OB Poznámky PDF

Občianske právo – OB  Základné a všeobecné odvetie súkromného práva  Vzniklo ako ius civile v rímskom práve  Právo súkromné  Právo verejné  Medzi týmito dvomi dochádza k prieniku Občianske právo hmotné – OBH  Základné a všeobecné odvetvie súkromného práva Upravuje Obč...

Občianske právo – OB  Základné a všeobecné odvetie súkromného práva  Vzniklo ako ius civile v rímskom práve  Právo súkromné  Právo verejné  Medzi týmito dvomi dochádza k prieniku Občianske právo hmotné – OBH  Základné a všeobecné odvetvie súkromného práva Upravuje Občiansky zákonník OBZ = Zákládný á všeobecný zákon OB = 40/1964  Socialistický právny predpis, ktorý po 89 – roku prijal tzv. Veľká novela občianskeho zákonníka = 509/1991 = Zmenila 80 percent textu pôvodného socialistického zákona = Stále išlo len o “novelu” Upravuje 1. Majetkové vzťahy  Medzi FO a PO  Štátom  Týkajú sa majetku ako takého, ale aj nakladania s majetkom a s majetkovými hodnotami  Vlastnícke právo k veci je typickým majetkovým vzťahom  Záväzkovo právne vzťahy na základe ktorých dochádza k vzniku, zmene, k obmedzeniu alebo zániku majetkových vzťahov 2. Osobné, osobnostné vzťahy  Vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb  Právo na súkromie, česť, dôstojnosť, ochranu toho čo píšem s kolegom  Upravujú sa v všeobecnej rovine v paragrafe 11 = Ochrana osobnosti = Výpočet je demonštratívny 3. Osobno-majetkové vzťahy  Právne vzťahy z duševného vlastníctva ak ich neupravujú osobitné zákony Špecifické vzťahy OBZ  Javia charakter majetkovo-osobných vzťahov, ale najmä majetkových vzťahov  Nepatria do občianskeho zákonníka ani do občianskeho práva ako odvetia  Patria do iných právnych odvetví  Najmä do obchodného práva alebo pracovného práva 1. Iné právne odvetvia  Ide o vzťahy, ktoré sú natoľko špecifické‚ že sú orientované buď na špecifický predmet alebo subjekt pre ktoré tie vzťahy nespadajú pod občianske právo alebo iné právne odvetvie 1) Pracovné právo 2) Obchodné právo  Venované podnikaniu, podnikateľom, podnikateľským vzťahom a) Základný predpis = Obchodný zákonník b) Základný predpis pracovného práva = Zákonník práce c) Všeobecným právnym predpisom celého súkromného práva = Občiansky zákonník 2. Vzťah všeobecného a špeciálneho  Všeobecným predpisom celého súkromného práva = OBZ Vo vzťahu k OBZ = Osobitné právne predpisy 3. Osobitné právne predpisy  Vo vzťahu k OBZ aj zákony kódexového typu, ktoré sú základnými zákonmi príslušného právneho odvetvia  Inštitúty, ktoré nemáme upravené v špeciálnych právnych predpisových, tak sa podporne budú riadiť všeobecnou úpravou celého súkromného práva = OBZ  Ale ak ten ich predpis upravuje nejaký vzťah, tak ten bude mať prednosť 4. Vzťahy s medzinárodným prvkom Kolízne normy  Obsiahnuté v zákone o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom  Zákon, ktorý ustanovuje osobitne pre rôzne situácie, vzťahy  Napr. = Pre oblasť záväzkového -- pracovného – dedičského práva, vzťahy medzi manželmi  Ak sa v týchto vzťahoch vyskytne cudzí prvok, právom ktorého štátu sa bude ten štát riadiť Vzťah vecno-právny – špeciálne nehnuteľnej veci  Postavené na tom, že režim sa riadi právom štátu na území kde sa oblasť nachádza Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom  Použije len v prípade ak, osobitná dohoda alebo medzinárodná zmluva, ktorú ratifikovala SR neupravuje niečo iné Medzi subjektmi  Na prvom mieste je dohoda, potom kolízne normy Rodinné právo  Okruh vzťahov, ktoré upravujú normy OB  Súčasťou OB, ale upravuje ho samostatný právny predpis V OB prevládajú dispozitívne, celé súkromné právo je postavené na dispozitívnu autonómiu Normy občianskeho práva Kogentné normy  Subjekty ich nemôžu svojou vôľou platne zmeniť, obmedziť ani vylúčiť (napr.§ 37 až 39a OZ o neplatnosti právneho úkonu, § 46 OZ o písomnej forme zmlúv a niektoré ďalšie) Dispozitívne normy  prevažujú nielen v občianskom práve, ale aj v celom súkromnom práve, vzhľadom na zásadu dispozičnej autonómie si môžu subjekty vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť (§ 2 ods. 3 OZ) Novelizácia  Čiastkovo dochádza novelizáciami k zmenám niektorých paragrafov Rekodifikácia  Celý stav, ktorý platí v OB doteraz sa zruší a nebude platný, začne sa od začiatku z novým zákonníkom Taxatívne  Len a výlučne toto Demonštratívne  Toto ale aj niečo naviac Zásady súkromného práva Princíp  Tvorí ho Relatívne obchody  Ide o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti, takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti Absolútne obchody  Sú to záväzkové vzťahy, ktoré sa bez ohľadu na povahu ich subjektov, spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (napr. vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, zmluva o úvere, zmluva o tichom spoločenstve a ďalšie) Absolútne neobchody  ide o záväzkové vzťahy(zmluvy), ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, no sú ako zmluvný typ upravené v Občianskom zákonníku (napr. zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností, darovacia zmluva, nájomná zmluva s výnimkou zmluvy o nájme dopravného prostriedku a ďalšie), spravujú sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka a iba niektorými ustanoveniami Obchodného zákonníka, napr. o premlčaní, ktoré je upravené aj Obchodným zákonníkom Procesné právo 1) Civilný sporový poriadok  Základný všeobecný kódex celého procesného práva  Rieši spory 2) Civilný mimo-sporový  Rieši situácie, ktoré si vyžadujú rozhodnutie bez veci sporu  Konania o osobnom stave človeka (obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, konanie o vyhlásení osoby za mŕtvu) 3) Správny súdny poriadok  Rieši veci vo vzťahu k štátnym orgánom a štátu  Daňový úrad, sociálna poisťovňa Obsolentné ustanovenie  Zastaralá norma, ktorá je v zákone uvedená ale nedá sa použiť ZÁSADY OBČIANSKEHO PRÁVA Princípy  Tvorí prapodstatu dobrého fungovania sveta, ktoré vytvoril človek Zásady  Pravidlá v práve  Odrážajú hodnoty spoločnosti a v koncentrovanej podobe ich vyjadruje v zásadách  Keď spoločnosť podporuje spravodlivosť, rovnosť, férovosť = Tieto hodnoty sa premietnu aj do práva  Právo musí byť nastavené tak, aby z neho bolo zrejmé, že tieto hodnoty, ktoré nastavila spoločnosť právo chráni  Jednotlivé právne odvetia majú vlastné hodnotové nastavenie, ktoré reaguje na odlišný charakter spoločenských vzťahov, ktoré to právne odvetvie upravuje = Osobné, majetkové a osobno-majetkové vzťahy = Hodnoty sa budú točiť okolo = Osôb, majetku a práva duševného vlastníctva  Medzi právnymi teoretikmi nie je detektívne uzavreté, ktoré presne zásady sú zásadami Občianskeho práva a žiadne iné Obvykle sa zásady Súkromného práva označujú 1) Zásada individuálnej autonómie (sloboda vôle subjektu súkromného práva)  Prejavuje sa ako negatívna sloboda (formálna) alebo ako pozitívna sloboda (materiálna)  Negatívna sloboda = Zakazuje štátu, aby štát zbytočne nezasahoval do autonómie vôle  Pozitívna sloboda = Umožňuje človeku sebarealizovať sa, byť slobodný v svojom rozvoji Autonómia vôle obvykle zahŕňa  Vlastnícku slobodu  Právo ako indivíduum konať v súlade s tým čo je urobené  Právo spríjemniť si život, existenciu  Zmluvnú slobodu  Viaže sa na vlastnícku slobodu  Právo rozhodnúť sa vytvoriť zmluvný vzťah, právo na jeho obsah, podmienky na prevod vlastníctva, vlastnou voľou formulovať dôvody pre ktoré zmluvný vzťah zanikne  Má právo sa takto dohodnúť nad rámec zákona = Dispozitívna forma OB  Slobodu rozvoja osobnosti človeka  Každý z nás potrebuje, chce smeruje k tomu aby bol rešpektovaným subjektom tejto spoločnosti, aby ho ostatný brali ako slobodného človeka, ktorý má právo rozhodnúť sa čo je jeho cesta aby to ostatní tolerovali  Testamentárna sloboda  Nakladanie s majetkom pre prípad smrti  Združovacia sloboda  Právo tvorenia združenia osôb, ktoré sú orientované rovnakým spôsobom, rovnakým záľubám, ktoré spája niečo spoločné 2) Zásada právnej rovnosti  Pohlavie tu nemá význam  reaguje na postavenie človeka v spoločnosti, jeho interakciu s inými subjektami aj interakciu so štátom ako takým  Vyjadruje sociálny rozmer voči iným ale aj voči štátu  Prejavuje sa = V našej spoločnosti nemá žiaden subjekt výhodnejšie postavenie ako iný subjekt, len preto že je taký aký je. Žiaden zo subjektov nemôže jednostranne proti vôli druhého subjektu vnútiť nejaké právo alebo povinnosť ak stým subjekt nesúhlasí v súkromnom práve = Právna rovnosť (Daňový úrad vám môže poslať pokutu = Verejné právo, zásada subordinácie = Podriadenosť)  Ak mám nejaké právo a iná osoba mi je povinná niečo splniť v súkromnom práve nemám silu si svoje právo vynúti, ktoré mi garantuje (zmluva, zákon). Nemám právomoc si vynucovať svoje právo lebo táto právomoc je zverená štátnym orgánom – súdom, prípadne exekútor 3) Zásada ochrany slabšieho subjektu  Nemáme doteraz definované kto vlastne slabšia strana je  Pojem sa neustále vyvíja  Spája zásadu individuálnej autonómie (slobody jednotlivca) a zásadu právnej rovnosti (sociálna rovina).  Zabezpečuje rovnováhu záujmov v súkromnoprávnych vzťahoch tým, že zmierňuje nerovnosť medzi zmluvnými stranami  Slabšia strana získava spravodlivé podmienky na uplatnenie svojich práv. Pojem slabšej strany Nemá presnú definíciu, ale zahŕňa subjekty, ktoré sú v nevýhodnom postavení.  Ekonomickej, sociálnej alebo politickej závislosti.  Nedostatku informácií (informačná asymetria).  Nízkeho vzdelania, neprofesionality alebo intelektuálneho znevýhodnenia.  Obmedzených prostriedkov na ochranu svojich práv. Nástroje ochrany slabšej strany  Spotrebiteľské právo: Chráni spotrebiteľa pred ekonomickou nerovnosťou a informačnou asymetriou.  Pracovné právo: Zaisťuje práva zamestnancov v nevýhodnom postavení voči zamestnávateľovi.  Právo nájmu: Chráni nájomcov pred nerovnováhou moci voči prenajímateľom. 4) Zásada „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“  Maximalizácia autonómie vôle = Hranica  Vyjadruje autonómiu vôle a rovnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov.  Predstavuje maximalizáciu súkromnoprávnej slobody – jednotlivci môžu konať čokoľvek, čo nie je výslovne zakázané právnymi normami.  Zásada súkromného práva sa tak stáva ústavnou zásadou, ktorá zaisťuje slobodu jednotlivca a ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jeho práv. Zásada „všetko je zakázané, čo nie je dovolené“  Platí pre štátne orgány a verejnú moc.  Štátne orgány môžu konať iba na základe zákona, v jeho medziach a spôsobom, ktorý určuje zákon. 