MIKRO-skúška-výp. otázky PDF

**Skúška - teória (otvorené otázky):** *Definujte funkciu dopytu a faktory ovplyvňujúce dopyt.* *p* *q~D~ = q(p, p~j~, I, \...)* D *q* *Ako vzniká trhová rovnováha, čo znamená. Interpretácia a význam prohibitívnej ceny dopytu a ponuky a saturovaného dopytu.* **p** S nadbytok p\* E nedosta...

**Skúška - teória (otvorené otázky):** *Definujte funkciu dopytu a faktory ovplyvňujúce dopyt.* *p* *q~D~ = q(p, p~j~, I, \...)* D *q* *Ako vzniká trhová rovnováha, čo znamená. Interpretácia a význam prohibitívnej ceny dopytu a ponuky a saturovaného dopytu.* **p** S nadbytok p\* E nedostatok D q^\*^ q *Vysvetlenie pojmu užitočnosť, hraničná užitočnosť pri spotrebe jedného a viacerých tovarov.* **Hraničná užitočnosť** -- vyjadruje, aký prírastok užitočnosti dosiahne spotrebiteľ pri zvýšení spotreby tovaru o jednu jednotku Je užitočnosť, ktorú mi prinesie ďalšia spotrebovaná jednotka. Je to prírastok užitočnosti pri každej ďalšej spotrebovanej jednotke tovaru. S každou ďalšou spotrebovanou jednotkou hraničná užitočnosť klesá. -Tá prvá bageta mi najviac uhasila hlad, ďalšia už menej a menej. hraničná užitočnosť Spotrebiteľ nakupuje dodatočné jednotky tovaru dovtedy, kým je cena nižšia ako hraničná užitočnosť z nákupu dodatočnej jednotky nakúpeného tovaru. Ak je cena nad MU, spotrebiteľ už nekúpi dodatočnú jednotku tovaru 4 Hraničná užitočnosť klesá (sivá plocha) Celková užitočnosť rastie, ale po dosiahnutí určitého bodu klesá (biela plocha) x (bagety) Nákup dvoch tovarov: Prvý sektor A predstavuje množinu spotrebných košov. Porovnať koše nevieme, pretože nám chýba údaj o spokojnosti pri daných spotrebných košoch, a práve k tomu slúžia indiferenčné krivky. *Opíšte, čo znamená rozpočtové ohraničenie spotrebiteľa na rôznych trhoch, jeho tvorba, zmeny a význam pri rozhodovaní spotrebiteľa.* **Zmena rozpočtového ohraničenia** Rozpočtové ohraničenie sa môže posúvať:  Obr. 1 Keď sa mi zvýši príjem, môžeme si dovoliť nakúpiť viac z 1. aj 2. tovaru, nastáva posun priamky (rozpočtového ohraničenia) doprava hore, je to rovnobežka. Obr. 2. Keď sa zníži cena 1. tovaru, môžem si ho dovoliť kúpiť viac. Preto sa ohraničenie zvýši, smerom doprava. Pokiaľ sa teda mení cena urč. tovaru, tak sa mení sklon rozpočtového ohraničenia. Keď sa cena znižuje, posúvam sa smerom od začiatku súradnicového systému a naopak. *Tvorba a bod optimálnej spotrebnej stratégie, tvorba individuálneho dopytu spotrebiteľa (graficky aj analyticky).* **Rovnovážna/ optimálna stratégia spotrebiteľa** Racionálne správajúci sa spotrebiteľ pri svojom rozhodovaní zohľadňuje dve skutočnosti: - Snaží sa maximalizovať svoju užitočnosť zodpovedajúcou vybranej spotrebnej stratégie - Vyberá si takú spotrebnú stratégiu, ktorú si môže „dovoliť" realizovať Optimálna stratégia je rovnováha medzi: -  cieľ spotrebiteľa -- maximalizácia užitočnosti -  možnosti spotrebiteľa -- výška dôchodku teda rozpočtové ohraničenie Vždy sa nachádza na rozpočtovej priamke spotrebiteľa a je bodom dotyku množiny prípustných rozpočtov **X** s niektorou indifirenčnou krivkou. x~2~\* x\* u3- môžem uspokojiť svoje potreby, ale nedostatočne u2- najlepšie využitie, najvyššia miera uspokojenia u1- nemôžem si dovoliť uspokojiť svoje po **Analytické vyjadrenie** **u(x~1~,x~2~) → max** Pri ohraničení **p~1~x~1~ + p~2~x~2~ = R** **( Pre nájdenie optimálnej spotrebnej stratégie môžeme použiť:** - **Langrangeovou metódou, Substitučnou metódu, Využitie maximalizácie užitočnosti )** *Tvorba a význam Dôchodkovo-Spotrebnej a Engelovej krivky a zaradenie tovarov do jednotlivých kategórií podľa uvedenných kriviek* **Vplyv zmeny dôchodku na výšku dopytu:** - - - **Základné tovary** -- ich spotreba rastie pomalšie ako dôchodok/rozpočet, pretože existuje