Otázky na skúšku - História štátu a práva - PDF

📚 Otázky na skúšku Charakteristické znaky státu a práva v období starověku Vznik starovekého štátu: postupné nahradenie rodovej spoločnosti štátnou organizáciou = vojenská demokracia zretelne...

📚 Otázky na skúšku Charakteristické znaky státu a práva v období starověku Vznik starovekého štátu: postupné nahradenie rodovej spoločnosti štátnou organizáciou = vojenská demokracia zretelnejšie prejavovanie majetkových rozdielov vznik nových autorít, ktoré sa neskôr stali rozhodujúcou zložkou v spoločnosti (vojenský náčelníci, organizátori zavlažovacích prác) priaznivé prírodné podmienky (rieky, úrodný polmesiac) nutnosť organizovať zavlažovacie práce - zhromaždovanie a organizácia veľkej masy ľudí Otázky na skúšku 1  postupné prirodzené zasahovanie aj do ostatných sfér (rozhodovanie sporov, organizácia vojenských akcií, dbať na poriadok a bezpečnosť atď.) Charakteristika starovekého štátu: absolútna moc panovníka (monarchie): disponoval vojskom úradnícky aparát: byrokratický tvorený kňazmi a vojenskými veliteľmi reprezentoval štát navonok hlava náboženskej hierarchie - božský pôvod (syn boha alebo priamo samotný boh, orientálna despocia, teokracia) štátna moc (aj tvorba práva) je spätá s náboženstvom existencia otroctva (podľa toho delíme Východné samovlády/Ranne otrokárské štáty a Klasické staroveké/Otrokárske štáty) patriachálne otroctvo: celkom nevyvinutá forma otroctva (otroci mohli mať vlastné rodiny aj majetok) relatívne stabilné a ohraničené územie kolektívne hospodárstvo - neexistencia individuálneho vlastníctva pôdy prehlbovanie majetkových rozdielov Charakteristika starovekého práva: právne, náboženské a morálne normy boli najprv späté - tvorili jeden normotvorný súbor Otázky na skúšku 2  pri vzniku štátu sa postupne od seba začali oddelovať, stále však k sebe mali blízko ako pramene prevažovali právne obyčaje - právo obyčajové postupne sa obyčaje dopĺňali cielene tvorenými normami vydanými orgánmi s právotvornou právomocou veľké množstvo trestnoprávnych noriem (možné presadenie nových pravidiel len pod hrozbou potrestania za ich porušovanie) právo hľadá oporu u bohov (ktorí sú zaroveň jeho tvorcom) odráža sociálne rozvrstvenie spoločnosti je kazuistické kruté tresty rys pomsty (pomstenie sa páchateľovi + odradenie ostatných od rovnakého chovania) individualizácia trestov symbolickosť v trestaní ordály: postup, pri ktorom sa rozhodnutie o vine či nevine podozrivého prenáša na Bohov (cieľom bolo zvýšiť váhu súdneho rozhodnutia) Právne pamiatky: akkadské Bilalamove zákony Hepu (egyptské zákony) Chamurappiho zákonník (3 časti): Otázky na skúšku 3  Prológ: zdôraznenie Božského pôvodu panovníka, výčet jeho zásluh a predností Vlastné Ustanovenia: kazuistické Epilóg: pohrozenie každému kto nebude normy dodržiavať Charakteristika vývojových etap předmoderního (feudálního) státu Ranný stredovek: štáty označujeme ako ríše (je to pre množstvo rysov, ktoré prežívali z obdobia rodových spoločenstiev) boli monarchiami (na čele stál kráľ alebo knieža) centralizovaná forma vládnutia neexistovala deľba štátnej moci panovník si vytvoril pomocný a výkonný štátny aparát - úradníkov (špecializovali sa vždy na určitú oblasť) miestna správa bola nerozvinutá - dedinský kráľovský úradníci štát sa považoval za vlastníctvo panovníka = patrimoniálne poňatie štátu trón sa spočiatku dedil podľa princípu senioriátu (najstarší schopný mužský potomok), neskôr podľa princípu primogenitury (najstarší panovníkov potomok) rozhodujúcimi osobnosťami v štáte sa stali vojenský náčelníci, ich bojovníci a cirkevný hodnostári starobylou inštitúciou bola panovníkova družina (často sa stávali osobnými dôverníkmi panovníka) postupne sa formovala svetská a duchovná šlachta - feudalita zhromaždenia predákov zeme (poradná, súdna a spolurozhodujúca funkcia) Otázky na skúšku 4  veľká masa obyvateľstva bola spočiatku slobodná stále do istej miery fungovalo otroctvo časom sa stále viac ľudí dostávalo do ekonomickej a osobnej závislosti, zároveň sa postupne uvoľňovalo postavenie otrokov = vznikla vrstva závislého obyvateľstva cirkev a štát boli úzko spjaté - v EU sa kresťanstvo stalo ideológiou novej štátnej moci, ktorá napomáhala vytláčať prežívajúce rodové organizačné štruktúry Vrcholný (rozvitý) stredovek: rozvoj klasickej feudálnej ekonomiky panovník časom udedlil väčšinu pôdy svojej družine, úradníkom, cirkveným hodnostárom, prípadne ďalším osobám tí na svojej časti pôdy hospodárili nezávisle od ostatných - vytvorenie malých sebestačných ekonomických jednotiek vplyv panovníkovej moci zoslabol na úkor jednotlivých feudálov - feudálna politická rozdrobenosť štátny aparát sa sprvu nejako podstatne nemenil jednotliví feudáli si vo vlastných doménach vytvárali podobný aparát ako panovníci štát sa pomaly začal profilovať ako samostatná právnická osoba Neskorý stredovek: štát sa berie ako samostatná právnická osoba reprezentovaná panovníkom a stavmi sformovali sa stavovské snemy - podľa toho označujeme stavovské monarchie Otázky na skúšku 5  práva panovníka limitovali rôzne privilégiá a imunity, ktoré zaručil stavom právo branného odporu (právo postaviť sa proti panovníkovi so zbranami, pokiaľ by porušoval ich privilégiá ústredné orgány stavovských štátov ovládala šlachta a vysokí klérovia (duchovenstvo) začali sa objavovať nové orgány ustanovené panovníkom zdokonalovala sa územná a miestna správa: vedľa královských úradníkov sa presadili aj nové orgány - mestká samospráva a šlachtická samospráva samosprávny prvok sa výrazne uplatnil najmä v súdnictve Obecná charakteristika předmoderního práva (systém, prameny, významné právní památky) právo sa spočiatku tradovalo ústne a nemalo ustálenú podobu jednotlivé orgány aplikovali právo odlišne a prakticky bez kontroly výklad práva bol uspôsobený osobným/skupinovým záujmom v počiatkoch štátneho vývoja dokonca prežívalo aj rišenie sporov pomocou svémoci orgány rozhodovali/jednali vo väčšine prípadov na základe súkromnej žaloby, nie ex offo (ex officio, z úradnej povinnosti) dôkazné bremeno ležalo na stranách využívanie iracionálnych dôkazov (ordály) Podľa štruktúry môžeme rozlišovať medzi: jednotným právnym rádom Otázky na skúšku 6  právnym partikularizmom prvky moderného poňatia práva Rozlišovalo sa aj právo: právo národné netvorilo jednotný právny rád: neplatilo na území celého štátu - miestny partikularizmus/ územná roztrieštenosť neplatilo pre všetky vrstvy obyvateľstva - stavovský partikularizmus právo cudzie (rímske právo, oblasť kánonického práva) Miestny partikularizmus (ranný stredovek): v počiatkoch bolo ranné stredoveké právo jednotné (platilo pre všetkých prúslušníkov daného kmeňa) nebolo ale jednotné z etnického alebo teritoriálneho pohľadu často na území jednoho štátu platilo vedľa seba viac “jednotných” národných právnych rádov typický hlavne pre Franckú ríšu prejavil sa aj v: FR: sedem obvodov s vlastným modifikovaným právom Nemecko: z pôvodných kmeňových vojvodstiev vznikli väčšie celky s vlastným právom + sa vyvíjala práva jednotlivých miest Taliansko + Česko: podobne ako Nemecko Otázky na skúšku 7  špecifická podoba práva sa vyvinula v Anglicku, kde právo platilo pre všetkých obyvateľov celého štátu Stavovský partikularizmus (vrcholný a neskorý stredovek): začal sa prejavovať s rozvojom stavovskej monarchie súvisí s ekonomickou a politickou diferenciáciou spoločnosti vznikol pestrý právny systém relatívne samostatných právnych rádov rozdeľujeme na právo národné a cudzie Národné právo: vyvinuli sa z domácej germánskej, slovanskej či inej tradície v Z EU sa sa aj neskôr diferencovalo na základe teritoriálneho princípu v strednej EU sa rozvinul stavovský partikularizmus - rozdelenie na právo šľachtické, mestké, selské vodcovské postavenie získalo Zemské (šľachtické) právo: upravovalo