Manažment výroby - Prednáška PDF

Manažment výroby KH: Po 11:30 – 12:15, Str 11:45 – 12:30 E5.16 Skúška 80b maximum, 41b minimum - písomná forma, 2 otvorené otázky za 20b, 4 menšie otázky (každá za 10b) Podstata a náplň manažmentu výroby Postavenie, funkcie a ciele manažmentu výroby Obsahová náplň manažmentu výroby...

Manažment výroby KH: Po 11:30 – 12:15, Str 11:45 – 12:30 E5.16 Skúška 80b maximum, 41b minimum - písomná forma, 2 otvorené otázky za 20b, 4 menšie otázky (každá za 10b) Podstata a náplň manažmentu výroby Postavenie, funkcie a ciele manažmentu výroby Obsahová náplň manažmentu výroby Hierarchické štruktúry v manažmente výroby Rozvojový, rizikový a krízový manažment výroby v podnikaní Predpoklady podnikania a zdokonaľovania manažmentu výroby Manažment - Sa zvykne prekladať ako riadenie. Ak ide o všeobecný pojem bez osobitnej špecifikácie je tento termín vyhovujúci pre rôzne oblasti - možno ho pokladať za vhodný aj vtedy, ak ide o špecifickú ľudskú činnosť, riadiacu prácu vykonávanú osobitnými kategóriami pracovníkov v hospodárstve a iných organizáciách (manažéri) - predstavuje komplex poznatkov o riadiacich funkciách - podľa určitých hľadísk a princípov je to usporiadaný súbor poznatkov, väčšinu odpozorovaných z hospodárskej praxe - jedným z najdôležitejších hľadísk a princípov manažmentu je princíp výroby. V tomto zmysle potom hovoríme o manažmente výroby Manažment Manažment výroby ako vedná disciplína sa v súhrne zaoberá týmito zložkami (podsystémy): - Organizácia a riadenie predvýrobných etáp (manažment prípravy výroby) - Organizácia a riadenie hlavnej výroby (manažment výrobného procesu) - Organizácia a riadenie obsluhy výroby (manažment obslužných procesov vo výrobe) Cieľom MNG hlavnej výroby je nielen vyrábať, ale tiež zabezpečiť komerčnú úspešnosť vyrábaných výrobkov a poskytovaných služieb Cieľom obsluhy výroby je zabezpečiť hospodárny a plynulý priebeh výrobného procesu Hlavnou úlohou a poslaním predvýrobných etáp je zabezpečiť prevod vedecko-technických poznatkov do výrobného procesu Zjednodušený organizačný model manažmentu výroby (výrobného systému v podniku) Charakter vstupov a výstupov: - Hmotno-energetický – vyjadrený predovšetkým prvkami výrobného systému - Informačný – základom je informácia - Vstupy: (zo schémy) – pracovná sila, pracovné predmety, pracovné prostriedky - Výstupy: (zo schémy) – hotové výrobky, nevyužitá energia, odpad Prvky výrobného systému podniku: - (v chápaní manažmentu výroby) - Pracovné predmety Pz (suroviny, základný materiál, pomocný materiál, energia) - pracovné prostriedky Pk (stroje, prístroje, zariadenia) klasické prvky - pracovná sila Ps (Človek) - technológia - rozhoduje o živote a smrti podnikov - organizácia a riadenie výroby - vzťahuje sa na alokačný (priestorový) manažment výroby Obsahová náplň MV - východisko na vymedzenie obsahovej náplne manažmentu výroby tvorí funkčné poslanie MV - Funkcie a obsah MV musia vzájomne korešpondovať - Obe tieto kategórie (funkcie a obsah) treba manažérsky usmerňovať ako po vertikále tak aj po horizontále Vertikálna diferenciácia - Zahrnuje viacstupňový reťazec od idey nového výrobku a jeho pojatia do výrobnej (výrobkovej stratégie v podniku - Cez všetky štádiá prípravy výroby, samotný výrobný proces, obslužné činnosti až po servis u zákazníka počas jeho používania - Manažérske usmerňovanie uvedených činností tvorí pomernú, ale dôležitú obsahovú časť MV Horizontálna diferenciácia - V zmysle systémového a procesného chápania MV zahrňuje množstvo činností počínajúc manažérskym zabezpečením hmotných, informačných, technologických, personálnych a iných vstupov do výroby (výrobnej systému v podniku) - Cez transformačné premeny na nové výrobky, tiež logistické pohybové procesy, recykláciu vo výrobe až po hmotné výstupy, ako aj ekonomické zhodnotenie vložených prostriedkov a komercionalizáciu výroby na trhu a u zákazníkov Obsahová náplň MV - Vyžaduje jednoznačne posun od tradičného, často technokratického rozvoja výroby ku komerčnej