5) Zásada ekvity  Cieľom a funkciou tejto zásady = Korigovanie prípadnej striktnosti ale amorálnosti existujúcich právnych pravidiel prostriedkom mimoprávnych pravidiel  Slúži ako ochrana pred zneužívaním právnych pravidiel v rozpore s hodnotovými princípmi spoločnosti. Mimoprávne pravidlá v súkromnom práve  Predstavujú hodnotový poriadok reflektujúci etické princípy a morálne normy spoločnosti.  Ich obsah je dynamický a mení sa s vývojom spoločenských pomerov 6) Zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv  Táto zásada vychádza zo zásady ekvity a predstavuje právny nástroj na obmedzenie výkonu subjektívnych práv.  Cieľom je zabrániť zneužívaniu práv tam, kde nie sú jednoznačne určené zákonom, alebo kde hrozí konflikt záujmov.  Ustanovenie o zákaze zneužitia práv má všeobecnú povahu a pôsobí ako limit, ktorý chráni záujmy iných pred zneužitím subjektívnych práv. Kritériá obmedzenia výkonu práv  Dobré mravy: Správanie musí byť v súlade s morálnymi a etickými normami spoločnosti.  Dobromyseľnosť: Ochrana osôb, ktoré konajú s vedomím legitímnosti svojho konania.  Právne chránený záujem: Výkon práva nesmie byť v rozpore s ochranou oprávnených záujmov iných osôb. 7) Zásada istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch  Zabezpečuje ochranu účastníkov právnych vzťahov navzájom a zároveň voči zásahom zo strany štátu.  Cieľom je vytvoriť predvídateľné a stabilné právne prostredie.  Zabezpečuje predvídateľnosť právnych vzťahov a ochranu legitímnych očakávaní účastníkov.  Umožňuje právnu istotu, ktorá je základom pre fungovanie a stabilitu spoločnosti. Podzásady Nedotknuteľnosť vlastníckeho práva  Vlastnícke právo je chránené, ale za zákonom stanovených podmienok môže byť obmedzené (napr. vyvlastnenie) Zásada „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať)  Povinnosť zmluvných strán plniť záväzky vyplývajúce zo zmlúv.  Výnimky: možnosť jednostranného odstúpenia od zmluvy na základe zákona alebo dohody strán. Zásada „neminem laedere“ (nikomu neškodiť)  Zákaz správania, ktoré porušuje právne povinnosti a spôsobuje škodu iným.  Prejavuje sa v generálnej prevencii a v zodpovednosti za škodu Ochrana dobromyseľného  Dobromyseľnosť sa vzťahuje na vedomie subjektu o legitímnosti jeho konania.  Príklady: práva dobromyseľného držiteľa, spracovateľa cudzej veci, alebo subjektu povinného vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Zákaz retroaktivity (zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov)  Pravá retroaktivita: Zákon pôsobí na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou (povolená len výnimočne).  Nepravá retroaktivita: Nová právna úprava zasahuje do právnych vzťahov, ktoré vznikli pred jej účinnosťou, avšak ich následky sa upravujú podľa nových pravidiel. 8) Zásada prevencie  Povinnosť každého správať sa tak, aby neohrozoval alebo neporušoval práva vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov.  Odporúčanie riešiť vzniknuté spory predovšetkým dohodou, čím sa predíde ďalšiemu narušeniu právnych vzťahov.  Znižuje riziko vzniku právnych sporov.  Podporuje zodpovedné správanie účastníkov právnych vzťahov.  Napomáha zachovaniu právnej istoty a stability vzťahov.  Zmluvné vzťahy: zrozumiteľné a podrobné formulovanie zmlúv na minimalizáciu nedorozumení.  Riešenie konfliktov: dôraz na riešenie sporov mimosúdnou cestou, čo je efektívnejšie a menej konfrontačné.  Ochrana práv: dodržiavanie zásady prevencie zabraňuje eskalácii konfliktov a zbytočným právnym následkom SUBJEKTY OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV Prvky všeobecne 1) Kto = Subjekt  V každom právnom vzťahu vystupujú subjekty / FO, PO 2) Načo sa upína = K čomu sa viaže predmet 3) Obsah právneho vzťahu  Aké konkrétne práva a povinnosti z toho vzťahu pre tieto subjekty nesie Prvky občiansko-právneho vzťahu 1) Subjekty  FO, PO  Štát = je PO, má vo vzťahu k ostatným subjektom, ak vstúpi do OB právneho vzťahu 2) Predmet  Majetkové, osobné, osobno-majetkové  Občiansko-právny vzťah sa viaže k veciam, právam, predmetu duševného vlastníctva 3) Obsah  Práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z majetkových, osobných a osobno-majetkových vzťahov = FO, PO vrátane štátu Právna spôsobilosť  Spôsobilosť subjektu vystupovať v právnych vzťahoch  Pre právo sú relevantné tieto subjekty  Právo im priznáva nejaké práva a povinnosti Členenie 1. Spôsobilosť na práva a povinnosti (právna subjektivita)  Spôsobilosť (schopnosť) osoby byť nositeľom práv a povinností.  FO, PO vrátane štátu 2. Spôsobilosť na protiprávne úkony (deliktuálna spôsobilosť)  Subjekt je spôsobilý vlastným právnym konaním nadobúdať práva a povinnosti, nie právnym konaním iného  Je spôsobilý sám vo vlastnom mene právne konať = Svojprávnosť 3. Spôsobilosť na zavinenie / Spôsobilosť na protiprávne úkony (deliktuálna spôsobilosť)  Subjekt, ktorý poruší právo je spôsobilý niesť následky za konanie v rozpore s právom Fyzické osoby  Narodením nadobúda iba 1 z 3 spôsobilostí = Spôsobilosť na práva a povinnosti  Tejto spôsobilosti nesmie byť osoba pozbavená ani obmedzená  Na ostatné 2 = Závislé od spôsobilosti rozumovo a vôľovo rozlíšiť svoje konanie a poznať jeho následky Narodenie FO  Úplné vypudenie alebo vyňatie jedinca z teľa matky za predpokladu, že vykazuje aspoň 1 známku života = Dych, akcia srdca, aktívny pohyb svalstva, dosahovanie určenej pôrodnej hmotnosti Počaté ale nenarodené dieťa / Nasciturus  Dieťa v tele matky môže niečo vlastniť  Ak sa nenarodí živé dieťa, t. j. dôjde k umelému prerušeniu tehotenstva alebo k spontánnemu potratu, prípadne ak sa dieťa narodí mŕtve, je táto skutočnosť rozväzovacou podmienkou, ktorá má účinky ex tunc (spätne), t. j. má sa za to, že k nadobudnutiu práv a povinností nasciturom nikdy nedošlo. Smrť FO  Formálne sa smrť fyzickej osoby preukazuje úmrtným listom  Spôsobilosť na práva a povinnosti fyzickej osoby zaniká jej smrťou  V tom momente musí do právneho postavenia niekto vstúpiť, pretože u nás neexistuje režim res nuvius = Niekto zomrie, vec nikomu nepatrí po dobu pokiaľ neskončí dedičské konanie, až po jasné vymedzenie dedičov je vec zase niekoho  Smrť konštatuje lekár alebo odborné konzílium, ak sa zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania, srdcovej činnosti človeka.  Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu (tzv. biologická smrť mozgu). Ak sa smrť nedá preukázať  obvyklým spôsobom, najmä ak je so zreteľom na všetky okolnosti isté, že osoba zomrela, ale jej smrť nebola preukázaná (napr. pri leteckom nešťastí sa nenašli telá obetí), alebo ak síce nie je celkom isté, že fyzická osoba zomrela, ale vzhľadom na všetky okolnosti je možné túto skutočnosť predpokladať(napr. ak niekto nedal o sebe dlhodobo vedieť, pričom predpoklad, že osoba žije, je nezlučiteľný s reálnym vekom fyzickej osoby), súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu(úmrtný list nahrádza súdne rozhodnutie).  Vyhlásenie osoby za mŕtvu má rovnaké právne následky ako smrť fyzickej osoby  Ak je na žive = Vyhlásenie sa zruší a osobe sa vrátia všetky práva povinnosti, manželský inštitút sa neobnovuje ak sa manželka znova vydala Spôsobilosť na právne úkony (svojprávnosť)  Fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť na právne úkony v závislosti od svojej intelektuálnej a vôľovej vyspelosti  Právny úkon = Prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene, zániku práv a povinností Úplná spôsobilosť na právne úkony  Vzniká fyzickej osobe dosiahnutím plnoletosti, t.j. dovŕšením osemnásteho roku veku.  Alebo uzavretím manželstva, ak manželstvo uzavrie osoba staršia ako šestnásť rokov. Na uzavretie platného manželstva osobou staršou ako šestnásť rokov je potrebné povolenie súdu  Ak súd povolí uzavrieť manželstvo = Osoba sa stáva plnoletou, získava plnú spôsobilosť na právne úkony, o túto spôsobilosť nepríde ak dôjde k zániku manželstva  Uzatvorenie manželstva bez súhlasu súdu = Bude sa naň hladiť ako by nevzniklo  Konvalidačný dôvod = Z neplatného sa stane platný. FO dovŕši 18 rok života alebo otehotnenie manželky Obmedzená spôsobilosť / čiastočná spôsobilosť  Priznanie svojprávnosti závisí od vôľovej a rozumovej vyspelosti maloletého  Plnoletý = Cieľom rozhodnutia obmedziť spôsobilosť na právne úkony je ochrana pred jej vlastnými rozhodnutiami na ktoré nie je zrelá  Rozsah rozhodnutia sa môže časom zmeniť ak by osoba urobila právny úkon na ktorý nie je spôsobilá = Právny úkon by bol neplatný = Zákonná sankcia neplatnosť právneho úkonu  Spôsobilosť na protiprávne úkony (deliktuálna spôsobilosť) = V plnom rozsahu až dosiahnutím plnoletosti. Pred dosiahnutím plnoletosti sa posudzuje podľa jej rozumovej a vôľovej vyspelosti. Právnické osoby  Nadobúdajú všetky 3 spôsobilosti naraz  Umelý výtvor = Derivát človeka, odvodenina človeka, ktorého vytvoril človek  Pre potreby obchodného a právneho vztyku  ide o abstraktný subjekt, odlišný od človeka, ktorý disponuje právnymi vlastnosťami človeka Keď vznikne PO  Spôsobilosť mať práva a povinnosti, uzatvorenie akýchkoľvek zmlúv = Právne konať, spôsobilosť na právne úkony  Ak poruší nejaké právo = Je sama zodpovedná za svoje konanie Pojmové znaky právnických osôb 1. Organizácia  Právnická osoba je organizovaná s cieľom dosiahnuť stanovený účel. Organizuje svojich členov, napríklad prostredníctvom orgánov, ktorým sú pridelené právomoci.  Taktiež spravuje svoje vlastné prostriedky, ako napríklad základné imanie alebo rezervné fondy, pričom spôsob organizácie vyplýva zo zákona. 2. Personálny alebo majetkový substrát Právnické osoby sa podľa zloženia a) Korporácie: združujú osoby (personálny substrát). b) Nadácie: združujú majetok (majetkový substrát). c) Kombinácia oboch substrátov je možná (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným spája konkrétne osoby a majetok). 3. Účelové určenie Každá právnická osoba má svoj účel I. Obchodné spoločnosti sú zamerané na dosahovanie zisku alebo merateľný pozitívny sociálny vplyv. II. Iné právnické osoby môžu byť vytvorené na verejnoprospešné alebo charitatívne účely (napr. verejné školy, nadácie).  4. Vlastná právna subjektivita  Právna subjektivita umožňuje právnickým osobám byť nositeľmi práv a povinností, ktoré sú oddelené od práv členov alebo orgánov. Identifikačné znaky právnických osôb 1. Názov  Právnická osoba musí mať názov pri svojom založení, ktorý sa zapisuje do obchodného registra. Súčasťou názvu je dodatok označujúci právnu formu (napr. „s.r.o.“, „a.s.“).  Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s menom iného podnikateľa a zákon zabezpečuje ochranu proti neoprávnenému používaniu mena (zdržovacia, odstraňovacia a satisfakčná žaloba). Druhy žalôb PO I. Zdržovacia žaloba  Cieľom zdržovacej žaloby je dosiahnuť, aby súd uložil povinnosť zdržať sa určitého konania.  