právne postavenie šľachty aj otázky štátneho práva - najmä vzťahy medzi panovníkom a stavmi/jeho ústrednými orgánmi opieralo sa hlavne o právne obyčaje šľachta sa bránila proti prenikaniu vplyvov rímskeho práva Mestké právo: netvorilo jednotný systém - právo každého mesta tvorilo svojbytný systém odlišný od ostatných systémov miest Selské (vrchnostenské) právo: súbor právnych noriem závislého obyvateľstva aj tu sa prejavoval partikularizmus Otázky na skúšku 8  opieralo sa o právne obyčaje, normatívne akty panovníka a stavovského snemu, finálnu podobu však získalo v praxi na jednotlivých panstvách v individuálnych rozhodnutiach Horné právo: upravuje vzťahy spojené s ťažbou drahých kovov Cudzie právo: Rímske právo: ako národné právo ho využívala Byzantská ríša a Rannostredoveké germánske ríše Recepcia rímskeho práva s výnimkou Nemecka neplatilo ako samostatný ucelený systém, nahradzovalo primitívne normy národných práv kvalitnejšími - unifikačný činiteľ Kánonické právo: právo rímskokatolickej cirkvi malo nadnárodný charakter platilo v celom kresťanskom svete ako samostatná oblasť práva upravovalo vnútorné pomery v cirkvi, manželské a rodinné záležitosti Pramene stredovekého práva: (formálne) Rozlišujeme medzi právom: nepísaným: dlho prevažovalo (p. obyčaje, nemajú konkrétneho právotvorcu) písaným: presadzovalo sa postupne (normatívne akty panovníka, ostatných orgánov) Obyčajové právo: Otázky na skúšku 9  pravidlo chovania vytvorené v spoločenskom vedomí dlhodobé spontánne užívanie komunitou všeobecné presvedčenie obyvateľstva o jeho správnosti sankcionovanie štátnou mocou normatívnosť (aplikovateľnosť na neurčitý počet adresátov a situácií) určitosť a racionálnosť obsahu nebolo výsledkom uvedomelej právotvornej činnosti meniacim sa pomerom sa právne obyčaje prispôsobovali len pozvolna základom najstarších právnych obyčajov bola predštátna kmeňová tradícia (kmeňové pravidlá chovania odvodené od Boha) po vzniku štátu sa tie obyčaje, ktorým dala nová štátna moc právny obsah sa stali právnymi (sakcionovanie) ostané sa pretvorili na normy morálne, náboženské (veľa z nich aj prirodzene odumrelo/vytlačila ich právnická právotvorba) pre spätosť náboženstva a štátu a rannom stredoveku mali náboženské a právne normy k sebe blízko v primitívnej spoločnosti kmeňov sa presadozal princíp personality práva (každý si právo nosil so sebou) neskôr sa presadil princíp teritoriality práva nepísané právne obyčaje sa prejavovali predovšetkým v konkludentnom chovaní (subjekty žili v súlade s ich obsahom, pretože to považovali za niečo úplne prirodzené a nemenné) Otázky na skúšku 10  súdne orgány uplatňovali obyčajové právo bez písomného podkladu - nedostatočná právna istota, sudcovská svojvôla obyčajový systém bol pružný - bránil vzniku medier v právu Normatívne právne akty: výsledok uvedomelej právotvornej činnosti štátnych alebo samosprávnych orgánov v období ranného stredoveku (patrimoniálny štát): právotvornú právomoc mal panovník akty pôsobili ako zjednocovací prvok (mali celoštátnu pôsobnosť) prispievali k vytvoreniu neskoršieho stavovského partikularizmu (udelovanie privilégií určitej skupine osôb alebo určitému teritóriu) zachycovanie v písomnej podobe tvorba aktov sa považovala za poslanie panovníka udržať obecný mier a poriadok - prevažné zasahovanie do verejnoprávnej oblasti po smrti panovníka často krát vyhasla aj sila zákona, ktorý vydal často krát podporovali autoritu štátnych orgánov zákony sankcionovali rešpektovanie autority cirkvi a dodržovanie noriem kresťanskej morálky panovník zákonmi presadzoval a chránil individuálne vlastníctvo jednotlivé ustanovenia mali často formu trestných noriem obdobie vrcholného stredoveku (prechod k stavovským ponarchiám): Otázky na skúšku 11  právotvorná kompetencia sa začala presúvať na reprezentatívne orgány stavovských obcí oprávnenie vydávať zákony si uzurpovali aj jednotliví voľmožovia (v rámci ich teritórií) obdobie stavovských monarchií: na zákonodarstve sa podielali stavovské snemy - snemovné uznesenia prioritu si stále uchovávalo obyčajové právo aj iné subjekty vydávali záväzné normy - mestké orgány (mestké štatúty) a vrchnosti (selské rády) začali sa objavovať pokusy o komplexné zachytenie práva - kodifikácie, zákonníky (súkromné pokusy) špecifickou formou obsiahlejších právných aktov boli ríšske miery (dohoda cisára so svetskými a a cirkevnými feudálmi) a zemské miery (landfrýdy) Sudcovská tvorba práva: sudcovia museli často čeliť situáciam, kedy chýbal právny podklad alebo prameme obsahovali odlišné či nevhodné riešenia - museli si sami vytvoriť normu istá obdoba súdneho precednetu v tej dobe značne rozšírená aj v kontinentálnom práve, jej význam eliminovali až kodifikácie v 18-19 storočí písomné rozhodnutia predstavovali jedinú autoritatívnu podobu platného práva pružné zaplňovanie medzier v právu rozdielne pohľady: špecifický prameň práva Otázky na skúšku 12  tvorivá aplikácia obyčajového práva Právne pamiatky: Byzantského práva: Corpus Iuris Civilis Ekloga Procheiron Basiliky (grécky) nomokanóny (zbierka svetských a cirkevných predpisov) Franckého práva: Leges Barbarorum: germánske obyčajové právo Leges Romanae Barbarorum (Alarichov breviár) Lex Salica: zákonník sálskych Frankov Rotariho edikt: longobardský zákonník Islamského práva: Korán: zbierka Mohamedových prednášaných textov Sunna: Mohamedove činy a výroky Idžmá: relevantný prameň práva len pre Sunnitov Předmoderní trestní právo a jeho zásadní rozdíly oproti současnému trestnímu právu Otázky na skúšku 13  trestné právo bolo často zneužívané k osobným a politických cieľov ranne stredoveké právo bolo kazuistické pomocou trestných noriem sa panovníci snažili pozmeniť vžité obyčajové právo a tak “aktualizovať” právo, ktoré sa len pomaly menilo so spoločnosťou prežívajúci rys krvnej pomsty ako súkromné zrovnanie účtov s páchateľom deliktu neskôr nahradenie inštitútom usmierenia medzi páchateľom a príbuznými zomrelého (páchateľ sa vykúpil z nepriateľstva wergeldom - vysokou pokutou) právo azylu kruté tresty (trest smrti, zmrzačenie) kolektívne trestanie v dobe vrcholného stredoveku pribúdali trestné normy fixované v písomnej podobe rozširoval sa okruh deliktov stíhaných ex offo neskôr podmienené stavovským partikularizmom - každá skupina obyvateľstva sa riadi vlastným právom a je súdená vlastným súdom šľachtické záležitosti – zemský a dvorský súd kráľovské mestá – hofrychtár poddaní – vrchnosť Srovnání moderního práva a práva předmoderního (feudálního) právo v stredoveku nehralo zďaleka tak dôležitú úlohu ako neskôr Otázky na skúšku 14  pojmy zákonnosť a právna istota boli stredoveku cudzie stredoveké právo málokedy platilo pre všetkých obyvateľov a na celom území štátu (ranný stredovek + výnimka anglicko) v stredoveku neexistovala garancia rovnosti pred zákonom - stavovský partikularizmus nerovnosť obyvateľstva potvrdzoval aj podporoval tresty za porušenie práva boli príliš kruté prevažovalo právo nepísané stredovek nepoznal rozčlenenie práva na právo súkromné a verejné (zaujímal sa skôr o rozdelenie na právo trestné a sukromné, neskôr pribudlo právo občianske XX) v Európe počas stredoveku zohrala istú úlohu aj sudcovská tvorba práva, v moderné právo tento prvok v kontinentálnej EU zakázal Vztah státu a církve v historickém vývoji a její vliv na právní řád cirkev bola po dlhú dobu zakázaným náboženstvom - veriaci boli tvrdo prenásledovaný postupne sa situácia pre kresťanstvo začala meniť: cisár Konštantín zrovnoprávnil kresťanstvo so všetkými ostatnými náboženstvami (313) - Milánsky edikt Nikajský koncil: zjednotenie prameňov, z ktorých malo oficiálne kresťanstvo vychádzať kresťanstvo sa neskôr stalo hlavným náboženstvom Rímskej ríše (Theodosious) v stredoveku cirkev predstavovala pararelnú ekonomickú štruktúru popri feudalizme Otázky na skúšku 15  