hranica nasýtenosti - **Luxusné** **tovary** -- ich spotreba rastie rýchlejšie ako dôchodok, ak rozpočet vzrastie o 1%, my nakúpime o 2% viac (napr. diamantov) - **Zberateľské** **tovary** -- ich spotreba rastie rovnakou rýchlosťou ako rastie rozpočet, sú špeciálnou kategóriou *Definícia celkovej, hraničnej a priemernej produkcie variabilného vstupu, ich priebeh a vlastnosti pri jednom variabilnom vstupe* - hraničný produkt dosahuje maximum v inflexnom bode grafu funkcie celkového produktu - krivka hraničného produktu pretína krivku priemerného produktu v bode maxima priemerného produktu - hraničný produkt začína byť záporný v bode, kde krivka celkového produktu dosahuje maximum *Opíšte a definujte produkčnú funkciu pre viacero variabilných vstupov, produkčné izokvanty, hraničnú mieru technickej substitúcie.* *Definicia dokonalej konkurencie a jej význam pre mikroekonomické modelovanie, maximalizácia zisku na dokonale konkureněnom trhu* Zisk je maximálny v bode, kde je vertikálna vzdialenosť medzi tržbami a nákladmi najväčšia. TC dosahuje 2x bod zvratu- nulový bod, kde sa celkové príjmy rovnajú celkovým nákladom Max. zisk dosahuje firma na dokonale konkurenčnom trhu vtedy, keď si určí objem produkcie, pre ktorý platí, že p=MC cena = hran. nákladom *Definujte funkciu ponuky a faktory ovplyvňujúce ponuku.* *p* S q~z~ = q(p, w, t, \...) q *Aké sú vlastnosti preferenčného systému (vymenovať a opísať), čo vyjadrujú indiferenčné krivky a aké majú vlastnosti* **Predpoklady o preferenčnom systéme- vlastnosti preferencií:** **-úplnosť-** spotrebiteľ vie povedať ktorý produkt je lepší, horší, alebo či je indiferentný **-reflexívnosť-** pre dve rovnaké stratégie (alternatívy) platí, že každá z nich je aspoň taká žiaduca, ako druhá (aspoň taká dobrá ako druhá) - je triviálna **-nenasýtenosť-** spotrebiteľ vždy uprednostňuje spotrebu viacej, než menej **-tranzitívnosť-** ak máme 3 spotrebné koše A, B, C A \> B ; B \> C A \> C **Indiferenčná krivka**- Je krivka, ktorá spája rôzne spotrebné koše, ktoré však prinášajú spotrebiteľovi rovnakú úroveň spokojnosti. Predstavuje množinu všetkých spotrebných košov, ktoré sú z pohľadu spotrebiteľa rovnako užitočné. Rovnakú užitočnosť nám zabezpečuje len také množstvo tovarov, ktoré vyjadrujú body, ktoré ležia na rovnakej indiferenčné krivke. Sklon krivky vyjadruje intenzitu zamieňania jednotlivých tovarov. Posun po indiferenčnej krivke doprava znamená, že spotrebovávame viac tovarov x1 aj viac x2. Mali by sme byť teda viac spokojní. Teda posun doprava znamená zvýšenie užitočnosti.  Vlastnosti: -**indiferenčné mapa je hustá** (vieme nakresliť v podstate nekonečne veľa kriviek) -**krivky sa nepretínajú**, nemôžu sa pretínať -ak spotrebiteľ preferuje oba tovary, krivky majú **záporný sklon** -každý spotrebný kôš leží iba na jednej indiferenčné krivke, **krivky sa nepretínajú** -čím sú indiferenčné krivky ďalej od začiatku súradnicovej sústavy, o to viac sme spokojnejší, krivky sú **konvexné** -**vyjadrujú hraničnú mieru substitúcie** (MRS) sklon IK **Hraničná miera substitúcie** MRS z IC (indiferenčná krivka) = pomer, v akom spotrebiteľ nahrádza jeden tovar druhým pri zachovaní hodnoty funkcie užitočnosti Napr. Bol som ochotný vzdať sa 2ks potravín pre 1ks oblečenia. hraničná miera spotrebiteľskej substitúcie je v každej situácii iná. Napr. Keď som veľmi hladný, som ochotný vzdať sa 5ks oblečenia za 1ks potraviny. Keď som sýty, som ochotný vzdať sa iba 1ks oblečenia za 1ks potraviny. *Definicia vlastnej, krížovej a dôchodkovej elasticity dopytu, ich význam pre identifikáciu produktov a ich vplyv na rozhodovanie firiem.