Používa sa najmä na ochranu práv a majetkových záujmov, keď dochádza k trvalému narušovaniu práv žalobcu. II. Satisfakčná žaloba  Táto žaloba slúži na dosiahnutie ospravedlnenia alebo inej formy nápravy, najčastejšie v prípade porušenia osobnostných práv.  Cieľom je dosiahnutie morálnej alebo finančnej satisfakcie za spôsobenú ujmu. III. Odstraňovacia žaloba  Cieľom odstraňovacej žaloby je, aby súd nariadil odstránenie následkov neoprávneného zásahu.  Týka sa situácií, keď narušené práva je potrebné obnoviť, napr. odstrániť stavbu na pozemku žalobcu. 2. Sídlo  Oficiálna adresa uvedená v obchodnom registri alebo inej evidencii.  Právnická osoba môže mať iba jedno sídlo, ktoré musí byť doložené vlastníckym alebo užívacím právom k nehnuteľnosti. 3. Predmet činnosti  Definovaný je konkrétnymi činnosťami, ktorých vykonávanie vedie k dosiahnutiu cieľov právnickej osoby.  Niektoré činnosti môžu vyžadovať špeciálne povolenie. 4. Spôsob konania právnickej osoby  Právnické osoby konajú prostredníctvom fyzických osôb.  Ide o konanie buď priamo štatutárnym orgánom, alebo prostredníctvom zástupcov Štatutárne orgány a) Individuálny štatutárny orgán  Tvoria ho konkrétne fyzické osoby konajúce jednotlivo za celú právnickú osobu.  Typickým príkladom je konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) alebo riaditeľ organizácie. b) Kolektívny štatutárny orgán  Tvoria ho viaceré fyzické osoby, ktoré majú spoločne rozhodovacie právo a zodpovednosť.  Kolektívnym štatutárnym orgánom je napríklad predstavenstvo akciovej spoločnosti (a.s.).  Výnimočne môže prejsť pôsobnosť štatutárneho orgánu na inú osobu, napríklad likvidátora, v prípade zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Konanie prostredníctvom zástupcu  Právnická osoba môže konať aj prostredníctvom zástupcov a) Zákonné zastúpenie  Zamestnanci alebo členovia právnickej osoby môžu konať za právnickú osobu, ak to vyplýva z ich pracovného zaradenia alebo vnútorných predpisov.  Ide o konanie, ktoré právnickej osobe priznáva zákon a je bežné pri jej každodennej činnosti. b) Zmluvné zastúpenie  Konajú za ňu osoby, ktorým toto oprávnenie vyplýva zo zmluvy, napríklad advokáti alebo prokuristi.  Tieto osoby majú splnomocnenie na konanie za právnickú osobu v konkrétnych právnych záležitostiach. Prekročenie oprávnenia zástupcu (tzv. exces)  Ak zástupca prekročí svoje oprávnenia, právnická osoba bude právne zaviazaná len v prípade, že: a) Právny úkon súvisí s predmetom činnosti právnickej osoby. b) Druhá strana nemohla vedieť o prekročení oprávnení zástupcu. Druhy právnických osôb Združenia fyzických a právnických osôb  Korporatívne právnické osoby, zahŕňajúce obchodné spoločnosti, profesijné komory, občianske združenia a politické strany.  Príklady: obchodné spoločnosti, komory (napr. Notárska komora), občianske združenie Via iuris. Účelové združenia majetku  Nadačné typy právnických osôb, súkromnoprávne (nadácie) a verejnoprávne (fondy).  Nadácie slúžia na verejnoprospešné účely, fondy sú spravidla zriadené zákonom, napr. Štátny fond rozvoja bývania. Jednotky územnej samosprávy  Právnické osoby ako obce a vyššie územné celky (VÚC), ktoré vznikajú priamo zo zákona. Iné právnické osoby určené zákonom  Patrí sem štát, štátne podniky, verejné inštitúcie, štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, napr. Národná banka Slovenska, Centrum právnej pomoci. Vznik právnických osôb  Právna subjektivita nadobudne platnosť až zápisom, ktorý má konštitutívne účinky. Dvojfázový proces 1) fáza  Zriadenie (zakladateľská listina alebo zmluva). 2) fáza  Zápis do registra (napr. obchodného alebo registra nadácií). Jednofázový proces  Verejné právnické osoby vznikajú priamo zo zákona (napr. obce). Zánik právnických osôb  Právnické osoby, ktoré sa nezapisujú do registra, zanikajú jednofázovo Dvojfázový proces 1) fáza  Zrušenie (rozhodnutím, uplynutím doby, alebo splnením účelu). 2) fáza  Výmaz z registra (tým právnická osoba prestane byť subjektom práva). ZASTÚPENIE  Každá osoba (FO, PO) má zo zákona právo konať, tak aby sa zaväzovala  V niektorých prípadoch je jej intelektuálna úroveň obmedzená, právo ju chráni pred sebou samým, pred tým aby sa nezaviazala nesprávne  V tom rozsahu jej právnu spôsobilosť na právne úkony obmedzí, ale nemôže ju nechať samú  Právo nemôže nechať človeka bez toho aby ak nie on sám, tak aby zaň niekto iný mohol konať a mohol ho právne zaväzovať Kedy je osobe ustanovený zástupca 1. Ak má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony v zmysle = Nie je schopná urobiť konkrétny právny úkon 2. Ak osoba sama nemôže konať = Z praktického dôvodu = Pobyt v nemocnici, takže nie je prítomná a ustanoví si zástupcu 3. Ak osoba môže konať, ale nechce ho urobiť osobne Spoločné znaky obidvoch zastúpení v Delení II.  Ten kto koná v mene zastúpeného musí byť spôsobilí na ten právny úkon, ktorý v mene zastúpeného robí  Záujmy medzi zastúpeným a zástupcom nemôžu byť v rozpore = Nemôže vzniknúť konflikt záujmov  Osobné konanie zástupcu s možnosťou výnimky = Môže byť priamo zo zákona, substitút I. Delenie 1) Priamy zástupca  Je upravené v Občianskom zákonníku  Zástupca prejavuje svoju vôľu  Úkon, ktorý robí priamo zaväzuje zastúpeného  , ktorý urobí ide priamo na účet zastúpeného = V jeho prospech = Práva a povinnosti vznikajú priamo zastúpenému 2) Nepriamy zástupca  Nie je upravené v Občianskom zákonníku  Zástupca prejavuje svoju vôľu  Koná vo svojom mene  Zároveň koná na účet zástupcu 3) Posol  Osoba, ktorá nevyjadruje svojvôľu  Iba doručí vôľu niekoho iného II. Delenie 1) Zákonné zastúpenie / Povinné zastúpenie  Nastať musí v prípadoch, ktoré predpokladá samotné právo  Automaticky zo zákona musí konať namiesto osoby jej zástupca Vzťahuje sa na a) Nastúpi pri FO, ktorá nie je spôsobilá na konkrétny právny úkon  Pri maloletých, primárne rodič  Plnoletý majú ustanoveného opatrovníka súdom b) Osoba v prospech ktorej sa má konať, ale osoby pobyt je neznámy, alebo iný vážny dôvod  Subjekt ustanoví opatrovníka pre doručovanie  Iný vážny dôvod = Smrť, ktorá ešte nie je preukázaná, takže sa stále myslí, že človek žije c) Zastúpenie osôb v prípade konfliktu záujmov  Medzi zástupcom a zastúpeným navzájom  Alebo medzi osobami, ktoré 1 osoba súčasne zastupuje d) Zastúpenie FO priamo zo zákona  Zo zákona vzniká zastúpenie napríklad medzi manželmi pri vybavovaní bežných vecí e) Zastúpenie PO priamo zo zákona  Právne úkony za právnickú osobu môžu robiť aj jej zamestnanci alebo členovia, odlišní od štatutárneho orgánu.  Predpokladom je, že to určujú vnútorné predpisy a že je to, vzhľadom na ich pracovné zaradenie, obvyklé. (Obchodný zákonník v rámci konania podnikateľa upravuje rôzne formy zákonného zastúpenia.)  2) Zmluvné zastúpenie / Dobrovoľné zastúpenie  V prípadoch, keď osoba nechce alebo nemôže konať  Osoba sama dobrovoľne ustanoví na konanie inú osobu  Vzíde zo vzájomnej dohody zástupcu a zastúpeného Vnútorný vzťah  Vzájomná dohoda alebo zmluva Vonkajší vzťah  Preukazuje sa plnomocenstvom  Slúži na to aby preukázalo, že medzi zástupcom a zastúpeným bola urobená dohoda Plnomocenstvo  1- stranný právny úkon splnomocniteľa  Koná sa osobne  Môže byť udelené viacerým osobám  Musí mať písomnú formu = Ak je určených viacej právnych úkonov Plná moc sa rozlišuje I. Generálna plnomocenstvo  Nevšeobecnejšie  Na všetky právne úkony II. Špeciálne plnomocenstvo  Na rovnaký typ právnych úkonov  Viacero zmlúv na konkrétny typ služby III. Individuálne plnomocenstvo  1 konkrétny právny úkon Potreba osvedčenia podpisu  Podpis konajúcej osoby má byť legalizovaný  Aj splnomocnenie musí byť s overeným podpisom  Pri nehnuteľnostiach musí osvedčiť podpis na zmluve, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť musí osoba, ktorá nehnuteľnosť prevádza / Pri kúpnej zmluve = Predávajúci \ Pri darovacej zmluve = Darca / Pri zámennej zmluve = Obidvaja s osvedčeným podpisom Prekročenie rozsahu plnomocenstva  Nejaké plnomocenstvo je, a konajúca osoba prekročila rozsah svojho oprávnenia, ale plnohodnotné zastupovanie mala  Zaväzujú osobu v prospech ktorej sa konanie koná = Zastúpený = Ten kto dáva plnú moc, ale len v prípade ak tú plnú moc schválil  Ak splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o takomto konaní dozvedel, platí, že prekročenie plnomocenstva schválil. Ide o nevyvrátiteľnú domnienku, bremeno dôkazu zaťažuje toho, kto sa domnienky dovoláva.  Môžem rýchlo oznámiť svoj nesúhlas, ak to neurobím tak ma to zaväzuje Konanie bez plnomocenstva  Niekto nemal splnomocnenie za mňa konať, ale koná v môj prospech = Primárne mňa vôbec nezaväzuje  Ak neoznámim svoj súhlas, tak ma konanie nezaväzuje  Ak bez zbytočného odkladu oznámim, že ma to chce zaväzovať Zánik plnomocenstva  Vykonaním úkonu, na ktoré bolo obmedzené  Odvolaním plnomocenstva splnomocniteľom  Výpoveďou splnomocnenca  Smrťou splnomocniteľa (ak z plnomocenstva nevyplýva niečo iné)  Smrťou splnomocnenca OCHRANA OSOBNOSTI  Ide o vybrané práva späté s osobnosťou fyzickej osoby (človeka) Zákon chráni a) Život a zdravie  Najvyššie hodnoty  Súvisia s telesnou schránkou človeka  Dotýkajú sa priamo jeho existencie, bytosti b) Občianska česť a ľudská dôstojnosť  Zdravé fungovanie spoločnosti  Spočíva v ochrane pred neoprávnenými zásahmi.  