jedným zo znakov stredovekého vývoja sa stalo súperenie svetskej moci a cirkvi o vodcovské postavenie v spoločnosti: Zápas o investitúru/dosadzovanie do cirkevných úradov (boj o teokraciu): cirkev vychádzala z myšlienky, že všetka moc pochádza od Boha a že ona predstavuje božskú moc na zemi králi zase na druhej strane vnímali cirkevných hodnostárov ako len úradníkov, odmietali sa podrobiť moci cirkvi a vyhlasovali, že kráľovská moc pochádza od Boha tento konflikt názorov sa stretol pri menovaní biskupov - konflikt sa skončil v r. 1122 kompromisom, ktorý inak znamenal víťazstvo cirkvi - znížil sa vplyv kráľa na vysoké duchovenstvo riešenie bolo právne upravené v dokumente zvanom Wormský konkordát Avignonské zajatie pápežov: opätovné rozhorenie starého sporu o moc medzi francúzskym kráľom Filipom IV. Pekným a pápežom Bonifácom VIII. Filip IV. chcel zdaniť cirkevné majetky pápež na tento čin reagoval exkomunikáciou francúzskeho kráľa a útočnou bulou Unam Sanctam, v ktorej sa vyjadril, že svetská moc podlieha tej duchovnej Filip IV. zvolal generálne stavy na ktoré pozval okrem šľachty a duchovenstva aj zástupcov miest (posílil si tak pozíciu) v následujúcom vojenskom konflikte vyhral a presadil zvolenie francúzskeho pápeža Klimenta V. a následne presídlenie pápežského sídla do Avignonu pápež sa tak na 70 rokov dostal pod francúzsku mocenskú sféru vplyvu Otázky na skúšku 16  Vnútorné problémy cirkvi: Veľká/Prvá/Kyjevská/Východná schizma (1054): predstavovala definitívne rozštiepenie rímskokatolickou cirkvou a východnou cirkvou Pápežská schizma: v dôsledku vnútorného napätia bolo súčasne zvolených viac pápežov Kánonické právo: právo rímskokatolickej cirkvi malo nadnárodný charakter platilo v celom kresťanskom svete ako samostatná oblasť práva upravovalo vnútorné pomery v cirkvi, manželské a rodinné záležitosti vplyv kánonického práva sa odrazil najmä v procesných normách a inštitúcie manželstva Recepce římského práva v Evropě – obecný význam a specifika jednotlivých států po zániku rímskej ríše sa rímske právo vyvíjalo v dvoch líniách: prevzatie rímskeho práva germánskymí kmeňmi a integrácia Franckou ríšou (nepovažuje sa za recepciu) - viedla k barbarizácií/úpadku rímskeho práva rímske právo malo však pozitívny dopad na germánske právne rády stredoveku (akulturácia) postupné prenikanie do právnych rádov jednotlivých štátov v stredoveku (akulturácia/romanizácia práva) opätovný záujem o rímske právo oživila kodifikácia Corpus Iuris Civilis, resp, objavenie jej časti - Digest začalo sa znovupoznávanie a teoretické rozpracovávanie rímskeho práva Ius commune: označenie pre prepracované rímske právo v stredoveku Otázky na skúšku 17  rímske právo používala aj Rímskokatolická cirkev ako podporu pri kánonickom práve rímske právo modernizovalo stredoveké právne rády a unifikovalo ich ovplyvnilo súkromné právo aj verejné právo Taliansko: Rímsko- nemecký cisári prezentovali rímske právo ako dôkaz kontinuity (nepretržitá súvislosť) s Rímskou ríšou záujem o rímske právo stimuloval pozitívny vzťah k antickej tradícií ako aj ekonomický rozvoj severotalianských miest vývin 2 právnických škôl: Glosátori: rímske právo skúmali teoreticky vnímali ho ako platné právo, ako nevyvrátiteľnú autoritu skúmali CIC, analyzovali (analytický postup) ho a priamo doň si zapisovali poznámky - glosy Irnerius, Martinus, Bulgarus, Jacobus, Hugo Komentátori: rímske právo študovali v kontexte s platným právom severotalianských miest s ohľadom na jeho praktické využitie usilovali o syntézu - spojenie obsah rímskeho práva spracovali, zovšeobecnili a usporiadali s ohľadom na ekonomické záujmy severotalianských miest Otázky na skúšku 18  výsledkom ich práce bolo Ius Commune - ucelený systém súkromného práva vybudovaný na rímskej tradícií (bol to prakticky využiteľný systém) mohol byť podkladom pre talianské a nemecké zjednotenie za svojho času, no vývoj sa uberal k dezintegrácií Saxoferrato, Ubaldis, Durantis, Cinus, Francúzsko: štúdium označované ako mos gallicus, rozvíjalo v 16. stor. ovplyvnené politickým napätím a humanizmiom francúzsky králi videli v rímskom práve nástroj šírenia vplyvu ríšskych králov, zákazali tak prednášať rímske právo na univerzite v Sorbonne na iných univerzitách sa rímske právo neštudovalo ako právo aplikovateľné ale ako právo rozumné (ratio scripta) francúzsky právnici nevychádzali z ius comunne, vrátili sa k pôvodnému rímskemu právu - neskúmali len CIC, ale hľadali, ale pracovali aj s inými, staršími prameňmi využívali kriticko-historickú metódu vytvorili základnú predstavu o vývoji rímskeho práva Alciato, Cujas, Doneau Holandsko: od konca 16. stor. v priebehu revolúcie Otázky na skúšku 19  v dôsledku prenásledovania Hugenotov odišlo do Holandska množstvo fr. právnikov Holandsko bolo dlho predtým súčasťou Rímsko-nemeckej ríše, potom pripadlo španielskej vetve Habsburgovcov Holandská škola/Škola elegantnej jurisprudencie: používali kriticko-historickú metódu vyjadrovali sa vysokým literálnym štýlom svoje vedenie usporiadali do prehľadného systému, prihliadali aj na využitie v praxi (inšpirovali nemeckých právnikov) výsledky ich práce sa uplatnili aj v kolóniách - Juhoafrická republika, Sri Lanka Mudäus, Vinnen Anglicko: rímania ovládali anglické územie, ich právo tu mohlo teda pôsobiť priamo príslušník glosátorskej školy, Vaccarius vyložil Rímske právo v príručke Liber Pauperum (Kniha chudobných) potom sa však proces recepcie prerušil - zákazy rímskeho práva (12-13. stor.) príčinou bol prudký rozvoj domáceho práva 16-17. stor. - priaznivejšia situácia pre recepciu rímskeho práva, ktorého rozširovanie podporovali anglický panovníci (posílenie svojej moci) anglická revolúcia túto snahu zmarila Rusko: Otázky na skúšku 20  proces recepcie sa sem nerozšíril a to v dôsledku tatarskej nadvlády vo veľkej časti EU, ktorá izolovala Rusko neskôr byzantský vplyv Nemecko: od konca 15. stor. zriadenie ríšskeho komorného súdu (stíhal porušenie ríšskeho mieru, rozhodoval aj v súkromných záležitostiach) súdil podľa všeobecného práva ríše - reciprovaného rímskeho práva v podobe, akú mu dali talianské právne školy, najmä komentátori preferoval rímske právo pred právom jednotlivých teritórií - vedúce postavenie neznamenalo to však úplné poprenie domáceho právneho systému usus modernus pandectarum: smer právnej vedy - zaoberanie sa rímskym právom, súčastné prihliadanie na právo domáce Kameralistika: spjatá s ríšskym komorným súdom na nich naviazala škola systematikov, ovplyvnená humanizmom Saská právna veda na počiatku novoveku sa používanie rímskeho práva už nedalo oprieť o translatio imperii (kontinuita medzi Rímskou ríšou a Nemeckom), neskôr vychádzalo z predstavy, že rímske právo platí silou právneho obyčaja Pandektistika: rozvinula sa na základoch usus modernu, ale aj na jeho popretí zakladateľ Friedrich Carl Von Savigny - podľa neho hral vo vývoji práva klúčovú rolu národný rozmer Otázky na skúšku 21  naopak cudzie vplyvy podľa neho pôsobili negatívne právo nepovažovali ako produkt rozumovej úvahy, ale ako jav zakotvený v národnej minulosti pohľad na rímske právo nebol jednotný - niektorí oceňnovali jeho význam ako zjednocujúceho činitela (pandektistický/romanistický smer) iní vnímali rímske právo ako cudzorodý prvok - germanistická vetva využívala CIC, kanonické právo a domáce nemecké právo vytvorila systém súkromného/občianského práva (formalizmus) ovplyvnila tvorbu BGB - Nemecký občiansky zákonník neskôr sa prepracovala k právnemu pozitivizmu ovplyvnila vývoj práva v celej strednej EU Charakteristické znaky absolutistického státu a zrod moderního státu (srovnání s předcházejícím obdobím) koncentrácia moci v rukách panovníka - panovník má neobmedzenú moc byrokratizácia (v stredoveku mnoho orgánov fungovalo vedľa seba, pričom sa ich pôsobnosť často prekrývala) - za