* **Vlastná (cenová) elasticita dopytu** Vyjadruje, o koľko % sa zmení dopyt po tovare, ak sa (vlastná) cena tohto tovaru zmení o 1%. \> 1 -- **cenovo elastický** tovar \< 1 -- **cenovo neelastický** tovar = 1 -- **jednotkovo elastický** tovar (vždy absolútna hodnota) **Krížová elasticita dopytu** Vyjadruje, o koľko % sa zmení dopyt po tovare, ak sa cena relevantného (iného) tovaru zmení o  1 %. \> 0 -- **substitučné** tovary \< 0 -- **komplementárne** tovary = 0 **nezávislé** (indiferentné) tovary **Dôchodková elasticita dopytu** Vyjadruje, o koľko % sa zmení dopyt po tovare, ak sa zmení dôchodok spotrebiteľa o 1%. Znamienko: \> 0 -- **normálne,** štandartné tovary = rast dôchodku má za dôsledok zvýšenie požadovaného množstva \< 0 -- **podradné** tovary = rast dôchodku má za dôsledok zníženie dopytovaného množstva Absolútna hodnota: \> 1 -- **luxusný** tovar = požadované množstvo rastie rýchlejšie ako dôchodok spotrebiteľov \< 1 -- **základný** tovar = požadované množstvo tovarov rastie pomalšie ako dôchodok spotrebiteľov = 1 -- **zberateľský** tovar = požadované množstvo tovarov rastie rovnako *Kedy nastávajú vo výrobnom procese rastúce, klesajúce hraničné výnosy z výrobného faktora, klesajúce celkové výnosy z výrobného faktora. Definujte elasticitu produkcie a tri štádiá produkcie. Porovnajte ich s hraničnými a celkovými výnosmi z výrobného faktora.* **Rastúce hraničné výnosy-** Zvýšenie počtu zamestnancov= rýchle zvýšenie/nárast produkcie. Funkcia celkovej produkcie je konvexná. Pracovníci sú vtedy menej špecializovaný, jeden zamestnanec zodpovedá za viacero pracovných činností. Čím bude zamestnancov viac, tým bude ale rásť aj potreba ich špecializácie. 0-MP **Klesajúce hraničné výnosy-** Zvýšenie počtu zamestnancov= pomalšie zvýšenie/ nárast produkcie. Hovoríme o tom, že výstup rastie pomalšie ako rastie vstup. Funkcia je konkávna. MP-TP **Klesajúce celkové výnosy-** Zvýšenie počtu zamestnancov= sa zníženie produkcie. Napr. práca nie je efektívna TP-nekonečno **Elasticita produkcie** prestavuje vzťah medzi zmenou celkového produktu zodpovedajúce zmene variabilného vstupu. Vyjadruje percentuálnou zmenu celkového produktu zodpovedajúce zmene variabilného vstupu o 1%. 3 štádia/ sektory produkcie: **l. štádium** = výstup rastie rýchlejšie ako vstup, dochádza k najprudšiemu rastu TP začiatok súradnicového systému až po pretnutie MP a AP, MP\>AP (0-maxAP) **ll. štaldium** = výstup rastie pomalšie ako vstup, sektor efektívneho rozhodovania MP\MC, zastaví sa vtedy ak MR=MC (max zisk) Monopol má možnosť ovplyvniť cenu, konkurenčná firma má možnosť cenu iba akceptovať [Cenová diferenciácia uplatňovaná monopolom] Cenová diferenciácia je sústava pravidiel, ktoré definuje monopol pre stanovenie trhovej ceny svojej produkcie, ktorými istým spôsobom zvýhodňujú, resp. znevýhodňujú určité skupiny spotrebiteľov. Schémy cenovej diskriminácie = formy cenovej diskriminácie: - **množstevný rabat** -- zľava pri odbere veľkého množstva tovaru(veľkoodberatelia) - **rôzne ceny pre rôznych spotrebiteľov** -- stanovenie diferencovanej ceny pre rôzne skupiny spotrebiteľov - cenové zľavy pre študentov, dôchodcov, rôznych členov klubov a pod. - **kombinácia prvých dvoch** -- rozdelenie do skupín + množstevný rabat **Skúška- príklady:** 3. **Príklad:** Predpokladajme, že monopol pôsobí na trhu, kde dopyt po sledovanom výrobku je opísaný lineárnou cenovoodbytovou funkciou P(Q)=40-2Q a náklady na výrobu monopolu sú popísané lineárnou nákladovou funkciou TC(Q)=8+4Q. 1. Vypočítajte objem produkcie a trhovú cenu, ktoré maximalizujú zisk monopolu a výšku maximálneho zisku. 2. Situáciu z úlohy 1 znázornite graficky. Naznačte rentu výrobcov, spotrebiteľov a stratu mŕtvej váhy. 3. Pri dani z množstva produkcie t=2PJ/jednotka produkcie vypočítajte objem produkcie a monopolnú cenu, ktoré maximalizujú zisk monopolua výšku daňového odvodu štátu.