Aj pravdivé tvrdenie môže byť neoprávneným, ak sa napríklad dotýka intímnej sféry života. c) Súkromie  Právo na súkromie spočíva v práve jednotlivca rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu majú byť sprístupnené iným osobám skutočnosti jeho súkromného života d) Meno  Zahŕňa predovšetkým ochranu priezviska, je chránený aj pseudonym e) Prejavy osobnej povahy  Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy, ktoré sa týkajú fyzickej osoby alebo prejavov osobnej povahy, sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením Privolenie nie je potrebné (tzv. zákonné licencie) a) Na úradné účely na základe zákona b) Vedecké a umelecké účely, pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo; aj takéto vyhotovenie alebo použitie musí byť primerané a nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby Fyzická osoba sa na ochranu práv spätých s osobnosťou môže domáhať, aby sa a) Upustilo od neoprávnených zásahov b) Odstránili následky zásahov c) poskytlo primerané zadosťučinenie (napr. ospravedlnenie); ak by takéto zadosťučinenie nebolo postačujúce (konaním bola v značnej miere znížená dôstojnosť človeka alebo jej vážnosť v spoločnosti), má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd. Prihliadne na závažnosť ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu došlo d) Nahradila škoda, ak neoprávneným zásahom bola spôsobená aj majetková ujma (škoda). Vznik zodpovednosti za škodu a rozsah jej náhrady sa spravuje ustanoveniami § 420 a nasl. OZ o zodpovednosti za škodu. Po smrti človeka právo na ochranu osobnosti zo zákona (tzv. postmortálna ochrana) patrí: a) Manželovi a deťom zomretého; ak ich niet b) Rodičom zomretého Ak zásahom do osobnosti človeka vznikla škoda, škodu nahradí ten, kto ju spôsobil. Zodpovednosť sa posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Právnická osoba má právo na ochranu svojho názvu a právo na ochranu svojej dobrej povesti. Pri neoprávnenom zásahu sa môže domáhať zdržania sa neoprávneného užívania mena a aby sa odstránil závadný stav. Druhy žalôb FO Negatorna / Zapieracia žaloba  Domáhanie sa toho aby osoba vstúpila do vašej privátnej zóny a vy ste to nechceli = Aby v tom nepokračovala  Aby prestala o nás šíriť informácie nejakého typu Reparačná žaloba  Podaním sa snažíme docieliť aby sa stav, ktorý nastal tými negatívnymi zásahmi vrátil do stavu pred zásahom  Zvrátenie do bodu nula Žaloba satisfakčná  Smeruje k satisfakcii, zadosťučinenie = Ospravedlnenie = Nepeňažná satisfakcia  Len v prípade, vzhľadom na silu zásahu a vážnosť ako bol narušený obraz, ako nás vníma spoločnosť  Môže byť aj uložená finančná sankcia = Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch  Pre finančnú sankciu musí osoba vysvetliť prečo si myslí, že sa nevystačilo s nepeňažnou satisfakciou  Výška náhrady = Určí ju súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti za ktorých porušenie práva došlo Postmortálna ochrana a) Manželovi a deťom zomretého; ak ich niet b) Rodičom zomretého PRÁVNE SKUTOČNOSTI V OBČIANSKOM PRÁVE  Nemajú legálnu definíciu, to čo je právna skutočnosť nie je uvedené v zákone  Právne skutočnosti ako mimoriadne významný právny pojem nemajú legálnu definíciu v OB ani v inom zákone, na rozdiel od právneho úkonu O právnej skutočnosti môžem hovoriť len v tom prípade  Ak je stou právnou skutočnosťou spojený právny následok Skutočnosť vo všeobecnosti  Objektívna reálna skutočnosť  Nie je zákonom samotným ale spája s tým nejaký právny následok  Na základe zákona spôsobuje právny následok (udretie blesku) Právny následok  Vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu Právny vzťah  Je širším pojmom ako konkrétna povinnosť a konkrétne právo  Pôsobí medzi viacerými subjektami  Má nejaký obsah = Práva a povinnosti  Z objektívnej reality môže vzniknúť právny vzťah = Udretie blesku = Vznikne vzťah zo zodpovednosti za škodu  Môže sa permanentne diať to, že sa v rámci toho vzťahu nadobúdajú alebo naopak strácajú konkrétne práva a konkrétne povinnosti Nadobudnutie a strata práva Absolútne nadobudnutie práva  O absolútnom nadobudnutí alebo absolútnej strate práva hovoríme vtedy ak, vo vzťahu nadobudnutiu, nadobúdate právo, ktoré pred vami nikto nemal = Nadobudnutie práva je absolútne  Osoba sa stáva prvým vlastníkom  Neodvodzujeme od práva nijakého právneho predchodcu Absolútna strata práva  Osoba žije v prenajatom byte = Uzatvorená nájomná zmluva a ako nájomca tá osoba zomrie, ale stým že spolu s tou osobou nežije nikto s kým počíta zákon = Niet osoby na ktorú by nájom prešiel  Prevodom a prechodom práva. Pri prevode je potrebný právny úkon (napr. kúpna zmluva), pričom pri prechode dochádza k zmene vlastníka bez právneho úkonu (napr. pri dedení). Relatívne nadobudnutie a strata práva  Ak právo zanikne alebo vznikne konkrétnemu subjektu, ale má prepojenie na iný subjekt Relatívne nadobudnutie  Právo mal už niekto predtým  Keď sa subjekt stane sukcesorom = Dôjde k sukcesii pri dedení, subjekt vstúpi do právneho postavenia jeho právneho predchodcu  To právo už niekto mal, zomrel = Stratil právnu subjektivitu = Stratenie mať práva a povinnosti = Stratil spôsobilosť mať vlastnícke práva  V tej chvíli ako zomrel musel do jeho práva niekto vstúpiť = Najmä jeho dedič = Sukcesor Relatívna strata práva  Ak by bol nájomcom osamelý rodič, ktorý žije s 19 ročným synom, osamelý rodič zomrie = On právo stratí, ale to právo sa nerozpustí, ale prechádza na právneho nástupcu, takého ktoré predpokladá zákon  Syn nadobudne právo, ktoré patrilo jeho právnemu predchodcovi, ale nie s titulu dedenia = Nájomné právo sa nededí = Nájomné právo prechádza, tak ako určí zákon  Pri právnom nástupníctve = Suksekcii = Uvažujeme aj podľa toho či sukcesor vstupuje do všetkých práv a povinností = Univerzálna sukcesia  Ak sukcesor zdedí iba 1 konkrétnu vec = Singulárna sukcesia Sukcesia na základe právneho úkonu  Ak je potrebný právny úkon = Prevod  Subjekt vlastnou vôľou aktívne prevádza  Prevod = Ak je presun práva z predchodcu na nadobúdateľa spojený s potrebou aktívneho konania prevodcu a nadobúdateľa Sukcesia bez ohľadu na právny úkon  Prechod = Na nadobudnutie práva inou osobou nie je potrebná vôľa pôvodného vlastníka alebo pôvodného nositeľa tohto práva, ale ten prechod vyvolá iná právna skutočnosť (smrť)  Prechod = Ak k zmene nositeľa alebo vlastníka konkrétneho práva alebo povinnosti dôjde nezávisle od vôle  Triedenie právnych skutočností I. Podľa ich vzťahu k vôli 1) Subjektívna právna skutočnosť  Nastane v závislosti od vôle osoby a) Právne úkony  Najmä zmluvy, ktoré vznikajú aspoň medzi 2 subjektami = Charakter zmluvného záväzkového vzťahu  Závet, listina o vydedení b) Vytvorenie veci alebo diela  Subjektívna právna skutočnosť = V závislosti od vôle osoby c) Konštitutívne rozhodnutia súdov a iných orgánov oprávnených rozhodovať v občianskoprávnych veciach.  Na to aby rozhodnutie bolo právnou skutočnosťou, to rozhodnutie musí tú právnu skutočnosť vytvoriť  Rozhodnutia aj keď ich robí súd nesmerujú iba k vytvoreniu, zmene alebo strate práva  Rozhodnutia aj súdom môžu smerovať aj k tomu, že právo potvrdia = Deklaruje  Napr. Spor o pozemok  Konštitutívne rozhodnutie = Musí právo vzniknúť, zmeniť alebo zaniknúť  Napr. Rozvod manželstva 2) Objektívna právna skutočnosť  Najvšeobecnejšou objektívnou právnou skutočnosťou je čas = Plynutie času  Nastane nezávisle od vôle osoby  Nemôže to byť pričítané k vôli subjektu  Narodenie, smrť, prírodný živel = Vis Mayor  II. Podľa vzťahu k právnej skutočnosti 1) V súlade s právom / Aprobované 2) Protiprávne / Reprobované III. Podľa následku právnej skutočnosti 1) Následok 1 rázový  Rozbitie okna, subjekt má škodu, ktorú má povinnosť napraviť 2) Stav  Uzavretie manželstva = Manželský vzťah IV. Podľa účinkov právnej skutočnosti 1) Spätná účinnosť / Ex tunc  Pri odstúpení od zmluvy sa zmluva v Občianskom práve ruší od počiatku, ako keby k jej uzavretí nedošlo = Ide sa do minulosti = Ex tunc  Strany si musia vrátiť navzájom to, čo si podľa zrušeného právneho úkonu navzájom plnili 2) Následná účinnosť / Ex nunc  Následky nastanú pri výpovedi  Výpoveď predpokladá výpovednú dobu = Právny vzťah ešte trvá  Až keď sa naplní výpovedná doba, až vtedy zanikne = Ide sa do budúcna = Ex nunc V. Podľa miery dôkazu právnej skutočnosti 1) Dokázané skutočnosti  Dôkaznými prostriedkami napr. Listinou, sa preukáže, že osoba zriadila závet, vydedila, výpoveď, došlo k zmene záväzku 2) Známe skutočnosti / Notorieta  Skutočnosť všeobecne známa  Súd nebude skúmať akou vriacou vodou bolo subjekt obliaty = Či mala voda 300 °C 3) Skutočnosti predpokladané / Prezumované  Skutočnosti, ktoré nie sú dokázané, ale predpokladá sa niečo a na tom predpoklade stavia zákon nejaký právny následok  Za otca dieťaťa sa považuje manžel matky  Stav, ktorý sa dá napr. Domnienok otcovstva vyvrátiť ČAS V OBČIANSKOM PRÁVE Termín  Jednorazový moment Lehota  Časový úsek, ktorý je ohraničený = Má svoj začiatok a koniec Posudzovanie lehôt a) Hmotnoprávne lehoty  Teória dôjdenia  Zachovaná, ak prejav vôle dôjde adresátovi najneskôr v posledný deň lehoty b) Procesnoprávne lehoty  postačuje, ak v posledný deň lehoty bolo podanie odovzdané napríklad na poštovú prepravu, alebo ak bol úkon v posledný deň lehoty uskutočnený na súde Počítanie času lehôt  Lehota  Doba  Veľmi dôsledne odlišuje lehotu od doby Zákonník práce  Najkratšou právnou jednotkou počítania času = Deň  Výnimočne môže byť v práve aj kratší časový okamih = Prvý do času prvý do práva Lehota určená podľa dní a) Začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok b) Končí sa uplynutím posledného dňa podľa počtu dní, ktoré patria do lehoty Lehota určená podľa týždňov  Končí v deň, ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť určujúca jej začiatok Lehota určená podľa mesiacov a rokov  Končí v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.  Ak koniec lehoty pripadne na deň, ktorý v danom mesiaci neexistuje, lehota končí posledným dňom mesiaca Lehota uvedená v dňoch, týždňoch, mesiacoch a rokoch  Sa počíta od polnoci do polnoci = Začína o 0.00 h. a končí o 24.00 h  V prípade bezprostredného (osobného) prejavu sa lehota končí skončením obvyklého prevádzkového času Doba  Doba začína plynúť prvým dňom a končí sa posledným dňom časového úseku, bez ohľadu nato, či ide o pracovný deň, alebo o deň pracovného pokoja Začiatok doby  Plynie už od toho dňa, v ktorom nastala skutočnosť rozhodujúca pre jej plynutie (nie od nasledujúceho dňa) a spravidla sa končí dňom predchádzajúcim dňu, ktorý sa svojím názvom príp. Číselným označením v danom kalendárnom mesiaci zhoduje s dňom, v ktorom začala plynúť; to platí aj v prípade, ak koniec doby pripadne na deň pracovného pokoja a štátne sviatky Premlčanie  Kvalifikované uplynutie času  Premlčaním sa právo oslabuje  Upravené v všeobecnej časti Občianskeho zákonníka = Všeobecný inštitút, ktorý je upravený v 1. časti oz.  