absolutizmu sa vytvorila byrokratická štruktúra s jasne danými právomocami centralizácia moci a štátného aparátu opieral sa o myšlienkové bohatstvo humanizmu presadzovanie miest ako centier rozširujúcej sa remeselnej výroby a obchodu prevratné zámorské objavy Otázky na skúšku 22  = reštrukturalizácia EU ekonomiky pre pokročilý ekonomický vývoj prakticky zmizla závislá vrstva obyvateľstva - vytvorenie podmienok pre rozvoj kapitalistického podnikania tento trend zvrátili dôsledky 30- ročnej vojny (upevnenie feudalizmu/druhé nevoľníctvo) nová podobá ekonomických vzťahov podnietila aj zmeny politické vplyv prirodzenoprávnych teórií- počiatky premeny právneho štátu Stredná a východná EU - osvietenský absolutizmus koniec absolutizmu: revolúcie 1848-49 obzvlášť dlho sa udržal absolutizmus v Rusku Právo: likvidácia stavovského partikularizmu unifikácia práva snaha učiniť z práva hlavný nástroj regulácie vzťahov zákonodarná moc v rukách panovníka predpisy v písanej podobe vznik nových právnych odvetví vytvorenie priaznivejšieho prostriedia pre podnikanie počiatok vzniku kodifikácií Otázky na skúšku 23  vplyv racionalistických prirodzenoprávnych ideí zaistenie právnej istoty vytvorenie efektívnejšieho súdneho systému Zrod moderního práva v 17. a 18. století – zdroje a charakteristika (srovnání s předcházejícím obdobím) vznik prirodzenoprávnej koncepcie, ktorá bola namierená proti absolutistickým formám vládnutia prirodzeným právom je ideálne právo, ktoré je nezávislé na štátnej moci a vyplýva z rozumu a podstaty človeka v tejto podobe mala zásadný vplyv na kodifikačné procesy na prelome 18. – 19. storočia pod jej vplyvom sa nové prirodzenoprávne kodifikácie odpútali od starého práva na rozdiel od starších pokusov o systematizáciu všetkého práva alebo jeho obsiahlych častí si kodifikácie nekládli za cieľ sústavne zachytiť a stabilizovať existujúce právo, ale naopak chceli existujúci stav zmeniť, nahradiť ho od základu novou ústavou staré právo ale nezavrhovali celé, brali si inšpiráciu rímskoprávnom dedičstve tradované prirodzené právo sa stalo rozhodujúcim činiteľom, ktorý ovplyvnil vznik novej legislatívy, ktorej výstupom boli odvetové zákony – kodifikácie tie predstavujú základ moderného, v mnohých prípadoch dodnes aj platného práva EU štátov Racionalistická prirodzenoprávna koncepcia Hugo Grotia (Holandsko): považovaný za prvú osobnosť na ceste ku vzniku racionalistickej prirodzenoprávnej školy štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy uzavretej ľuďmi jednotným základom práva je rozum Otázky na skúšku 24  Zistil, že v množstve zvyklostí existujú určité univerzálne pravidlá, ktoré platia pre všetky civilizované národy , teda že existujú princípy, ktoré možno považovať za prirodzené jeho myšlienky výrazne ovplyvnili prípravu Code Civilu Thomas Hobbes: princípy prirodzeného práva vníma ako pravidlá predchádzajúce platnému právu, ktoré sú nezmeniteľné a večné Môžeme ich chápať ako princípy, ktoré stoja nad systémom pozitívneho práva koncept spoločenskej zmluvy: prirodzeným právom každého človeka je sloboda užívať všetkých síl k vlastnej sebazáchove k tomu patrí aj právo užívať prostriedky k sebazáchove nároky ľudí sa tak stretávajú, keďže každý ma právo na všetko výsledná vojna každého proti každému nikomu sebazáchovu nezaistí tu nastupuje prirodzený zákon ako predpis zdravého rozumu Hobbes považoval prirodzené zákony ako záväzné vo svedomí, kto sa nimi riadi, koná spravodlivo Vo vonkajšom svete sú však záväzné len ak ich človek môže plniť bezpečne, inak by sa dostali do rozporu s právom na sebazáchovu Samuel Pufendorf: bol prvým velikánom modernej nemeckej prirodzenoprávnej školy prirodzené právo založil na rozume jeho princípy sú rovnako evidentné ako axiomy matematiky (veci tak evidentné, že ich netreba dokazovať) Otázky na skúšku 25  Základné axiomy právneho systému vychádzajú z morálky, resp. zo všetkých základných stoických zásad – nikomu neškodiť, dodržať slovo, nahradiť škodu Pufendorf vypracoval jednotný systém práva, ktorý má byť spoločný celému ľudstvu, je teda právom všetkých ľudí Jeho prejavom je civilné právo jednotlivých národov Francúzsko: Robert-Joseph Pothier: považovaný za duchovného otca Napoleonovho Code Civilu Immanuel Kant: pod silným vplyvom Rosseaua vypracoval doktrínu moderného prirodzeného práva vzťahoval axiom nemeniteľnosti a večnosti iba na základné, vodcovské zásady, tj. na ideu spravodlivosti, rovnosti a slobody postavil sa proti pokusom priznávať tento axiom každému jednotlivému právnemu pravidlu Vznik konštitucionalizmu: snaha o vymedzenie základných štátnych princípov do ústav nezávislé súdy Ústavní vývoj ve Velké Británii v 16. až 19. století Anglická buržoázna revolúcia sa odohrala v období, kedy na anglickom tróne sedeli Stuartovci (počínajúc Jakubom I., 1603) V Anglicku sa rýchlo vyostrili náboženské, politické a ekonomické pomery postupne sa prejavujúc ako spor medzi panovníkom a parlamentom krízu nezažehnal ani Jakubov nástupca, Karol I., ktorý viedol proti Španielsku a Francúzsku neúspešné vojny Otázky na skúšku 26  Keď kráľ požiadal o vypísanie ďalších daní, parlament odmietol a preložil mu v r. v Prosbu o právo, tzv. Petition of Right: uvádzalo sa v nej: Bez súhlasu parlamentu sa nemôžu vypisovať dane + nemali by byť potrestaní tí, ktorí dane neplatia Kráľovské mimoriadne súdy svojou činnosťou odporujú Veľkej listine slobôd a mali by byť zrušené Žiadny poddaní kráľa nesmú byť zatknutý, uväznený alebo zbavený majetku bez rozsudku súdu Nikto nemôže byť potrestaný bez riadneho súdneho riadenia kráľ prosbu potvrdil, no súdy nezrušil Parlament mu neskôr (1629) predložil ďalšie požiadavky, dal pozatýkať niektorých a rozpustil parlament V roku 1639 vypuklo povstanie v Škótsku, kráľ čisto účelovo zvolal parlament a požadoval schválenie daní na krytie nových potrieb parlament podmienil schválenie politickými ústupkami – rozpustenie parlamentu (Krátky parlament, 18 dní) Revolúcia sa dá rozdeliť do troch etáp: Prvá etapa (1640-1642): Potreba peňazí sa stala pre panovníka tak naliehavou, že zvolal znovu parlament (dlhý parlament, 13 rokov) zohral dôležitú úlohu, stal sa politickým a organizačným centrom protikráľovskej opozície kráľova nádej, že parlament bude priaznivejší, sa nesplnila, a tak musel v nasledujúcom období prijať radu opatrení oslabujúcu jeho moc parlament si vynútil odsúdenie a popravu radcu lorda Strafforda Otázky na skúšku 27  zrušenie kráľovských mimoriadnych súdov prijatie tzv. Trojročného zákona (kráľ sa zaviazal zvolávať parlament minimálne raz za tri roky, rozpustený mohol byť až po 50 dňoch a to s jeho súhlasom) v decembri 1641 predložil parlament kráľovi Veľký protest (Veľkou Remonstraci), v podstate vyjadroval program šľachty a buržoázie na začiatku revolúcie: nadväzovala o Prosbu o právo požadovala likvidáciu zbytkov feudalizmu v Anglicku a nahradenie absolútnej monarchie konštitučnou Kráľ na rastúci tlak reagoval odchodom z Londýna do Yorku Parlament mu neskôr predložil ďalší ultimatívny dokument označovaný ako 19 návrhov: Požadoval, aby do právomoci parlamentu prešli najdôležitejšie štátne záležitosti (menej dôležité mali ostať na starosť kráľovskej tajnej rade) Cieľom bolo ešte viac obmedziť moc kráľa v prospech parlamentu, čo Karol I. neprijal a vyhlásil parlamentu otvorený boj Druhá etapa (1642-1649): Začala Prvou občianskou vojnou Panovník sa opieral o šľachtu S a V Anglicka, o anglikánsku cirkev a katolíkov v Škótsku a Írsku Parlament podporovala časť veľkých feudálov, gentry (nešľachtický držitelia pôdy) z V Anglicka a miest Roľníctvo zostávalo v konflikte stranou Pre vývoj vojny bola dôležitá vojenská reforma v parlamentnej armáde presadená Oliverom Cromwellom Otázky na skúšku 28  Podľa nej sa mali všetci členovia parlamentu (okrem Cromwella) vzdať veliteľských hodnosti v