lesy, s výskytom vzácnych druhov ako **poniklec prostredný** a **lykovec muránsky**. Fauna zahŕňa šelmy ako **medveďa hnedého**, **rysa ostrovida** a **vlka dravého**. Park je známy polodivým chovom koní (hucul a norik). V rámci siete **NATURA 2000** je Muránska planina významná aj z hľadiska ochrany prírody K najvýznamnejším maloplošným chráneným územiam patrí z NPR Cigánka, Hrdzavá, Poludnica, Šarkanica, Veľká Stožka, Zlatnica a ďalšie, z NPP Bobačka, PP Wesselényiho jaskyňa, PR Čertova dolina, Fabova hoľa, Havrania dolina a ďalšie. **[Maloplosne CHU]** -- maju rozlohu do 1000 ha. Zariaduju tam: - Chranene arealy CHA - Prirodne rezervacie PR a NPR - Prirodne pamiatky PP a NPP [Chraneny areal CHA] -- je lokalita s vymerou do 1000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, a stará sa o ne človek hospodárením. Na území chráneného areálu platí 3, 4, alebo 5 stupeň ochrany. [Prirodna rezervacia PR] -- je to chranene uzemie vymerou do 1000 ha, ktore ma dolezite prirodne hodnoty, ale nie je tak silne chránené ako NPR. Zameriava sa na ochranu vzácnych prírodných biotopov, ekosystémov, rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré sú významné na regionálnej alebo lokálnej úrovni. Môže ísť o menšie územia s konkrétnymi prírodnými hodnotami, ktoré sú chránené pred negatívnymi zásahmi ľudskej činnosti. [Narodna prirodna rezervacia NPR] -- lokalita, ktora ma nadregionalny alebo celonarodny prirodny vyznam. NPR chráni najcennejšie a najvzácnejšie prírodné dedičstvo, ktoré má význam nielen na lokálnej úrovni, ale aj pre celé Slovensko (alebo širšie územie). Ich ochrana je zameraná na zachovanie prírodných procesov v čo najprirodzenejšej forme. NPR PR -- 4 alebo 5 stupen ochrany Priklady: - PR Kyseľ (Slovensky raj, vodopady) - PR Certova dolina (mokrade) - PR Stinska (Poloniny, lesne biotopy) - NPR Stužica (pralesy) - NPR Rozok (Bukovske vrchy, pralesy) - NPR Sucha dolina (Muranska planina) - NPR Sivec (Kosice-okolie) - NPR Poludnica (Muranska planina) [Prirodna pamiatka PP] -- maloplošne územie do 50 ha, ktoré ma vedecky, kultúrny, ekologicky alebo esteticky význam. Napr. jaskyne, vodopády, krasové formy. [NPP] -- prírodná pamiatka ktorá ma mimoriadny význam pre prírodne dedičstvo státu. NPP PP -- 4 alebo 5 stupen ochrany Priklady: - PP Dobsinska ladova jaskyna (Slovensky raj) - PP Belinske skaly (CHKO Cerova vrchovina) - PP Suľovske skaly (v Suľovskych vrchoch) - PP Zbojnicka jaskyna (Slovensky kras) - PP Certova diera (Slovensky kras) - PP Hajske vodopady (Slovensky kras) - PP Male morske oko (CHKO Vihorlat) - NPP Ticha dolina (v Tatrach, endemicke druhy) - NPP Markušovske steny [Chránený krajinný prvok CHKP] -- je významný krajinný prvok, ktorí plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku miestneho alebo regionálneho významu. 2, 3, 4, 5 stupeň ochrany [Súkromne chránene územie] -- vlastník územia ktorý splna podmienky ustanovene zákonom pre CHA, PP, PR, ale nebol vyhlásený chráneným, môže požiadať krajsky úrad o vyhlásenie SCHU. Stupeň ochrany bude taký istý jak príslušne CHU a jeho ochranne pásmo podlá zákona. Na Slovenskú sú 2 SCHU: - Súkromná PR Vlčia (21 ha, Prešovsky kraj, pohorie Čergov) - Súkromná PR Rysia (30 ha, Trenčiansky kraj, Strážovské vrchy) **[Ohrozenosť a degradácia chránených území]** Stav maloplošných chránených území zaradených do 3. až 5. stupňa ochrany a chránených stromov je hodnotený v 3 kategóriách ohrozenosti: - Optimálne: Územie je v dobrom stave, predmet ochrany nie je ohrozený a vyvíja sa správne. - Ohrozené: Územie je ovplyvnené ľudskou činnosťou, čo môže ohroziť predmet ochrany, potrebuje zásahy. - Degradované: Územie je vážne poškodené a predmet ochrany zanikol alebo je vážne ohrozený.