Napriek tomu, že právo je premlčané, právo ostáva existovať ale oslabuje sa  Oslabuje sa preto, lebo uplynul predpokladaný čas v rámci ktorého, ten kto bol nositeľom práva nebol činí, aktívny, nestrážil si svoje právo  Zanikol nárok, vymožiteľná zložka práva  K strate nároku dochádza len v prípade ak je bdelí dlžník  Ak dlžník nie je bdelí a neznesie námietku premlčania = Súd rozhodne, že má plniť  Všeobecná premlčacia doba je 3 ročná, ale len v občiansko-právnych vzťahoch  V obchodno-právnych vzťahoch trvá 4 roky Všeobecná premlčacia doba 3 ročná  Od tejto lehoty sa odlišuje dĺžka lehoty pri = Zmluvách o preprave, Práva priznané rozhodnutím autority = Súdu, Osobitné dĺžky premlčacej doby  Právo na náhradu škody a na vydanie bezdôvodného obohatenia  Objektívna lehota je 2 roky a objektívna 3 roky  Ak však ku škode alebo bezdôvodnému obohateniu došlo úmyselne, je objektívna lehota 10 rokov; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (plynie pri nej iba dvojročná subjektívna lehota)  Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie  Podľa osobitného zákona sa premlčí za 3 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu  Práva z osobnej a nákladnej prepravy  1 rok  Práva zodpovedajúce vecnému bremenu  Ak sa 10 rokov nevykonávali  Práva priznané súdnym rozhodnutím alebo rozhodnutím iného orgánu  10 rokov  Práva uznané čo do dôvodu a výšky  10 rokov Začiatok plynutia premlčacej doby  Začiatkom plynutia premlčacej doby je deň, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz Plynutie premlčacej doby Plynutie premlčacej doby ovplyvňujú rôzne skutočnosti predvídané zákonom. V dôsledku nich môže premlčacia doba  Spočívať  Nastane prekážka, subjekt podá žalobu a v čase prebiehajúceho konania sa nebude premlčacia lehota počítať  Akonáhle prekážka odpadne, bude sa pokračovať v pôvodnom počítaní lehoty  Prerušiť sa  Nastala prekážka, zastaví sa pôvodná premlčacia lehota, počká sa na odstránenie prekážky a začne sa počítať úplne nová premlčacia lehota  Nezačala plynúť  Neskončiť Preklúzia / Neuplatnenie práva  Preklúziou sa právo stráca = Zaniká  Súd sa k nej stavia z úradnej povinnosti PRÁVNE ÚKONY Úkony vo všeobecnosti  Úkonom niečo konám, robím stým, stým že to urobiť chcem a robím to vedome  Sú vedomým a vôľovým správaním subjektov práva Komisívne úkony / aktívnou činnosťou  Konám konkrétnou aktivitou, činnosťou Omisívne úkony / pasivita  Plním svoj záväzok a plním ho pasívne = Je to tiež úkon  Omittere  Opomenutie  Pati  Trpenie Právne úkony  Prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré s zákon s takýmto prejavom spája Pojmové znaky právneho úkonu  Prejav vôle  Smerujúci / Zameranie (prejavu vôle)  Najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností / Právny následok  Ktoré zákon s takýmto prejavom spája / Uznanie právnym poriadkom  Ak sú zavŕšené všetky pojmové znaky právneho úkonu = Právny úkon vznikol = Je perfektný = Znamená, že vznikol zavŕšením všetkých pojmových znakov. Podstatné náležitosti právnych úkonov  Zákonom stanovené kritéria, preto aby bol právny úkon platný  Aby bol urobený tak, ako to právo chce a toleruje  Subjekt  FO, PO, štát  Nutná spôsobilosť na právne úkony (Plnú, obmedzenú)  Vôľa  Vnútorný psychický vzťah osoby, ktorá koná  Ak je vôľa iba v subjekte je neprejavená  Iba prejavená vôľa spôsobuje právny následok  Skutočne daná + slobodne + vážna + bez omylu  Skutočné daná nie je simulovaná vôľa   V tiesni za nápadne výhodných podmienok   Disimilácia = Nemyslím to vážne  Prejav  Určitý + zrozumiteľný + forma (ak je dohodnuté / zákonom stanovené)  Zhoda vôle a prejavu  Predmet / dovolený a možný  Počiatočná nemožnosť = Úkon je neplatný od počiatku  Dodatočná nemožnosť = Zánik pôvodného záväzku Účinnosť právneho úkonu  Spôsobilí privodiť právne následky Účinnosť právneho úkonu Rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou zmluvy  Platnosť zmluvy = Zmluva je platná, ak spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti (napr. forma, spôsobilosť strán, obsah).  Účinnosť zmluvy = Nastáva okamihom, keď zmluva začne vyvolávať zamýšľané právne následky.  Platnosť a účinnosť zmluvy spravidla nastávajú súčasne, existujú však výnimky. Prevody vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Obligačnoprávne účinky: Nastávajú uzavretím zmluvy (napr. kúpnej zmluvy). Vecnoprávne účinky: Nastávajú až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností. Zmluvy, ktoré vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu  Účinnosť nastáva až rozhodnutím orgánu (napr. schválením regulačným úradom). Povinne zverejňované zmluvy  Definícia = Zmluvy, ktoré uzaviera povinná osoba (napr. štátne inštitúcie, obce), obsahujúce informácie o využití verejných finančných prostriedkov alebo majetku.  Zverejnenie = Povinné v Centrálnom registri zmlúv alebo na webovom sídle povinnej osoby. Účinnosť  Nastáva dňom nasledujúcim po dni zverejnenia, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.  Ak sa zmluva nezverejní do 3 mesiacov od uzavretia alebo udelenia potrebného súhlasu, platí nevyvrátiteľná domnienka, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Proces vzniku zmluvy Dva prejavy vôle Návrh (oferta)  Musí byť dostatočne určitý a vyjadrovať vôľu navrhovateľa byť ním viazaný, ak bude prijatý.  Platí od okamihu, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Môže byť  Zrušený (skôr alebo súčasne s doručením).  Odvolaný (kým adresát neodošle prijatie). Prijatie návrhu (akceptácia) Vyjadrenie súhlasu s návrhom včasným konaním alebo vyhlásením. Prijatie s dodatkami sa považuje za nový návrh. Včasné prijatie je účinné okamihom, keď dôjde navrhovateľovi. Zánik návrhu Prípady zániku  Uplynutím lehoty na prijatie.  Uplynutím primeranej doby (v závislosti od povahy zmluvy a spôsobu komunikácie).  Odmietnutím návrhu adresátom.  Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ak z jeho obsahu nevyplýva iné. Písomná forma zmlúv  Povinná pri prevode nehnuteľností, ak to vyžaduje zákon alebo dohoda strán.  Pri prevode nehnuteľností musia byť prejavy strán na tej istej listine, inak stačí písomný návrh a jeho písomné prijatie. Výklad právnych úkonov Cieľ výkladu: Určiť obsah a zámer strán právneho úkonu. Výkladové pravidlá Právne úkony vyjadrené slovami  Vykladajú sa podľa jazykového prejavu a vôle strán, ak nie je v rozpore s jazykovým prejavom.  Teleologický výklad (význam a účel). Právne úkony vyjadrené inak ako slovami  Vykladajú sa podľa obvyklého významu spôsobu ich vyjadrenia. Osobitné pravidlá pre spotrebiteľské zmluvy  Výklad musí byť priaznivejší pre spotrebiteľa. Súlad výkladu  Ústavne konformný, eurokonformný, v súlade so základnými právnymi princípmi a zvyklosťami.  V prípade pochybností sa výkladom uprednostňuje platnosť právneho úkonu. Typy právnych úkonov Typické / Pomenované / Nominátne  Veľmi často sa vyskytujú v bežnom živote  Zmluva o dielo, vzájomná zmluva, darovacia zmluva, zmluva o pôžičke Atypické / Nepomenované / Inominátne  Jednostranné = Závet  Dvojstranné = Štandardná zmluva = Predávajúci, kupujúci  Viacstranné = Spoločenská zmluva, zmluva o združení  Adresované = Tebe dávam návrh na uzavretie zmluvy, druhá strana odpovie = Od teba to kupujem  Neadresovaný = Verejný prísluch, verejná súťaž  Konsenzuálne = Záväzok, ktorý je mútiteľný  Reálne = vzniká až reálnym poskytnutím  Kauzálne = Pre svoju platnosť vyžadujú uvedenie kauzy (ekonomický dôvod) (uznanie dlhu)  Abstraktné = Kauza sa vôbec nevyžaduje, sila právneho úkonu spočíva v tom, ž tam nie je vyjadrený dôvod (Zmenky)  Pre prípad smrti = Závet, dohody a zmluvy medzi poručiteľom a dedičom  Medzi živými = Všetky ostatné zmluvy  Podplatné = Bezodplatná, darovacia, zmluva o výpožičke  Odplatné =  Formálne =  Neformálne = Vady právneho úkonu  Neplatnosť právneho úkonu 1) Relatívna neplatnosť § 40a  § 775 = taxatívna podmienka  Sleduje hlavne ochranu súkromného záujmu osoby  Pôsobí len voči dotknutej osobe  Z možnosťou dodatočnej nápravy  je časovo ohraničená = Námietka premlčania 2) Absolútna neplatnosť  Nastáva priamo zo zákona ex lege  Verejná autorita k nej musí pristupovať ex offo = Z úradnej povinnosti  Pôsobí voči každému erga omnes  Bez možnosti nápravy  Bez možnosti konvalidácie = Nemôže byť konvalidovaná dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti  Bez možnosti ratihabície = Nemožno ju napraviť dodatočným schválením  Nie je časovo ohraničená  Odporovateľnosť právneho úkonu  Právne úkony, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa  Dlžník zmenšuje svoj majetok do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa  Právo odpustiť od zmluvy § 49  Nie je želateľný právny následok  Jednostenný právny úkon  Odstúpiť je možne len v prípadoch, ktoré pripúšťa zákon alebo ak a na tom 2 strany dohodnú Jednostranné odstúpenie od zmluvy  Jednostranné odstúpenie od zmluvy znamená zrušenie zmluvy zo strany jednej zo zmluvných strán.  Zmluva sa považuje za neplatnú od počiatku, ak nie je dohodnuté alebo zákonom určené inak. Podmienky pre odstúpenie podľa § 49 OZ Zmluva bola uzavretá  V tiesni.  Za nápadne nevýhodných podmienok. Právne následky odstúpenia  Zmluva sa zrušuje od počiatku, ak nie je stanovené inak.  Následne sa strany musia vyrovnať tak, aby sa navzájom vrátili do pôvodného stavu (pokiaľ je to možné).  VECNÉ PRÁVO  Vecné práva sú súčasťou majetkových práv.  Subjekt má právnu možnosť ovládať vec (držať ju, užívať, brať z nej úžitky, nakladať s ňou). Absolútny charakter vecných práv  Pôsobia voči všetkým erga omnes.  Každý je povinný ich rešpektovať.  Majú právnu ochranu proti neoprávneným zásahom. Obmedzenie vecných práv Len výnimočne a v zákonom určených prípadoch  Vyvlastnenie pre verejný záujem.  Súdom pri sporoch, napr. zrušenie podielového spoluvlastníctva.  Možné aj na základe dohody vlastníka, napr. uzatvorením nájomnej zmluvy. Porovnanie vecných a záväzkových práv a) Vecné práva  Viažu sa na konkrétnu vec.  Majú absolútny charakter (pôsobia erga omnes).  Normy sú prevažne kogentné (nemenné). b) Záväzkové práva  Vzťah medzi subjektmi (veriteľ-dlžník).  Pôsobia iba medzi účastníkmi inter partes  Normy sú zväčša dispozitívne (možno ich dohodou upraviť). Druhy vecných práv Vlastnícke právo a držba  Podrobnejšie spracované v samostatnej časti publikácie. Vecné práva k cudzej veci iura in re aliena  Záložné právo.  Zádržné právo.  Vecné bremená.  Predkupné právo (len ak je dohodnuté ako vecné právo alebo vyplýva zo zákona). Držba possesio Faktické ovládanie veci s úmyslom správať sa k nej ako vlastník corpus a animus Druhy držby a) Oprávnená držba Dobromyseľná (napr. kúpa veci od zlodeja bez vedomia, že je ukradnutá).  Držiteľ má právo na plody, úžitky, náhradu nákladov a právnu ochranu. b) Neoprávnená držba Nedobromyseľná (napr. držba zlodejom).  Držiteľ je povinný vec vrátiť, nahradiť škodu a nemá nárok na úžitky. c) Predbežná držba  Napríklad v prípade diaľnic alebo geologických prác (špecifické zákony). d) Detencia Vec je vo faktickej moci inej osoby (napr. nájomca), ale táto osoba nemá úmysel správať sa ako vlastník (chýba animus). VLASTNÍCKÉ PRÁVO Ekonomická kategória: Vlastníctvo je komplex ekonomických vzťahov a procesov spojených s ovládaním, využívaním a nakladaním s vecami. Právna kategória Objektívne vlastnícke právo: Súbor právnych noriem, ktoré upravujú ekonomické vzťahy vlastníctva. Subjektívne vlastnícke právo: Možnosť vlastníka podľa zákona vec držať, užívať a nakladať s ňou. Jednotná vlastnícka sústava  Slovenský právny poriadok nerozlišuje medzi rôznymi druhmi vlastníctva (napr. štátne, súkromné), všetky formy vlastníctva majú rovnaký zákonný obsah a právnu ochranu (§ 124 OZ, čl. 20 Ústavy SR). Subjekty vlastníckeho práva Vlastníkom môže byť  Fyzická osoba.  