armáde výsledkom bolo oslabenie vplyvu parlamentu na armádu a modernizácia armády v armáde začali veliť skúsení a zruční velitelia – rýchlo získala prevahu na bojisku a royalistickú armádu niekoľko krát porazila Král utiekol do Škótska ale bol vydaný parlamentu: Presbyteriáni , ktorí boli najpočetnejšou zložkou parlamentu skonfiškovali royalistické pozemky a chceli sa uzmieriť s kráľom – usilovali o oslabenie moci radikálnejších independentov Independenti (nezávislí) tvorili jadro parlamentnej vlády, preto ju P. chceli z časti rozpustiť a sčasti poslať do Írska Král sa pokúsil rozporov v parlamente využiť a v r. 1648 začal Druhú Občiansku vojnu Cromwell s armádou zasiahol a zajal ho Čistkou odstránil z parlamentov protiarmádne živly zbytok parlamentu, tzv. Kusý parlament chcel s kráľom skoncovať – bol postavený pred súd, odsúdený na smrť a popravený Tretia etapa (1649-1660): V tomto období sa stáva Anglicko republikou Súčasne so zápasom parlamentu a armády prebiehal boj medzi independentným velením (grandy) a radovými vojakmi, ktorých najradikálnejšou zložkou boli levelleri Tí v r. 1647 vypracovali Dohodu ľudu, akýsi návrh ústavy obsahujúci zásadu rovnosti pred zákonom, povinnosť zvolávať parlament každý rok atď. Otázky na skúšku 29  Keďže sa po vyhlásení republiky nezdalo, že by sa ich požiadavky mali splniť, konflikt sa vyostril pokus o odpor independenti zlomili a predných predstaviteľov levellerov uväznili Predstaviteľom zákonodarnej a výkonnej moci bol parlament, ktorý presunul výkonnú moc na 24-člennú štátnu radu Významný vplyv na chod štátnych záležitosti si prisvojil aj Oliver Cromwell ako veliteľ armády Pri snahe realizovať správu v zemi sa obe mocenské zriadenia zrážali a opäť došlo ku konfliktu s armádou silnejším sa ukázal Cromwell, ktorý rozohnal Kusý parlament (1653) Grandi neskôr toho roku presadili ústavu – Nástroj vlád, ktorým sa vlastne zaviedol režim vojenskej diktatúry Podľa ústavy stály v cele štátu 3 najvyššie organy: Lord protektor, štátna rada a parlament Prvý parlament bol Cromwellom rozpustený, pretože mal snahu zmeniť Nástroj vlády v jeho neprospech Druhý parlament predložil návrh, aby sa stal kráľom, pretože všeobecne začali silnieť názory, zem by bolo dobre vrátiť sa k monarchii ako k osvedčenej forme vlády Cromwell urobil kompromis, nechal si doživotne udeliť titul Lorda Protektora s pravom menovať nástupcu (monarchistické zafarbenie) pozícia štátnej rady sa oslabila v prospech Lorda Protektora naopak pozícia parlamentu sa posilnila a Cromwell tomu dopomohol ešte tým, že obnovil Hornú Snemovňu a menoval jej členov Aj tak v parlamente narastala opozícia a tak ho nechal Cromwell rozpustiť Parlamentné a vojenské špičky začali jednanie so synom popraveného Karla I. o jeho nastúpení na anglicky tron Podmienili ho však podpisom Brédskej deklarácie (dostali aj zákonnú podobu): Otázky na skúšku 30  v nej sa panovník zaviazal amnestovať činy súvisiace s revolúciou nezasahovať do majetkových pomerov ako sa vyvinuli v priebehu revolúcie Obnoviť autoritu anglikánskej cirkvi Podľa volebného rádu bola zvolená Dolná Snemovňa, Horná sa zišla z vlastnej iniciatívy – vyzvali Karla II. Stuarta k návratu na anglicky tron V dobe vlády Karola II. bol schválený jeden z najvýznamnejších právnych aktov posilňujúcich právnu istotu: Habeas Corpus Act: Stanovil, že každý zatknutý musí byt predvedený pred sudcu aby posúdil dôvodnosť jeho zatknutia Karolov nástupca Jakub II. sa snažil o posilnenie svojej pozície na úkor parlamentu Parlament si po dohode s jeho zaťom Viliamom III. Oranžským po tzv. slávnej revolúcií vynútil Jakubovu abdikáciu Parlament svoju pozíciu ďalej posilnil vydaním Listiny práv, na ňu naviazal zákon o nástupníctve tronu Vliv revoluce roku 1848 na právní řád a státní uspořádání v Evropě Revolúcie v rokoch 1848-49 zasiahli veľkú časť Európy v jednotlivých zemiach sa prejavovala odlišne ale v obecnej rovine môžeme povedať, že sa v nej prelínali ekonomické, sociálne, obecno-demokratické a národné požiadavky charakterizovala sa ako revolúcia protifeudálna, demokratická a národná Protifeudálne a demokratické prvky revolúcie (zavedenie konštitučného režimu - prijatie ústavy, akceptovanie občianskych práv štátnej moci...) sa v jednotlivých krajinách moc nelíšili Otázky na skúšku 31  išlo o odstránenie nerovností v spoločnosti, vymedzenie a kodifikovanie vzťahov medzi orgánmi podieľajúcimi sa na moci v štáte a právnu úpravu medzi občanmi a štátom prejavili sa aj sociálne požiadavky obyvateľstva Národný prvok revolúcie: jar národov mala veľmi rozmanité ba až protichodné prejavy stredná Európa: Nemecko + Taliansko: úsilie vytvoriť jednotný štát Poľsko: vytvorenie vlastného štátu Maďarsko: obmedzenie cisárskeho dvora na uhorské záležitosti + potláčanie ostatných národov na území pod ich vplyvom Habsburská monarchia: začlenenie sa do vznikajúceho nemeckého štátu + potláčanie ostatných národov Česi, Slováci, Chorváti, Rumuni, Srbi: prebudovanie monarchie v ich prospech alebo osamostatnenie Napriek odlišnostiam je vidieť, že revolúcie tvorili svojim spôsobom jednotný prúd – revolúcie v jednej zemi podnecovali aj okolité štáty (Európu inšpirovalo aj dianie vo Francúzsku) Revolúcie buď nakoniec stroskotali alebo skončili kompromisom, cez to všetko aj tak predstavovali zásadný prelom odstránili režim závislej práce a šľachtické výsady pojmy ústava a občianske práva sa dostali do širokého povedomia ľudí ako niečo žiadúce a potrebné Versailleský mírový systém a jeho důsledky v meziválečném období Versaillská mierová dohoda bola výsledkom šesťmesačného jednania Pařížskej mierovej konferencie Otázky na skúšku 32  Versaillská zmluva dala WWI. za vinu Nemecku - podpora národného Socializmu medzi Nemcami/ brali to ako klamstvo a zradu Nemcom nebolo umožnené sa záčastniť na rokovaniach zmluvy - Nemecko postavené pred hotovú vec v mierových rokovaniach zohrali veľkú úlohu viaceré štáty - USA, VB, Francúzsko (Veľká trojka) Každý mal iný názor na riešenie situácie: USA: usmierenie, prekonanie rozdielov medzi víťazom a porazeným Francúzsko: čo najtvrdšie podmienky pre Nemecko, reparácie, demilitarizácia VB: mocenská rovnováha, prosperita Nemecka Nemecko pod hrozbou vojny dostalo týždeň na prijatie tvrdé mierové podmienky pre Nemecko - ochromili ekonomiku republiky Nemecko stratilo svoje kolónie Nemecko muselo odstúpiť veľké množstvo územia iným štátom a muselo platiť vysoké reparácie zrušená všeobecná branná povinnosť ľavý breh Rýna obsadený spojeneckými vojskamií Porýnie demilitarizované Nemecko bolo zbavené majetku v zahraničí ďalšie zmluvy: Saintgermánská s Rakúskom, Trianonská s Maďarskom Otázky na skúšku 33  Společnost národů a její role v meziválečném období Vytvorenie spoločnosti národov bolo výsledkom pařížskej mierovej konferencie prvý realizovaný pokus o trvalú mezinárodnú organizáciu združujúcu všetky štáty Ciele: rozvíjať mezinárodnú spoluprácu zaistiť mezinárodný mier a bezpečnosť dodržovať mezinárodne právo neuchýliť sa k vojne odvracanie konfliktov medzi členmi obmezenie zbrojenia ochrana členov pred prípadnými vonkajšímí útokmi Významný medzník vo vývoji integračných snáh Zásadnou chybou bolo, že sa jej členom nestalo USA, aj keď jeho predstaviteľ bol strojcom celého projektu ďalšou chybou bol fakt, že sa po vojne dostalo širokej podpory myšlienke sebaurčenia národov, ktorá ale nikdy nebola poriadne uvedená do praxe Problematický systém kolektívnej bezpečnosti - nebola schopná riešiť rozsiahlejšie konflikty - nebol dostačujúcí záväzok k členskej kolektívnej akcii a ku vzájomnej pomoci v prípade napadnutia problematické boli aj väčšie štáty, ktoré neskôr začali sledovať len vlastné záujmy Otázky na skúšku 34  ako úplne nefunkčná sa ukázala pri nástupe fašizmu a nacizmu ako záštita mierového vývoja sklamala druhý pokus: Organizácia