dominácii o tvorbu výrobnej náplne podniku, ako aj rozvoj výroby treba odovzdať od požiadaviek trhu, zákazníkov a hlavne od ich perspektív - Podnikateľský prístup predpokladá nové manažérske myslenie a správania o podnikanie má totiž 2 protipólové stránky: poskytuje šance, ale má aj riziká. Prvé má manažment zvyšovať, druhé minimalizovať - Vyžaduje sa aj nové, širšie poňatie výroby, predovšetkým ako výrobný systém podniku o MV zahŕňa nielen tradičnú výrobnú činnosť, ale aj predvýrobné etapy, kde sa v súčasnosti presúvajú rozhodujúce možnosti jej zdokonaľovania a tiež povýrobné služby - Významnou doménou funkcie a obsahu tradičného manažmentu výroby je zabezpečiť perspektívny výrobný program v podniku o tvorbu výrobnej náplne podniku, ako aj rozvoj výroby treba odvodzovať od požiadaviek trhu, zákazníkov a hlavne od ich perspektív - Obsahová stránka tiež predpokladá zabezpečiť pružnú adaptáciu marketingových výsledkov do MV o podnikanie má totiž 2 protipólové stránky: poskytuje šance, ale má aj riziká. Prvé má manažment zvyšovať, druhé minimalizovať - Funkciu a obsahom podnikateľského MV je i prevod poznatkov výskumu a vývoja do bezprostrednej výroby  - Významný, faktorom v obsahovej náplne manažmentu výroby je aj zaradenie cieľavedomej tvorby rozvojového MV o Pružne zabezpečovať meniace sa požiadavky trhu a zákazníkov, jednak zabezpečiť dynamický rozvoj vlastného podniku - Do funkčného poslania podnikateľského MV patria i personálne aspekty - Neoddeliteľnou súčasťou v obsahu a tvorbe manažmentu výroby je rozvoj kvality produkcie - Súčasný MV sa nezaobíde bez využitia výpočtovej techniky a digitalizácie - Humanizácia práce a riešenie sociálnych aspektov vo výroby - Riešenie ekologických otázok (problémov) výroby - Súčasťou podnikateľského MV je aj optimalizácia ligistického reťazca podniku - Orientácia na medzinárodné rozvojové trendy vo výrobe, na integračné procesy, internacionálnu spoluprácu - Finančný, komerčný, inovačný, personálny, technický, investičný a iný druh manažmentu preniká do výrobného manažmentu Previazanosť manažmentu výrobu s ostatnými piliermi v podniku PODNIK VÝROBA MARKETING PERSONALISTIKA FINANCIE INFORMAČNÝ MANAŽMENT Hierarchické štruktúry v MV - moderne riadená firma vyžaduje zamerať sa na rozvoj výroby a výrobných systémov (procesov) najmä prostredníctvom týchto skutočností: ▪ kapacitne vyhovujúcich, ▪ vybavených vhodnou technológiou a technologickými postupmi, ▪ schopnosťou zabezpečiť požadovanú kvalitu a povýrobný servis, ▪ zabezpečením kvalitatívnych faktorov (prvkami) výrobného systému v podniku, ▪ dosahujúcich požadovanú úroveň produktivity práce, ▪ schopnosťou a otvorenosťou zabezpečiť znižovanie výrobných nákladov, ▪ inovatívnosťou - rozhodnutia základnej, interdisciplinárnej povahy ▪ predpoklady na efektívne fungovanie výrobného procesu ▪ rozhodovanie o výrobnej kapacite ▪ jej organizačnom rozdelení ▪ špecializácia výrobných jednotiek, konkrétne vybavenie zabezpečujúce chod základných a obslužných procesov ▪ rozhodovanie o rozsahu vlastnej výroby - rozhodnutia infraštruktúrneho charakteru ▪ rozhodnutia, dáta, ktoré je potrebné rešpektovať ▪ zahŕňa hlavne: ▪ oblasť personálneho manažmentu ▪ vytvorenie systému riadenia a kontroly zabezpečovania kvality, ▪ dôsledná aplikácia systému zabezpečovania, kontroly a riadenia zásob, ▪ príprava nových výrobkov a výrobných procesov, ▪ realizácia systému evidencie výroby, nákladov na výrobu, kontroly výkonov a využívania disponibilných zdrojov, odmeňovania a stimulácie pracovníkov, využívania výrobkov a povýrobných služieb, ▪ analýza procesnej a štruktúrnej organizácie výroby, tiež zložiek, ktoré ju bezprostredne zabezpečujú Strategický manažment výroby - stratégia výroby má tu svoje rozhodujúce postavenie - odvíjajú sa ďalšie strategické zámery z hľadiska priority výrobných úloh - strategicky manažment výroby je možno charakterizovať nasledujúcimi troma aspektmi: o Koncepcia výrobok/trh, teda určenie rozsahu výkonov a vymedzenie základných trhov. o Koncepcia