Právnická osoba.  Štát.  Výnimky (čl. 4 Ústavy SR):  Nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné zdroje a iné sú vo vlastníctve SR.  Ďalší majetok môže byť podľa zákona vyhradený štátu, obciam alebo iným subjektom. Predmet vlastníckeho práva Akákoľvek vec – hnuteľná, nehnuteľná, vrátane ich súčastí (§ 119, § 120 OZ). Výnimky = Veci „res extra commercium“ (zbrane, časti ľudského tela, archeologické nálezy) podliehajú špeciálnym pravidlám. Obsah vlastníckeho práva 1) Triáda oprávnení (§ 123 OZ) 2) Ius possidendi: Právo vec držať. 3) Ius utendi et fruendi: Právo vec užívať a brať plody. 4) Ius disponendi: Právo vecou disponovať (napr. predať ju, darovať, zaťažiť záložným právom). Povinnosti vlastníka  Nezasahovať do práv iných.  Dodržiavať verejný záujem (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR). Výkon vlastníckeho práva Regulácia podľa Ústavy SR  Vlastníctvo nesmie poškodzovať zdravie, životné prostredie ani byť v rozpore s verejným záujmom (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR). Obmedzenia  Susedské vzťahy (§ 127 OZ): Zákaz nadmerného obťažovania (hluk, pachy, dym) alebo vážneho ohrozovania práv iných.  Použitie cudzej veci (§ 128 ods. 1 OZ): V stave núdze alebo verejného záujmu na nevyhnutnú dobu a rozsah.  Vyvlastnenie (§ 128 ods. 2 OZ): Iba vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Ochrana vlastníckeho práva  Právna ochrana (§ 126 OZ): Vlastník sa môže domáhať ochrany proti neoprávneným zásahom do jeho práv.  Obmedzenia vlastníka musia byť odôvodnené verejným záujmom, oprávnenými záujmami iných alebo ochranou prírody, zdravia či kultúrnych hodnôt.  Nadobúdanie vlastníckeho práva Základné kategórie nadobúdania vlastníctva I. Podľa formy  Medzi živými (inter vivos) – napr. kúpou, darovaním.  Pre prípad smrti (mortis causa) – napr. dedením. II. Podľa spôsobu  Prevod vlastníctva – založené na právnych úkonoch (zmluvách).  Prechod vlastníctva – napr. dedením. III. Podľa pôvodu  Originárny spôsob – nové vlastníctvo bez väzby na predchádzajúce (napr. vydržanie).  Derivátový spôsob – vlastníctvo odvodzuje od predchodcu (napr. kúpa, dedenie). Nadobúdanie vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákonníka (§ 132 OZ) a. Zmluvou – kúpna, darovacia, iná zmluva. Dvojfázový proces prevodu Titulus (právny dôvod) – uzatvorenie zmluvy. Modus (spôsob nadobudnutia) Hnuteľné veci: Odovzdaním (traditio). Nehnuteľné veci: Vkladom do katastra nehnuteľností (intabulatio). Výnimky: Výhrada vlastníctva (§ 601 OZ). Samoobslužný predaj (§ 614 OZ). b. Dedením – vlastníctvo sa nadobúda prechodom z poručiteľa na dediča. c. Rozhodnutím štátneho orgánu – napr. rozhodnutie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. d. Na základe iných skutočností podľa zákona  Vydržanie.  Nadobudnutie stratenej, skrytej či opustenej veci.  Prírastok, spracovanie veci, neoprávnená stavba. Originárne spôsoby nadobúdania vlastníctva Vydržanie (§ 134 OZ)  Nehnuteľnosti: nepretržitá oprávnená držba 10 rokov.  Hnuteľnosti: oprávnená držba 3 roky.  Nutnosť potvrdenia v osobitnom mimosporovom konaní (§ 359a CMP).  Vytvorenie novej veci – z vlastného materiálu. Nadobudnutie stratenej/skrytej/opustenej veci  Stratená vec: pripadne štátu po roku, ak ju vlastník neprevezme.  Opustená vec: vlastníkom sa stáva štát okamžite. Prírastok a spracovanie veci  Prírastky patria vlastníkovi hlavnej veci.  Pri spracovaní veci rozhoduje dobromyseľnosť. Nadobudnutie vlastníckeho práva pri neoprávnenej stavbe Stavba bez súhlasu vlastníka pozemku (§ 135c OZ). Možnosti rozhodnutia súdu  Prikázanie stavby vlastníkovi pozemku.  Povinnosť zbúrania stavby na náklady stavebníka. Zánik vlastníckeho práva Na základe právneho úkonu  Zmluvné prevody: Vlastník môže previesť svoje vlastnícke právo na iného subjektu, čím stráca vlastníctvo k veci (napr. predaj, darovanie). Na základe udalosti  Zánik veci: Ak vec zanikne (napr. zničenie), zaniká aj vlastnícke právo k nej.  Smrť vlastníka: Smrť fyzickej osoby, ktorá vlastní nehnuteľnosť alebo vec, neznamená automatický zánik vlastníckeho práva. Vlastnícke právo sa prenáša na dedičov, pokiaľ nevznikne iný právny dôvod.  Opustenie veci: Ak vlastník opustí vec a neuplatňuje svoje právo, môže dôjsť k jej zániku, najmä ak nie je nikto, kto by vykonal nároky voči veci.  Uplynutie vydržacej lehoty: V prípade vydržania môže dôjsť k zániku vlastníckeho práva, ak uplynie požiadavka na dlhodobé nepretržité užívanie veci. Na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu  Rozhodnutie súdu: Ak súd rozhodne o neoprávnenej stavbe a prikáže jej odstránenie alebo prevedenie na vlastníka pozemku, pôvodný vlastník stavby stratí vlastnícke právo.  Vyvlastnenie: Rozhodnutím vyvlastňovacieho úradu o vyvlastnení, vlastnícke právo prechádza na štát alebo inú osobu. Absolútny vs. relatívny zánik vlastníckeho práva  Absolútny zánik: Vlastnícke právo zaniká bez toho, aby prešlo na iného vlastníka (napr. zničenie alebo spotrebovanie veci).  Relatívny zánik: Vlastnícke právo zaniká len vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi, ale prechádza na iného subjektu (napr. predaj, dedenie). SPOLUVLASTNÍCTVO 1. Všeobecne o spoluvlastníctve  Podielové spoluvlastníctvo (bežné medzi rôznymi osobami).  Bezpodielové spoluvlastníctvo (výhradne medzi manželmi podľa § 136 ods. 2 OZ). 2. Podielové spoluvlastníctvo  Vec patrí viacerým subjektom, pričom každý má stanovený spoluvlastnícky podiel (vyjadrený zlomkom alebo percentom).  Charakter spoluvlastníckeho podielu: Ideálny (neznamená reálne vlastníctvo určitej časti veci). Nakladanie a hospodárenie so spoločnou vecou  Spoluvlastníci sú solidárne oprávnení a povinní pri právnych úkonoch voči tretím osobám (§ 139 ods. 1 OZ). Rozhodovanie spoluvlastníkov  Hlasovaním podľa veľkosti podielov.  Pri rovnosti hlasov môže rozhodnúť súd.  Výnimka: Pri dôležitej zmene spoločnej veci môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať rozhodnutie súdu (§ 139 ods. 3 OZ). Prevod spoluvlastníckeho podielu  Spoluvlastníci majú zákonné predkupné právo (§ 140 OZ), ktoré sa neuplatňuje pri prevode na blízku osobu (§ 116, § 117 OZ). Pravidlá predkupného práva  Ponuka podielu ostatným spoluvlastníkom je povinná.  Pri viacerých záujemcoch sa podiel delí pomerne. Zrušenie podielového spoluvlastníctva Dohodou = Spoluvlastníci sa dohodnú na zrušení a vysporiadaní (písomne pri nehnuteľnostiach). Súdnym rozhodnutím Možnosti 1. Reálne rozdelenie veci. 2. Prikázanie veci za náhradu. 3. Predaj a rozdelenie výťažku.  Súd prihliada na veľkosť podielov a účelné využitie veci.  Výnimočne môže ponechať vec v spoluvlastníctve z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 OZ). Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)  Vzniká iba medzi manželmi. Každý z manželov vlastní celú vec (bez podielov). Predmet a rozsah BSM Súčasťou BSM = Veci nadobudnuté za trvania manželstva. Nie sú súčasťou BSM  Veci získané dedičstvom alebo darom.  Veci na osobnú potrebu alebo výkon povolania jedného z manželov.  Veci získané v reštitúcii. Modifikácie BSM Dohodou manželov (len počas manželstva)  Rozšírenie, zúženie rozsahu BSM.  Vyhradenie vzniku BSM ku dňu zániku manželstva.  Úprava správy spoločného majetku. Forma  Notárska zápisnica, s účinkami voči tretím osobám len pri ich informovaní. Nakladanie a hospodárenie s vecami v BSM  Bežné veci: Môže vybaviť každý z manželov samostatne.  Ostatné veci: Vyžadujú súhlas oboch, inak sú právne úkony relatívne neplatné (§ 40a OZ).  Pri nezhodách môže rozhodnúť súd. Zánik BSM zánikom manželstva  Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) existuje iba počas trvania manželstva.  Zánik manželstva spôsobuje aj zánik BSM, čo nastáva:  Smrťou jedného z manželov.  Vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho.  Rozvodom manželstva.  Ak súd vyhlási manželstvo za neplatné, považuje sa za neuzavreté, pričom sa majetkové pomery riešia podľa pravidiel pre rozvedených manželov. Zánik BSM za trvania manželstva K zániku môže dôjsť počas trvania manželstva 1) Rozhodnutím súdu  Zo závažných dôvodov – napr. ak ďalšie trvanie BSM odporuje dobrým mravom (napr. alkoholizmus, hazard, rozhadzovanie spoločného majetku).  Pri podnikaní – ak jeden z manželov získa oprávnenie na podnikateľskú činnosť, druhý manžel môže podať návrh na zrušenie BSM. Ak podnikajú obaja, návrh môže podať ktorýkoľvek z nich. 2) Zo zákona  Prepadnutie majetku – ak súd rozhodne o prepadnutí majetku podľa Trestného zákona  Vyhlásenie konkurzu – pri konkurze podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Obnova BSM – ak bolo BSM zrušené za trvania manželstva, môže sa obnoviť iba na návrh jedného z manželov rozhodnutím súdu. Vyporiadanie BSM  Po zániku BSM sa vykoná jeho vyporiadanie podľa zásad v § 150 Občianskeho zákonníka a) Podiely manželov sú rovnaké, pokiaľ sa nedohodnú alebo súd nerozhodne inak. b) Vyrovnanie pohľadávok  Manželia si môžu nárokovať, čo zo svojho majetku vynaložili na spoločný majetok.  Sú povinní nahradiť, čo sa zo spoločného majetku použilo na ich výlučný majetok.  3) Zohľadnenie špecifických okolností  Potreby maloletých detí.  Starostlivosť o rodinu a prínos k nadobudnutiu a udržaniu majetku. Spôsoby vysporiadania I. Dohoda  Ak sa týka nehnuteľností, musí byť v písomnej forme a registrovaná v katastri nehnuteľností.  Písomné potvrdenie o vyporiadaní sa vydáva na požiadanie. II. Rozhodnutie súdu  Návrh môže podať ktorýkoľvek z manželov. III. Zo zákona (automaticky)  Ak nedôjde k dohode alebo rozhodnutiu súdu do 3 rokov od zániku BSM:  Hnuteľné veci: Každý z manželov si ponecháva veci, ktoré užíval pre svoju potrebu, rodinu alebo domácnosť.  Nehnuteľné veci a ostatné majetkové práva: Prechádzajú do podielového spoluvlastníctva oboch manželov s rovnakými podielmi. Dodatočné vyporiadanie majetku  Ak sa objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý pri vyporiadaní, vyporiada sa v režime platnom pre vyporiadanie zo zákona. VECNÉ PRÁVA K CUDZÍM VECIAM Vecné práva k cudzej veci (iura in re aliena)  Obmedzujú vlastníka veci tak, že musí v prospech tretej osoby niečo konať, strpieť alebo sa zdržať konania. Typy vecných práv a) Záložné právo b) Zádržné právo c) Vecné bremená d) Predkupné právo: Patrí medzi vecné práva, ak je dohodnuté ako vecné právo alebo vyplýva zo zákona (napr. § 140 OZ pre predkupné právo spoluvlastníka). Záložné právo  Zabezpečuje pohľadávku a umožňuje veriteľovi uspokojiť sa z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je splnená. Funkcie  Zabezpečovacia: Donucuje dlžníka, aby plnil dobrovoľne.  