spojených národov Vývoj evropské integrace po roce 1945 povojnový vývoj v EU sa niesol vo znamení mocenského súperenia mezi USA a ZSSR štáty Z EU boli oslabené oboma svetovými vojnami a stratili svoje postavenie veľmocí celý kontinent sa stal závislý na zásobovániu zvonkajška - vyčerpanie všetkých zdrojov vojnou Došlo k sociálním a ekonomickým reformám a k rozširovaniu vzájomnej spolupráce Dôvody pre hlbšiu EU integráciu: zabezpečenie mieru v EU prekonanie nacionalisticky orientovaných štátnych štruktúr vytvorenie spoločného trhu ako prostredia k zvyšovaniu hosp. blahobytu rolu hlavného hýbateľa vecí prevzal Winston Churchill vo svojom prejave v Zurichu 1946 požadoval založenie spojených EU štátov a vytvorenie rady Evropy 1948 podpísaný Bruselský pakt (VB, Francúzsko a Benelux) ustanovil vojenský politický blok proti prípadnému obnoveniu nemeckej agresivity bol reakciou na posilovanie vplyvu sovietského zväzu neskôr sa pridalo Taliansko a SRN Otázky na skúšku 35  názov zmenený na západoeurópsku úniu členovia sa stali členmi NATO - pakt stratil význam 1948 vytvorená Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu úlohou bola koordinácia užívania prostriedkov poskytnutých USA na základe Marshallovho plánu ako medzník v európskej integrácií býva vnímaný Haagský kongres (1948): Iniciováný Hnutím za európsku jednotu Jednaniu predsadal W. Churchill Iniciátorom k založeniu Rady Evropy 1949 uzavrená Londýnska zmluva ustanovujúca Radu Evropy cieľom bola užšia európska jednota Presadzovanie princípov demokracie a ľudských práv Najdôležitejšou mezinárodnou zmluvou - Úmluva o ochrane ľudských práv a základných slobôd 1949 NATO: vojenský pakt 1949 Rada vzájomnej hospodárskej pomoci: jednalo sa o sovietský protipól Marshallova plánu 1950 vznik ESUO: Európske spoločenstvo uhli a ocele 1967 zlúčenie európských inštitúcií (ESUO, EHS, EURATOM) a vznik Európského společenstva Pojetí a základní rysy přirozenoprávních kodifikací ovplyvnené prirodzeným právom Otázky na skúšku 36  prirodzeným právom je ideálne právo, ktoré je nezávislé na štátnej moci a vyplýva z rozumu a podstaty človeka odlišné koncepcie prirozeného práva - prešli rôzným vývojom, odlišnosti sa odvíjajú od zdrojov prirodz. práva snaha o dualizmus a univerzalismus nadradeného prirodzeného práva a pozitívneho práva v konkrétnych prameňoch byly výrazom autority, rivality, zjednotenia, zmeny stabilizáce nesnažili sa zachytiť a stabilizovať existující právo, ale nahradiť ho od základov kodifikácia = systematicky pojaté odvetvie zákona moderné v mnohých prípadoch dodnes platné práva základ právnej vedy v obnovenom záujme o rímské právo další pôvod evropskoprávnej vedy sa rozvinul pod vplyvom humanistického myslenia Znaky: Úplnosť a výlučnosť Jednotnosť a obecná záväznosť Sloboda osobná, vlastnická, zmluvná Formálna rovnosť pred zákonom (iba pre mužov) Princip zvrchovanosti = nadřriadené postavenie jednej osoby nad druhou Code civil, ABGB a BGB a jejich význam pro vývoj práva ve světě Otázky na skúšku 37  Francúzsky občiansky zákonník Vo Francúzsku rozdelenom na 2 veľké právnické oblasti (oblasť zvykového práva a oblasť písaného práva) sa myšlienka vytvoriť úplne novú kodifikáciu občianskeho práva objavila už v prvých rokoch revolúcie práce však neboli dokončené a tak sa vtedajšie občianske právo len prispôsobilo revolučným princípom Až Napoleonovi a jeho právnikom sa podarilo práce zavŕšiť: nový zákonník mal vzniknúť ako kompromis medzi dedičstvom starého režimu a modernými právnymi princípmi deklarovanými revolúciou (taká syntéza bola prijateľná pre všetkých Francúzov) Zákonník bol schválený v r. 1804 a slávnostne vyhlásený pod názvom Code Civil des Francais, teda Občiansky zákonník Francúzov bol súborom noriem, ktorý vymedzoval vzťahy v spoločnosti, v rodine, aj v podnikaní, ktoré vznikali medzi ľuďmi skladal sa z úvodného titulu a troch kníh systematika formálne nadväzovala na rímske právo a justiniánsku kodifikáciu a symbolizovala trojakú slobodu – osobnú, vlastnícku a zmluvnú Úvodný titul: pojednával o vyhlasovaní zákonov o osobnej a vecnej pôsobnosti zákonníku neprípustnosti jeho retroaktivity a zákazu odoprenia rozhodnutia sudcom stanovil, že právne normy sú kogentné Prvá kniha: Otázky na skúšku 38  predpisy o nadobudnutiu a strate občianskych práv o rodinnom práve – manželskom práve (nie je možné dodržiavať verejný poriadok, ak nie je poriadok v rodine) Mužská/otcovská autorita mala moc nad rodinou, manželka bola úplne v podriadenom postavení a musela vykazovať poslušnosť Majetok manželky spravoval jej manžel Obmedzenie rozvodu prísnymi podmienkami Druhá kniha: Vlastníctvo, vlastnícke právo Zvíťazenie revolučných ideí – sloboda vlastníctva, nedotknuteľnosť vlastníckych práv (bolo stanovené, že len zákon ich môže obmedziť) vecné právo k veciam cudzím Tretia kniha: Dedičné právo Inspirácia Rímskym právom Veľký dôraz na rešpektovanie poručiteľovej vôle Ak mal poručiteľ potomkov, mohol rozdeliť len časť svojho majetku ako chcel, ostatok musel rozdeliť medzi svojich potomkov rovným dielom Obligačné právo (záväzkové), tiež sa opieralo o Rímske právo Charakteristika Code Civilu: jasnosť, presnosť, všeobecnosť Otázky na skúšku 39  Code civil definitívne zrušil obmedzenia typické pre feudálnu dobu a skoncoval s nerovnosťou osôb podľa stavu zaistil rovnosť pred zákonom, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva a istotu v právnych vzťahoch Vytvoril právne základy pre rozvoj modernej spoločnosti vo Francúzsku Bol zvolený aj dobrý právnicky štýl písania – právnici sa vyhli kauzistickému prístupu aj prílišnej abstraktnosti Boli aj drobné novelizácie Code Civil inšpiroval radu štátov v Európe aj na iných kontinentoch, ba niektoré štáty ho buď celé alebo z časti prevzali Za Napoleonovej vlády boli vydané ešte ďalšie štyri zákonníky: Občiansky súdny rád Obchodný zákonník Trestný zákonník Trestný rád Rakúsky občiansky zákonník (ABGB) V r. 1780 nastúpil na tron syn Márie Terézie, Jozef II. prioritou sa preňho stala kodifikácia občianskeho práva rozhodol sa, že ho nevydá celý naraz, ale po častiach ako sa bude postupne robiť Manželský patent: odobral manželské záležitosti cirkevným súdom a dal ich súdom svetským Otázky na skúšku 40  Patent o dedičnej postupnosti: do úpravy dedičného práva vložil princíp rovnosti a zaviedol jednotnú postupnosť pre všetky stavy a pre všetky dedičné zeme Odstránil stavovské rozdiely 1785: bola dokončená prvá časť zákonníku, o rok bola vyhlásená ako platný zákonník (bol neskôr novelizovaný) Po smrti Jozefa II. sa práce zabrzdili prebiehali aj v inej atmosfére: Mária Terézia a Jozef II. boli absolutistický panovníci, do právnych predpisov sa premietala len ich vôľa Za vlády ich nástupcu Leopolda II. sa však v dôsledku snahy o reštitúciu stavovských ústav stavovské skupiny z rôznych oblastí snažili získať účasť na legislatívnych prácach a panovník to akceptoval Oficiálne bol stále zákonodarcom on Kodifikácia bola dokončená už tradičným spôsobom – v celku v r. 1796 Hotová osnova bola na skúšku vydaná v Západnom Haliči, niesla názov Západohaličský zákonník oficiálny zákonník mal názov Všeobecný zákonník občiansky Platil pre všetky územia tvoriace rakúske cisárstvo s výnimkou Uhorska Delil sa na úvod a tri diely Úvod: obsahoval pojednávanie o pojme občianske právo, obsahujúce aj prirodzenoprávne zásady (ak neexistovala ad hoc vhodná norma, mal rozhodnúť podľa práva prirodzeného) prirodzené práva sú dané ľudským rozumom a nie je treba, aby boli zvláštnym zákonom prehlásené Otázky na skúšku 41  Prvý diel: spôsobilosť nabývať práv (právna subjektivita) bola zaručená špeciálne ochrana tým, ktorý nemali alebo mali obmedzenú právnu subjektivitu zákonník uznával aj právnické osoby Druhý diel: vlastnícke právo Dedenie (vôľa poručiteľa – testament) ustanovenie o držbe a