zdrojov, teda základné určenie zdrojov a ich rozsahu z hľadiska určeného rozsahu výkonov. o Koncepcia vytvárania konkurenčnej pozície, teda určenie strategických zámerov z hľadiska konkurenčnej výhody, jej spätosť s trhovým segmentom. Taktický manažment výroby - úlohou je uskutočnenie stratégie, ktorá by umožnila konkurenčnú výhodu v danom systéme výrobkov a v požadovanom výrobnom systéme - rozhodnutia sa tykajú: o výrobku, resp. realizácie výrobkovej politiky o projektu vybavenia výrobného systému o projektu organizácie výrobného systému Rozvojový MV Rizikový MV Krízový MV Operačný manažment výroby - založený využití základných informácií, rýchleho rozhodovania, - najvyššej aktualizácii vstupných dát a zhromažďovaní dát o priebehu výrobného procesu - zahŕňa tieto skupiny činností: o operačné plánovanie výroby o dispečerské riadenie výroby o priame riadenie výroby o operatívnu evidenciu a monitorovanie výrobného procesu o zmenové (odchýlkové) riadenie !! Predpoklady podnikania a zdokonaľovania MV - Informačné predpoklady o Funkcie: o zmenšovať neurčitosť a zvyšovať stupeň istoty o získavať časový efekt v podnikaní – nestrácať čas o podnecovať tvorbu nových originálnych, jedinečných riešení, a to približovaním relevantných informácií jednak z progresívnych konkurenčných firiem a vedeckovýskumných pracovísk domácich i zahraničných o Znižovať riziko podnikania včasným prísunom tzv. varovných informácií z technických, komerčných, finančných a iných oblastí, o Zvyšovať ekonomické prínosy z podnikateľskej činnosti, ktoré prináša väčšia pružnosť a konkurencieschopnosť výroby, o Zrýchľovať a skvalitňovať nielen výrobné procesy, ale aj zhodnocovanie všetkých ostatných aktív. o Zabezpečiť celostné riadenie výrobného systému, integrovať predvýrobný, výrobný, obslužný a povýrobný proces Expertné spracovanie informácií: a) Klasický expertný systém - pracuje na báze bezprostrednej interaktívnej komunikácie s počítacom b) Znalostný expertný systém - pracuje na báze umelej inteligencie, vytvára učiace sa systémy c) Znalostné (učiace sa) systémy - ťažisko je založené buď na interaktívnom expertnom spôsobe alebo sa jedná už o adaptívne expertné systémy, týkajúce sa riešenia určitého konkrétneho, odborného problému v skúmanej oblasti - Marketingové predpoklady o Obchodný marketing – prieskumom trhu a zákazníkov odhalí len dopyt po nedostatkových tovaroch, aktivity siahajú a sú zamerané na sprostredkovanie obchod-odbytových možností o Výrobný marketing – zameraný na zisťovanie potrieb bezprostredne pociťovaných obyvateľstvom (zákazníkmi) a potreby, ktoré zákazníci ešte nepociťujú, nepoznajú, tie sa však vyvíjajú a pripravujú v samotnej príprave, výrobe - základom celého procesu marketingové analýzy a plánovanie ďalšieho rozvoja výrobného systému v podniku - podnikateľská jednotka má úlohu povinnosť uskutočňovať aspoň tieto druhy marketingových analýz a) potrieb, spotreby z výrobných možností rozvoja podniku, ich synergické aspekty b) rozvoja trhov a zákazníkov c) konkurencie d) vedecko-technického rozvoja e) vyplývajúce z ekologizácie budúcej výroby, udržateľného rozvoja, tým aj rozvoja budúcej výroby a výrobných procesov - výsledkom marketingovej analýzy, plánovania, ako aj jej realizačnej fázy by mali byť tieto komponenty: výrobná a výrobková politika komerčná politika cenová politika a podnecovanie predaja sociálny, organizačný a riadiaci program v podniku - Personálne predpoklady 1. Rozhodujúcou náplňou MV nie sú veci, ale ľudia, ktorí vo výrobe pracujú, ktorí ju rozvíjajú a ktorí riadia cely reprodukčný proces od prieskumu požiadaviek trhu cez výrobu, dopravu, skladovanie, predaj až po servis k hotovým výrobkom. 2. Personálne predpoklady tvorí vyhľadávanie vhodných pracovníkov pre rozličné pracoviska vo výrobe, doprave, v zásobovaní a na rôzne posty v riadiacom procese. 