Uhradzovacia: Umožňuje uspokojenie pohľadávky zo zálohu, ak nedôjde k splateniu pohľadávky. Subjekty  Záložný veriteľ (má zabezpečenú pohľadávku)  Záložca (dlžník alebo iná osoba, ktorá založí vec) Charakteristiky  Vecnoprávny: Záložné právo sa vzťahuje aj na nadobúdateľa zálohu.  Akcesorický: Závisí od existencie zabezpečenej pohľadávky.  Subsidiárny: Zabezpečuje právnu istotu veriteľa. Predmet záložného práva  Môže to byť vec, právo, majetková hodnota, byt, nebytový priestor, súbor vecí alebo podnik.  Záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo zálohu, ako sú plody a úžitky až do ich oddelenia. Vznik záložného práva Základné spôsoby  Zmluva: Záložná zmluva musí určovať pohľadávku a záloh.  Schválenie dedičov: Pri vyporiadaní dedičstva.  Rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu.  Zo zákona. Registrácia  Záložné právo vzniká zápisom v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v katastri nehnuteľností.  Záložné právo môže vzniknúť aj odovzdaním veci tretej osobe do úschovy.  Pri súbore vecí, práv a iných majetkových hodnôt je potrebná registrácia v registri záložných práv. Žiadosť o registráciu záložného práva Kto podáva žiadosť  Ak záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, podáva ju záložca.  V ostatných prípadoch podáva žiadosť záložný veriteľ, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Posesórne a neposesórne záložné právo  Posesórne záložné právo vzniká, ak záložca odovzdá záložnú vec záložnému veriteľovi alebo tretej osobe.  Záložný veriteľ je povinný chrániť vec pred poškodením, stratou a zničením.  Používať vec môže iba so súhlasom záložcu, ak zákon neustanovuje inak.  Má právo na úhradu nevyhnutných nákladov.  Neposesórne záložné právo vzniká registráciou do registra záložných práv.  Záložca si môže záloh ponechať, ale musí sa zdržať všetkého, čo by znížilo jeho hodnotu. Vznik záložného práva Schválenou dedičskou dohodou  Dedičia uzatvárajú dohodu o vyporiadaní dedičstva, ktorá musí byť schválená súdom.  Notár poverený súdom vykonáva konanie o dedičstve. Rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu  Záložné právo môže vzniknúť aj na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu.  Príkladom je daňové záložné právo. Zo zákona  Záložné právo vzniká na základe právnej skutočnosti predpokladanej zákonom, napr. podľa § 672 OZ alebo zákona o vlastníctve bytov. Výkon záložného práva  Ak pohľadávka nie je splnená, záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva:  Spôsob určený v zmluve,  Predaj na dražbe,  Podľa osobitných zákonov (napr. Exekučný poriadok).  Záložný veriteľ môže požadovať úhradu nevyhnutných nákladov súvisiacich s výkonom záložného práva. Neplatné dohody  Dohody, ktoré umožňujú veriteľovi “automaticky” nadobudnúť vlastnícke právo pri nesplnení dlhu (tzv. dohody o prepadnutí zálohu), sú neplatné, ak zákon neustanovuje inak. Pohľadávka zabezpečená viacerými zálohami  Ak je k pohľadávke zriadené záložné právo k viacerým zálohom, záložný veriteľ si môže vybrať ktorýkoľvek z nich na uspokojenie pohľadávky. Poradie záložných práv  Ak je na tej istej veci viac záložných práv, uspokojenie pohľadávok závisí od poradia ich registrácie. Začatie výkonu záložného práva  Záložný veriteľ je povinný oznámiť záložcovi a dlžníkovi začatie výkonu záložného práva.  Pri registrovaných záložných právach je potrebné zaregistrovať začatie výkonu v registri záložných práv.  Oznámenie musí obsahovať spôsob uspokojenia pohľadávky a ďalšie detaily. Predaj zálohu  Záložný veriteľ môže predať záloh spôsobom určeným v zmluve alebo na dražbe po uplynutí 30 dní od oznámenia o začatí výkonu.  Záložný veriteľ môže kedykoľvek zmeniť spôsob predaja a predaj uskutočniť na dražbe. Výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom  Ak je na zálohu viac záložných práv, prednostný záložný veriteľ má právo uspokojiť sa z neho ako prvý. Povinnosti strany záložcu  Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a poskytnúť záložnému veriteľovi potrebnú súčinnosť.  Tretia osoba (ak má vec u seba) musí chrániť záloh pred zničením a pomôcť pri výkone záložného práva. Výkon záložného práva predajom zálohu 1. Spôsob predaja zálohu  Záložný veriteľ môže predať záloh spôsobom určeným v záložnej zmluve alebo na dražbe.  Predaj môže nastúpiť najskôr po uplynutí tridsiatich dní od oznámenia o začatí výkonu záložného práva  Záložný veriteľ a záložca môžu dohodnúť, že záložný veriteľ môže predaj vykonať aj pred uplynutím tejto lehoty. 2. Zmena spôsobu predaja  Záložný veriteľ môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob predaja zálohu (napr. z predaja podľa zmluvy na dražbu).  O tejto zmene musí informovať záložcu a dlžníka, ak je odlišný od záložcu. 3. Právomoc záložného veriteľa  Záložný veriteľ koná pri výkone záložného práva v mene záložcu.  Táto právomoc mu vyplýva priamo zo zákona a nepotrebuje osobitnú plnú moc (§ 151m ods. 6 OZ). 4. Povinnosť informovania záložcu  Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o okolnostiach, ktoré môžu ovplyvniť cenu zálohu pri jeho predaji. 5. Náležitá starostlivosť pri predaji zálohu  Pri predaji zálohu spôsobom určeným v zmluve je záložný veriteľ povinný dbať na to, aby záloh predal za cenu, ktorá zodpovedá bežnej cene na trhu pre rovnaký alebo porovnateľný predmet za podobných podmienok. 6. Povinnosť správy po výkone záložného práva  Po vykonaní predaja zálohu je záložný veriteľ povinný podať záložcovi písomnú správu.  Správa musí obsahovať údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja, nákladoch spojených s výkonom záložného práva a použití výťažku. 7. Vrátenie prebytku z výťažku  Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi prebytočný výťažok, po odpočítaní nevyhnutných nákladov spojených s výkonom záložného práva. Záložca a povinnosti voči záložnému veriteľovi Povinnosti záložcu  Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva, t.j. umožniť záložnému veriteľovi vykonať právne kroky na uspokojenie svojej pohľadávky zo zálohu.  Záložca musí poskytnúť záložnému veriteľovi potrebnú súčinnosť na výkon záložného práva. To zahŕňa vydanie zálohu a dokladov potrebných na prevzatie a užívanie zálohu. Povinnosti tretej osoby (osoba, ktorá má vec u seba) Tretia osoba, ktorá má vec u seba, je povinná  Zdržať sa všetkého, čím by mohla znížiť hodnotu zálohu, okrem bežného opotrebovania.  Poskytnúť záložnému veriteľovi pomoc pri výkone záložného práva, vrátane vydania zálohu a potrebných dokladov. Výkon záložného práva pri viacerých záložných právach Prednostný záložný veriteľ  Záložný veriteľ, ktorý ako prvý zaregistroval záložné právo v registri, má postavenie prednostného záložného veriteľa.  Ak prednostný záložný veriteľ vykoná záložné právo, záloh sa prevádza bez záložných práv ostatných veriteľov.  Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku prednostného veriteľa, ostatní záložní veritelia môžu uspokojiť svoje pohľadávky z tohto prebytku podľa poradia.  Prebytočný výťažok musí prednostný veriteľ uložiť do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov. Výkon záložného práva iným než prednostným záložným veriteľom  Záložný veriteľ, ktorý nie je prednostný, je povinný písomne oznámiť ostatným záložným veriteľom začatie výkonu záložného práva.  Tento veriteľ môže predať záloh až po 30 dňoch od oznámenia ostatným veriteľom.  Záloh sa prevádza so záložnými právami prednostného záložného veriteľa a tých veriteľov, ktorí sú v poradí pred veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Základné povinnosti pri výkone záložného práva  Záložný veriteľ je povinný informovať nadobúdateľa zálohu o zaťažení zálohu záložným právom.  Záložný veriteľ, ktorý začne výkon záložného práva, môže uspokojiť svoje pohľadávky najprv z výťažku predaja zálohu. Záložné právo k pohľadávke  Záložné právo môže byť zriadené aj na pohľadávky, pričom vzťah medzi veriteľom a dlžníkom sa zmení tak, že veriteľ (záložca) voči záložnému veriteľovi stáva sa záložcom, a dlžník sa stáva poddlžníkom voči záložnému veriteľovi.  Poddlžník je povinný platiť priamo záložnému veriteľovi, nie pôvodnému veriteľovi. Poistenie zálohu  Záložca je povinný poistiť záloh, ak to stanovuje zmluva o zriadení záložného práva.  Po poistnej udalosti je poisťovateľ povinný vyplatiť plnenie buď záložnému veriteľovi, alebo osobe určenej záložným veriteľom.  Výplata plnenia z poistnej zmluvy musí byť záložnému veriteľovi oznámená bez zbytočného odkladu.  Záložný veriteľ môže z plnenia z poistnej zmluvy uspokojiť svoje pohľadávky, ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne splnená. Zánik záložného práva Záložné právo zaniká v týchto prípadoch  Zánik zabezpečenej pohľadávky.  Zánik zálohu (ak záloha zanikne, napr. zničením alebo stratou).  Vzdanie sa záložného práva zo strany záložného veriteľa.  Uplynutím dojednanej doby, na ktorú bolo záložné právo zriadené.  Vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci.  Ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku a nový nadobúdateľ bol dobromyseľný, záložné právo zaniká. Výmaz záložného práva z registra Po zániku záložného práva je potrebné vykonať výmaz z registra záložných práv, ktorý môže podať a) Záložný veriteľ bez zbytočného odkladu. b) Záložca, ktorý musí doložiť potvrdenie o splnení pohľadávky alebo iný dokument preukazujúci zánik záložného práva.  Záložný veriteľ je povinný vrátiť záloh záložcovi, ak bol záloh prevzatý a záložné právo zaniklo. Záložné právo k pohľadávke z účtu a úveru  Záložné právo k pohľadávkam z účtu alebo úveru môže byť zriadené aj bez písomnej formy zmluvy.  Záložné právo k pohľadávkam z úveru sa neregistruje v registre záložných práv.  Pri viac záložných právach k tej istej pohľadávke sa uspokojujú podľa poradia registrácie.  Ak pohľadávka nie je riadne splnená, záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva buď podľa zákona, alebo podľa dohody v zmluve o zriadení záložného práva. Vecné bremená  Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby, ktorá má právo na určitú výhodu zo zaťaženého majetku. Osoba povinná z vecného bremena je povinná  strpieť určité konanie alebo situácie,  zdržať sa určitého konania,  konať určitým spôsobom.  Osoby oprávnené z vecného bremena:  In rem (na veci): Osoba oprávnená je vlastníkom inej nehnuteľnosti, pričom vecné bremená prechádzajú na nového vlastníka pri dedení alebo zmluvnom prevode.  