rozdelenie vecí nabývanie vecí vydržaním vyvlastnenie majetku (prípustné len vo verejnom záujme) zástavné právo (dlžník zastavil nejakú vec dokým nebude splatený dlh) ustanovenie o zmluvách, vychádzal z princípu zmluvnej slobody Tretí diel: spoločné osobné a vecné práva Všeobecný občiansky zákonník bol najvýznamnejší zákonník vydaný na území Habsburskej monarchie (v Rakúsku v novelizovanej podobe platí dodnes) Nemecký Občiansky Zákonník (BGB) V dobe jednania o usporiadaní Nemecka po rozpade Svätej Rímskej ríše Národa Nemeckého sa diskutovala otázka jednotlivých kodifikácií druhov práva (občianske, trestné, procesné právo) Otázky na skúšku 42  V r. 1896 schválil Ríšsky snem Nemecký občiansky zákonník (5 kníh) líšil sa pandektistickým členením: rozdelenie vecných práv pôsobiacich absolútne a záväzkových práv ako pôsobiacich relatívne ochrana súkromného vlastníctva, súkromná autonómia občana, zmluvná sloboda bol miestami kauzistický, využíval abstraktných nepresných pojmov Francouzská revoluce její význam pro vývoj práva v Evropě počiatky Európskeho konštitucionalizmu sú spojené s Veľkou Francúzskou revolúciou Počiatok revolúcie: Francúzsko ako konštitučná monarchia (1791-1792) Pri kritickej ekonomickej situácii v r. 1789 zvolal kráľ generálne stavy dúfajúc, že podporia jeho daňovú reformu tretí stav sa však rozhodol prehlásiť za Národné zhromaždenie (neskôr Ústavodarné zhromaždenie), malo ísť o najvyšší zastupiteľský a zákonodarný organ francúzskeho ľudu Jeho úlohou bolo tiež pripraviť ústavu V priebehu prací sa dohodlo, že ústave bude predchádzať vydanie deklarácie práv – Deklarácia práv človeka a občana Pojednávalo sa aj o volebnom práve: Občania boli rozdelení na aktívnych a pasívnych, pričom pasívny nemohli voliť kvôli nesplnení podmienok majetkového cenzu Definitívnym začiatkom revolúcie sa stalo dobytie väznice Bastila (14.7.1789), ako symbolu starého režimu Revolúcia sa rýchlo šírila po celej zemi Otázky na skúšku 43  Práca na prvej FR ústave bola ukončená v r. 1791, prehlasovala Francúzsko za konštitučnú monarchiu najvyšší zákonodarný organ malo byt Zákonodarné zhromaždenie: Bolo jednokomorové Král mohol zhromaždenie zvolávať, nie však odvolávať Malo právo navrhovať i schvaľovať zákonodarne akty – dekréty Po obdŕžaní kráľovskej sankcie sa stali zákonmi (nebolo treba u daňových zákonov) Král mal suspenzívne veto Výkonná moc bola pridelená kráľovi: Král bol nedotknuteľnou a posvätnou osobou, jeho moc bola nedeliteľná a v dedičná v mužskej línií Menoval a odvolával ministrov V obmedzenej miere mal aj právo zákonodarnej iniciatívy minister nemohol byt zároveň poslancom Zákonodarného zhromaždenia v kolóniách ponechávala otroctvo Poslanci Ústavodarného zhromaždenia nemohli byt volení do Zákonodarného zhromaždenia -dostali sa tam samí noví, mladí ľudia Pravica: feuillanti Lavica: jakobíni a kordelieri Otázky na skúšku 44  to malo za následok vytvorenie ďalších neoficiálnych mocenských centier vedľa Zákonodarného zhromaždenia, ktoré nezískalo takú autoritu akú by malo mať Situácia vo FR sa ale aj naďalej komplikovala FR vyhlásilo Rakúsku vojnu (bolo podporovane Pruskom): situácia sa pre nich z počiatku nevyvíjala vôbec priaznivo, nakoniec bolo ale porazene a Francúzsko obsadilo Porýnie a Belgicko V Paríži povstala nová vlna povstaní, šíril sa mäsový teror Zákonodarné zhromaždenie zbavilo kráľa moci nakoniec sa aj ono samo rozišlo a uvoľnilo miesto pre nový Národný Konvent Obdobie Girondistického konventu (republika, 1793) Národný Konvent sa zostavil na základe všeobecného volebného práva, vedúcou silou sa stali umiernení Girondisti prvým rozhodnutím bolo zrušenie monarchie a nastolenie republiky Girondisti sa tiež snažili zmeniť ústavu, vznikol vybor, ktorého úlohou bolo pripraviť návrh ústavy (až na jedného Jakobína boli v ňom samí Girondisti) bola predmetom dlhých diskusií v Konvente, k jej schváleniu však nedošlo Girondisti presadzovali také zriadenie, ktoré by im umožňovalo udržať si vládu Navrhovali vytvorenie silnej výkonnej moci predstavovane výkonnou radou, mala byt volená ľuďmi a mala sa z polovice obnovovať každé 2 roky v krajoch mali vzniknúť generálne rady, krajské direktória Otázky na skúšku 45  volené Národne zhromaždenie malo byt dvojkomorové Girondisti si nechali vynútiť súd pre kráľa, následne jeho popravu V tejto dobe bol stále veľký nedostatok potravín, ktorý podmieňoval zdražovanie Girondisti si ale ako zástancovia obchodnej slobody vymohli zákon o voľnom predaji obilia, čo viedlo len k ďalšiemu zdražovaniu a novej nespokojnosti pod nátlakom prostého ľudu jakobíni presadili zákon, ktorý zastropoval ceny obilia, tzv. maximum Girondistom sa to nepáčili, preto sa rozhodli eliminovať Parížsku komúnu (zložená len z jakobínov) Parížsky ľud však povstal a najvýznamnejší Girondisti boli zatknutý Obdobie Jakobínskeho teroru/konventu (1793-1794) Jakobíni sa stali rozhodujúcou zložkou Konventu – obdobie jakobínskej diktatúry Bola vypracovaná nová radikálne demokratická ústava a Konvent ju ešte v roku 1793 schválil úvod k nej tvorilo Prehlásenie práv človeka a občana o nebola v praxi realizovaná V čele štátu stálo jednokomorové Zákonodarné zhromaždenie Výkonnú moc mala v rukách Výkonná rada V záujmu dosiahnutia cieľov sa jakobíni uchýlili k používaniu mimoriadnych prostriedkov: Vo svojej moci mali Výbor pre verejné blaho, ktoré vzniklo ešte v predchádzajúcom období V jeho čele stál Maximillien Robespierre Otázky na skúšku 46  Výboru pomáhali mimoriadny vládni komisári Výbor pre verejnú bezpečnosť, ktorý potlačoval kontrarevolúciu Revolučný tribunál, trestal osoby označené za zradcov FR Jakobíni postupne strácali stúpencov a podporovateľov až sa nakoniec samotní členovia rozhodli vo vlastných radoch urobiť spiknutie, ktoré ukončilo obdobie Jakobínskej diktatúry – Termidorský prevrat Bol zatknutý Robespierre so svojimi najbližšími spolupracovníkmi a ďalšieho dna boli popravení Obdobie Termidorského konventu V tomto období Konvent postupne rušil opatrenia prijaté Jakobínskymi orgánmi V r. 1795 bola schválená nová termidorská ústava (bola republikánska bez toho, aby bola demokratická) Podľa ústavy vznikli dve volené snemovne, dolná Rada 500 a horná Rada Starších výkonnú moc dostalo 5-členné direktórium, volené oboma snemovňami menovalo ministrov ústava zakotvila dvojstupňové nepriame voľby Volebné právo bolo výrazne ovplyvnené volebnými cenzami Základné zhromaždenie volilo sudcov a prísediacu porotu, obecných úradníkov a členov Volebného zhromaždenia Volebné zhromaždenie volilo členov zákonodarného zboru, najvyšších porotcov, verejných žalobcov... Obdobie direktória Krátke predchádzajúce obdobie skončilo ustanovením nových orgánov vytvorených na základe novej ústavy: Otázky na skúšku 47  Zákonodarného zboru o dvoch snemovniach Direktória FR bolo znovu napadnuté Rakúskom, čo vyhrotilo aj vnútropolitické pomery vo Francúzsku politicky slabé direktórium sa dostalo do sporu s Radou 500 aj Radou Starších a ústavne sa problém nedal vyriešiť Na uliciach opäť ožívali Jakobínske kluby V riešení situácie priniesla kľúčový postoj práve armáda vrátane Napoleona Bonaparteho V r. 1799 opustil svoju armádu v Egypte a vrátil sa do Paríža Obdobie konzulátu (1799-1804) Bonaparte pod zámienkou ochrany republiky pred jakobínmi vyhlásil výnimočný stav Všetci členovia direktória podali demisiu Bonapartovo vojsko rozohnalo Radu 500 Na hŕstke poslancov bol vynútený dekrét o predaní moci trom konzulom, pričom Napoleon bol prvým konzulom Napoleon nadiktoval novú ústavu , podľa ktorej sa sústredila moc do rúk prvého konzula bola nazývaná konzulskou ústavou, pretože smerovala zákonodarnú aj výkonnú moc trom konzulom Konzuli mali byť volení senátom, prvý na 10 rokov, druhý dvaja len na 5 Prvý konzul mal rozhodujúci hlas, ostatní boli skôr poradní 4 zákonodarné orgány boli čisto formálne: Otázky na skúšku 48  Štátna rada: zasahovala do zákonodarnej aj výkonnej sféry Pôsobila ako správny súd Ministri boli pokladaní len za úradníkov výkonnej moci, menoval ich prvý konzul Tribunál: menovaný senátom Jeho úlohou bolo skúmať návrhy zákonov Zákonodarný zbor: volený senátom, mal schvaľovať návrhy zákonov Senát: mal 60 členov volených doživotne Boli politicky nezodpovední, mohli využívať imunitu a nesmeli vykonávať inú verejnú funkciu Predovšetkým mali právo menovať konzulov a právo skúmať ústavnosť zákonov a zákony vykladať Po prevrate bol znovu zavedený výnimočný stav: bola zastavená nezávislá tlač a zavedená prísna cenzúra Bonaparte zrušil zákony prijaté v období revolúcie, ktoré sa týkali náboženstva cirkvi – uzavrel konkordát s pápežom Nakoniec sa nechal prehlásiť doživotným konzulom a predložil návrh na zmenu ústavy, ktorá by rozširovala právomoci prvého konzula Obdobie cisárstva (1804-1814) Napoleon sa nechal prehlásiť za cisára, slávnostne ho korunoval pápež Napoleon bol porazený v Bitke Národov/Bitke pri Lipsku (1814) spojenecké vojská následne dobili Paríž Otázky na skúšku 49  Periodizace vývoje Francie od konce napoleonských válek 1815 Koniec Napoleonských vojen a Viedenský kongres Napoleonské vojny ukončil Viedenský kongres, ktorý rozhodol o usporiadaní povojnovej Európy vrátane Francúzska vo FR sa obnovilo kráľovstvo Počas Viedenského kongresu sa vytvoril nový, silno konzervatívny ale efektívny systém medzinárodných vzťahov, ktorý po niekoľko desaťročí zaistil Európe mier systém bol založený na vyvažovaní síl medzi mocnosťami – Systém rovnováhy síl (neexistovali fixne pevné koalície veľmocí) Konzervatívny ráz celému systému dávala Svätá aliancia Obnovenie kráľovstva Na trón sa vrátila dynastia Bourbonovcov Napoleon sa dokázal vrátiť a obnoviť svoju vládu, tzv. 100-dňové cisárstvo, ale bol porazený anglicko-pruskými armádami pri bitke u Waterloo (1815) Podľa ústavnej charty bolo FR konštitučnou monarchiou Kráľ mal v rukách výkonnú moc a o zákonodarnú sa delil so zákonodarným zborom o dvoch snemovniach 1830: Júlová revolúcia Otázky na skúšku 50  Politickú moc francúzskej šľachty (fixovanú v ústavnej charte), z časti obnovenou po Napoleonských vojnách a Viedenskom kongrese definitívne podlomila Júlová revolúcia z roku 1830 Po Júlovej revolúcií (1830) bola stanovená nová ústava obmedzujúca kráľovskú moc a rozširujúca moc poslaneckej snemovne trvala až do roku 1848, kedy ju zvrhla revolúcia 1848 Predstavitelia júlovej revolúcie (mestské podnikateľské vrstvy) však po počiatočných úspechoch priviedli zem do morálnej krízy prehlbovanej ekonomickými problémami a zahraničnopolitickými neúspechmi Revolúcia v roku 1848 vypukla pri ozbrojenom strete vojska a parížskych demonštrantov dožadujúcich sa sociálnych zmien a reformy volebného práva kráľ musel opustiť Paríž, dočasnú vládu neskôr nahradilo Ústavodarné zhromaždenie Dočasná vláda ustanovila všeobecné volebné právo, zrušila cenzúru a otroctvo v kolóniách Neskôr bola vydaná nová ustáva, na základe ktorej sa Francúzsko stalo republikou ( druhá republika) princíp deľby moci vedľa klasických občianskych práv sa zaviedlo právo na prácu a podporu vzdelania Za prezidenta si Francúzi zvolili Napoleona I. Ľudvika Bonaparteho Nositeľom zákonodarnej moci sa stalo dvojkomorové Zákonodarné zhromaždenie 1851 Státní převrat uskutečněný L. Bonaparte, rozpuštění zákonodárného shromáždění Otázky na skúšku 51  Republika dlho nevydržala: Napoleon I. nemohol byť už ďalší krát zvolený do pozície prezidenta, uskutočnil štátny prevrat, rozpustil zákonodarné zhromaždenie a obnovil cisárstvo (tzv. druhé cisárstvo), nechal sa menovať Napoleonom III. zaviedol autoritatívny režim, ktorý sa opieral o vysoké úradníctvo, armádu a bezpečnostné zložky ostatné orgány: Zákonodarný zbor, Štátna rada, a cisárom menovaný senát hrali druhé husle 1870 Neskôr Napoleon III. posílil moc Zákonodarného zboru, tento pozitívny posun prichádzal však so zhoršujúcou sa zahraničnopolitickou situáciou porážka Francúzska Pruskom ukončila cisárstvo stratilo Alsasko-Lotrinsko + vojenské reparácie 1871 Uchopenie moci Pařížskou komunou (získala moc parížská spodina/chudina) Komuna porazená a k moci sa dostáva národné zhromaždenie 1875 Bolo vytvorené národné zhromaždenie, ktorého úlohou bolo pripraviť novú ústavu – Francúzsko sa stalo republikou (treťou republikou) princíp deľby štátnej moci národné zhromaždenie bolo rozdelené na poslaneckú snemovňu volenú priamo občanmi a nepriamo voleným senátom Otázky na skúšku 52  prezident bol volený národným zhromaždením výkonná moc bola predovšetkým v rukách vlády existovala aj štátna rada pôsobiaca ako konzultačný orgán hlavy štátu 1914 súčasť Trojdohody po vypuknutí WWI. vzniklo spojenectvo medzi socialistami a konzervatívnymi stranami za účeľom zachovať jednotu republiky po vypuknutí Okróbrovej revolúcie v Rusku sa socialisti rozhodli opustiť vládu premiér Georges Clemenceau (1917) Po WWI. : návrátenie Alsaska a Lotrínska Nemecko platilo FR vysoké reparácie Nemecko malo samo problémy s hospodárskou krízou a hyperinfláciou - odklad splátok FR obsadilo Porúrie Versaillský mierový systém nemôže dlhodobo Európu stabilizovať (nadvláda víťazov nad porazenými Medzinárodná garancia FR-Nem. hraníc - Rýnsky garančný pakt 1929-1932 Veľká hospodárska kríza Otázky na skúšku 53  pol. nestabilita a časté striedanie vlád 1936 Voľby vyhrala Lidová fronta Zmluva o vzájomnej pomoci so Sovietským zväzom (pre prípad napadnutia Nemeckom) Mníchovská kríza (Eduard Daladier) 1939 Daladier bez súhlasu parlamentu vyhlási Nemecku vojnu 1940 FR sa spoliehalo na účinnosť Maginotovej línie Nemecko obsádza FR a to kapituluje Francúzska vláda sa presúva do mesta Vichy - Vichistický režim Francúzsky zahraničný odboj sa ustálil vo Veľkej Británií (Charles De Gaulle) 1944 po oslobodení FR vytvorená prozatímní vláda, ktorá mala za úlohu pripraviť vznik 4. republiky zavedené volebné právo pre ženy - všeobecné volebné právo 1945 zrušená ústava tretej republiky zvolené Ustavodarné zhromaždenie Otázky na skúšku 54  1946 prvný pokus o ústavu štvrtej republiky francúzi v referendu zamietli na konci roka prijatá ústava štvrtej republiky (republika bola charakteristická vnútornou nestabilitou, boje oslobodeneckých hnutí v kolóniach) vypuknutie vojny v Indočíne 1954 Stiahnutie FR z indočíny Vojna v Alžírsku - vyvolala vládnu krízu a rozdelila francúzsku spoločnosť (nakoniec vyhlásenie Alžírska za nezávislé) 1956 nezávislosť Tuniska a Maroka 1958 Schválená ústava piatej republiky (z parlamentnej republiky sa stala poloprezidenstká, prezidentom Charles De Gaulle) 1963 zmluva o francúzsko-nemeckej spolupráci 1966 odvolanie vojenských síl zo štruktúr NATO 1968 Otázky na skúšku 55  vypuknutie nepokojov študentov, protestné akcie a vyhlásená generálna stávka rozpustené národné zhromáždenie a nové voľby neskôr došlo k oslabeniu autority parlamentu Francouzská III. republika (vznik, ústava, vývoj) druhé cisárstvo stroskotalo na vedení zahraničnej politiky (predovšetkým však porážkou v prusko-francúzskej vojne) stráta Alsaska a Lotrínska 1871: konštituovalo sa Národné zhromaždenie o tri mesiace však moc prebrala Parížska komuna na čele komuny stála Rada, kt. vo svojích rukách koncentrovala zákonodarnú aj výkonnú moc vláda Komuny zvrhnutá bojmi s vládnym vojskom = „májový týždeň“ – Paříž definitívněňe obsadená 28. 5. po porážke Komuny sa najvyšším orgánom stáva Národné zhromaždenie (jeho úlohou bolo pripraviť novú ústavu) 1875: prijatá ústava tretej republiky (delba štátnej moci) nositeľom zákonodarnej moci sa stalo Národné zhromaždenie tvorené Poslaneckou snemovňou a Senátom silnú pozíciu mal prezident volený národným zhromaždením výkonnú moc mala v rukách vláda existovala aj štátna rada, predstavovala konzultačný zbor hlavy št