In personam (na osobu): Akákoľvek fyzická alebo právnická osoba; tieto vecné bremená zanikajú smrťou alebo zánikom oprávnenej osoby. Vznik vecných bremien Základné spôsoby vzniku  Zmluvou (vklad do katastra nehnuteľností),  Závetom (v spojení s dedičským konaním),  Dohodou dedičov,  Rozhodnutím príslušného orgánu (napr. súdu),  Zo zákona,  Vydržaním (obdobne ako § 134 OZ). Zriadenie zmluvou  Zriadiť vecné bremeno môže vlastník nehnuteľnosti, ak osobitný zákon neumožňuje toto právo iným osobám. Zriadenie súdom  Súd môže zriadiť vecné bremeno v prípadoch zrušenia podielového spoluvlastníctva alebo pri usporiadaní vzťahov k neoprávnenej stavbe, alebo ak nie je vlastník pozemku vlastníkom stavby a prístup k nej je inak neuskutočniteľný. Obsah vecného bremena  Ak nie je dohodnuté inak, osoba oprávnená z vecného bremena má právo užívať cudziu nehnuteľnosť a je povinná znášať náklady na jej zachovanie a opravy (ak vec užíva aj jej vlastník, náklady sa rozdelia podľa miery spoluužívania). Zánik vecného bremena Zánik môže nastať  Zmluvou medzi oprávneným a povinným z vecného bremena (vyžaduje sa písomná forma a vklad do katastra),  Rozhodnutím orgánu (najmä súdu),  Zo zákona,  Smrťou oprávnenej osoby alebo jej zánikom, ak je bremeno zriadené len v jej prospech (in personam). Osobitné prípady zániku Zo zákona  Ak nastanú trvalé zmeny, ktoré znemožnia vykonanie vecného bremena (napr. vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby), Rozhodnutím súdu  Ak dojde k hrubému nepomeru medzi výhodou oprávnenej osoby a obmedzením povinného, môže súd zrušiť vecné bremeno za primeranú náhradu. Zádržné právo  Je právo veriteľa zadržať hnuteľnú vec, ktorú je povinný vydať jej vlastníkovi, na zabezpečenie svojej pohľadávky. Predpoklady vzniku zádržného práva 1) Existencia peňažnej pohľadávky veriteľa, 2) Pohľadávka musí byť splatná (výnimka môže byť pri konkurze alebo výkone rozhodnutia), 3) Zadržať možno iba hnuteľnú vec. Vznik zádržného práva  Vzniká jednostranným faktickým zadržaním hnuteľnej veci, ktorú je veriteľ povinný vydať. Zádržné právo sa nevytvára zmluvou, ale faktickým zadržaním veci. Výnimky: Zádržné právo nemožno zriadiť  K veciam odňatým násilne alebo lstivo,  Ak oprávnená osoba pri odovzdaní veci vyžaduje, aby s ňou bolo naložené spôsobom nezlučiteľným s výkonom zádržného práva.  Konkurz alebo platobná neschopnosť: Pri týchto prípadoch môže veriteľ uplatniť zádržné právo aj na nesplatné pohľadávky. Zánik zádržného práva 1) Uspokojením pohľadávky zabezpečenej zádržným právom, 2) Poskytnutím dostatočnej zábezpeky. 3) Priorita pri uspokojení pohľadávky: Pri výkone rozhodnutia má veriteľ s zádržným právom právo prednostne uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku zadržanej veci pred inými veriteľmi, dokonca aj pred záložným veriteľom. DEDIČSKÉ PRÁVO Všeobecne o dedení 1. Smrť a jej právne dôsledky  Smrť osoby znamená zánik niektorých práv a povinností, ktoré sú neoddeliteľne viazané na ich nositeľa:  Osobnostné práva (napr. právo na ochranu mena, cti, súkromia).  Práva a povinnosti z rodinnoprávnych vzťahov (napr. vyživovacia povinnosť).  Záväzky, ktoré sú viazané na osobu veriteľa alebo dlžníka (napr. osobné služby).  Predkupné právo.  Vecné bremená typu in personam (osobný charakter povinnosti voči konkrétnej osobe). 2. Práva a nároky, ktoré prechádzajú automaticky (nie dedičstvom)  Bytové nájomné práva podľa Občianskeho zákonníka.  Peňažné nároky z pracovného pomeru (napr. nevyplatená mzda).  Nároky zo sociálneho poistenia (napr. dôchodky, nemocenské dávky).  Poistné nároky v prípade smrti poručiteľa. 3. Dedenie – definícia a podstata  Dedenie je prechod majetkových práv a povinností zomretého (poručiteľa) na dedičov. Rozlišuje sa  Objektívne dedičské právo – súhrn právnych noriem upravujúcich dedenie.  Subjektívne dedičské právo – práva a povinnosti priznané dedičovi alebo poručiteľovi zákonom. Prechod majetku môže byť  Univerzálna sukcesia – prechod celého majetku na dedičov.  Singulárna sukcesia – prechod konkrétneho práva alebo povinnosti na dediča. 4. Osoby a subjekty dedenia  Poručiteľ – osoba, po ktorej smrti sa dedí.  Ak zanechal závet, označuje sa aj ako závetca.  Poručiteľ môže byť len fyzická osoba.  Dedič – osoba, na ktorú prejde dedičstvo:  Zákonný dedič – dedí podľa zákona.  Závetný dedič – dedí na základe závetu.  Neopomenuteľný dedič – poručiteľov potomok, ktorý má právo na minimálny podiel z dedičstva  Maloletý – minimálne zákonný podiel.  Plnoletý – minimálne polovica zákonného podielu. 5. Osobitné prípady dedenia  Odúmrť – ak dedičstvo nenadobudol žiadny dedič, prechádza na štát.  Štát sa však nepovažuje za dediča.  Predĺžené dedičstvo – dedičstvo, v ktorom pasíva (dlhy) prevyšujú aktíva (majetok). 6. Predmet dedenia  Dedičstvo (pozostalosti) – majetok, ktorý zostal po poručiteľovi.  Dedí sa len to, čo nemá osobnostnú povahu, tzn. majetkové práva a povinnosti. Prechod dedičstva 1) Systémy prechodu dedičstva  Delačný systém (platí v SR podľa Občianskeho zákonníka):  Majetok, práva a povinnosti prechádzajú na dedičov priamo zo zákona.  Zachováva právo dediča dedičstvo odmietnuť, pričom právne účinky sa viažu ku dňu smrti poručiteľa.  Vyžaduje úradné potvrdenie o nadobudnutí dedičstva prostredníctvom dedičského konania vedeného súdom. Adičný systém  Prechod dedičstva vyžaduje výslovný prejav vôle dediča, že dedičstvo prijíma. 2) Úloha súdu a notára v dedičskom konaní  Dedičské konanie sa začne z úradnej povinnosti (ex officio).  Notár ako súdny komisár vykonáva konkrétne úkony v mene súdu.  Právna úprava: Civilný mimosporový poriadok (§ 158 – 219). 3) Úkony v dedičskom konaní  Zisťovanie okruhu dedičov a preverenie závetu (stav, obsah).  Súpis majetku a dlhov poručiteľa.  Preverenie potreby vykonania neodkladných úkonov (napr. ochrana majetku).  Ustanovenie správcu dedičstva, ak je potrebné.  Informovanie potenciálnych dedičov o ich právach vrátane možnosti dedičstvo odmietnuť.  Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 4) Spôsoby skončenia dedičského konania Schválenie dohody dedičov a veriteľov  Napr. o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov.  Ak dohoda odporuje osobitnému predpisu, súd konanie dokončí na základe zákona. 5) Uznesenie súdu o dedičstve Potvrdenie nadobudnutia dedičstva  Jednému dedičovi.  Podľa dedičských podielov (ak nedôjde k dohode).  Štátu ako odúmrť.  Schválenie dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva.  Nariadenie likvidácie dedičstva, ak sa veritelia nedohodnú alebo neprijmú na úhradu dlhov veci z dedičstva.  Ak nie je dohoda o vyporiadaní, súd rozhodne, čo jednotliví dedičia nadobudnú. 6) Dôležité aspekty rozhodovania súdu  Rozhodnutia súdu majú deklaratórny účinok – potvrdzujú právne vzťahy vzniknuté smrťou poručiteľa. Súd prihliada na  Dodržanie zákonných pravidiel (napr. ochrana neopomenuteľných dedičov).  Rovnomerné rozdelenie dedičstva medzi dedičov, ak sa nedohodnú.  Možnosť uspokojenia veriteľov z majetku poručiteľa. Predpoklady dedenia podľa Občianskeho zákonníka 1. Smrť fyzickej osoby  Zistenie smrti  Smrť sa zisťuje lekárskou ohliadkou, po ktorej lekár vystaví list o prehliadke mŕtveho (úmrtný list). Na základe tohto listu sa vykoná zápis do matriky.  Ak smrť nemožno určiť štandardným spôsobom, ale je isté, že osoba nežije, súd ju vyhlási za mŕtvu a určí deň smrti (§ 220–230 CMP).  Ak je pravdepodobné, že osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, v ktorej vyzve osobu, aby sa prihlásila. Po roku ju môže vyhlásiť za mŕtvu.  Ak sa zistí, že osoba vyhlásená za mŕtvu je živá, súd rozhodnutie zruší. 2. Existencia dedičstva Dedičstvo obsahuje  Majetkové práva a povinnosti, ktoré nezanikajú smrťou poručiteľa.  Práva a povinnosti, ktoré neprechádzajú na iné osoby podľa osobitných právnych ustanovení. 3. Dedičský titul Povolanie na dedenie  Dedič musí byť povolaný dediť na základe dedičského titulu.  Možno dediť zo zákona alebo zo závetu.  Kumulácia dedičských titulov: Ak dedič dedí zo zákona aj zo závetu (napr. poručiteľ nerozhodol o celom majetku v závete). K dedeniu zo zákona dochádza  Ak poručiteľ nezanechal platný závet.  Ak závetný dedič nenadobudol dedičstvo (napr. nespôsobilosť dediča, odmietnutie dedičstva). 4. Spôsobilý dedič Dedičská spôsobilosť  Základom je právna subjektivita osoby, ktorá začína narodením a končí smrťou.  Výnimka: Počaté dieťa (nasciturus) môže dediť, ak sa narodí živé. Nespôsobilosť dediča  Absolútna (napr. dedič nežije v čase smrti poručiteľa).  Relatívna (vyplývajúca z konkrétneho konania dediča voči poručiteľovi). Dôvody dedičskej nespôsobilosti  Úmyselný trestný čin voči poručiteľovi alebo jeho blízkym.  Konanie proti prejavu poslednej vôle poručiteľa.  Ak je dedič nespôsobilý, jeho podiel môže pripadnúť:  Náhradnému dedičovi (ak je uvedený v závete).  Ostatným zákonným dedičom. Vydedenie Podmienky vydedenia  Materiálne: Dôvod vydedenia podľa zákona (§ 469a OZ):  Neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe alebo starobe.  Nezáujem o poručiteľa.  Odsúdenie za úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody nad jeden rok.  Trvalé vedenie neusporiadaného života.  Formálne: Vyhotovenie listiny o vydedení (rovnaké náležitosti ako závet). Odmietnutie dedičstva Podmienky  Dedič môže dedičstvo odmietnuť do jedného mesiaca od upovedomenia o svojom práve. Odmietnutie dedičstva je  Bez podmienok a výhrad.  Neodvolateľné.  Nemôže ho odmietnuť osoba, ktorá svojim konaním naznačila záujem dedičstvo prijať.  Odmietnutie musí byť ústne na súde alebo písomne. Jednotlivé dedičské tituly Dedenie zo zákona 1. Prvá skupina dedičov  Deti a manžel poručiteľa, každý rovnakým dielom.  Ak dieťa nededí, jeho podiel nadobúdajú jeho deti (vnuci poručiteľa). Ak ani títo nededia, dedí ich potomstvo (pravnuci). 2. Druhá skupina dedičov  Manžel, rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby (žili s poručiteľom aspoň rok v spoločnej domácnosti a podieľali sa na jej vedení alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa).  Dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu. 3. Tretia skupina dedičov  Súrodenci poručiteľa (ak niektorý súrodenec nededí, dedí jeho podiel jeho potomstvo).  Tzv. spolužijúce osoby, všetci dedičia rovným dielom. 4. Štvrtá skupina dedičov  Prarodičia poručiteľa, ak ich niet, dedí ich potomstvo (strýkovia a tety poručiteľa) rovnakým dielom. Dedenie zo závetu Charakteristika závetu  Jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ rozhoduje o svojom majetku pre prípad smrti.  Musí byť vyhotovený v predpísanej forme, inak je neplatný