3. Testovanie, preskúšanie, hodnotenie pracovníkov (assessment) - si cieľom zistiť fyzické, duševné predpoklady, osobnostné vlastnosti 4. Vlastný výber pracovníkov 5. Personálny okruh – príprava, výchova pracovníkov 6. Medziľudské vzťahy na pracoviskách 7. Stimulačné otázky (vnútorný vplyv) 8. Motivačná zložka (vonkajší vplyv) 9. Rekvalifikácia pracovníkov - Hlavné atribúty tvorivej osobnosti: o Biologické-genetické danosti – nervová sústava, temperament, mentálne schopnosti, vitalita, vrodené vlohy o Intelektuálne schopnosti – pamäťová výkonnosť, (mechanická, vizuálna, sématická, abstraktná, profesionálna) o Psychologické dispozície - vnímavosť, sústredenosť, húževnatosť, nepoddajnosť, odolnosť proti stresu, duševná kondícia, psychická odolnosť, tvorivá nespokojnosť o Emocionálne črty - citlivosť, nadchýnanie, entuziazmom, nadšenie, sebarealizácia, ambicióznosť o Eticko-vôľové vlastnosti - pracovitosť, vytrvalosť, obetavosť, nemorálnosť, alibizmus... - Ekonomické predpoklady o nadväzujú na personálne predpoklady o pre potreby praxe zoskupiť do dvoch väčších celkov o prvá skupina - utváranie povzbudivého pracovného ovzdušia a celkovej dobrej klímy o druhá skupina - rozličné možnosti osobnej stimulácie  o východiskové korene ekonomických predpokladov sú vo vlastníckych vzťahoch k firme - Organizačné predpoklady 1. Inštitucionálna organizácia - Ide o vnášanie poriadku a organizovanosti do manažérskych aktivít, utváranie potrebných tvarov a riešenie ich celkovej konfigurácie. - Útvarové organizácie – poskytujú voľnosť pre tvorivých ľudí, pružnosť voči zmenám, samostatnosť v manažérskom rozhodovaní teda celkovú flexibilitu v MV - Základné funkcie: ▪ Uľahčiť tvorbu podnikateľských prognóz, ktoré manažéri potrebujú na perspektívny rozvoj výroby a vypracovanie celkovej výrobnej stratégie firmy ▪ Skvalitniť marketingové analýzy potrieb zákazníkov a domácich i zahraničných trhov ▪ Urýchľovať inovačný rozvoj výroby, najmä vhodnou organizáciou prenosu vedecko- technických poznatkov ▪ Zorganizovať priebeh mnohostupňovej prípravy novej produkcie do celistvého algoritmu a následne chod vlastnej výroby ako aj dopravu, skladovanie a ostatné logistické procesy. ▪ Zvyšovať úroveň kvality produkcie, jej výrobno-technickej základne i organizáciu samostatného systému riadenia kvality v podniku. ▪ Organizovať medzinárodné kontakty firmy. ▪ Zdokonaľovať celý systém vnútropodnikového manažmentu výroby. ▪ Harmonizovať obslužné procesy, aby zabezpečili bezporuchovosť. ▪ Zabezpečiť logistické prepojenie výrobných a obchodných činností vrátane zahraničného obchodu. ▪ Pohotovo organizovať servisné služby zákazníkom a spätnoväzbový spôsobom podnetmi od zákazníkov zasa ďalej zdokonaľovať výrobu 2. Procesná organizácia - opak tradičnej inštitucionálnej organizácie, ktorá ma ťažisko vo funkčnom riadení pomocou útvarov a oddelení - zámerom je podchytiť procesy, činnosti, aktivity, ktoré prebiehajú vo výrobe a v riadení - poslaním je vypracovať rozličné metodické postupy, mapy procesov, organizačné algoritmy. - medzi významné nástroje paria mapy procesov, metódy hodnotenia spôsobilosti procesov, organizačné modely, metódy sieťovej analýzy, organizačné moduly, výpočtová technika 3. Organizácia práce manažérov - líši sa od rutinnej práce robotníka - Je neopakovateľná, nevykonáva sa na stálom pracovisku, rozličná úroveň intelektuálnej náročnosti, v stupni tvorivosti, v obsahovej pestrosti. - Má tímový charakter. - Vyžadujú sa dva druhy organizačných analýz: Organizácia individuálnej práce Organizácia tímovej práce a) Organizácia individuálnej práce - zdokonaľovanie komunikácie manažéra s ostatnými pracovníkmi - plánovanie rozmanitých činností, ktoré má manažér usmerňovať, korigovať - organizácia tvorby informačného fondu manažéra i spôsoby jeho využívania - rozvrhovanie vlastného pracovného času v dlhšom horizonte - osvojenie si racionálneho štýlu a metód práce - zvládnutie metód diagnostiky či odstraňovania problémov, ktoré nevyhnutne riešiť - operatívnych a strategických  - osvojenie si tvorby organizačných projektov, ktoré sú na náročnejšie organizačné úlohy nutné nástrojom Novšie netradičné organizačné riešenia v práci manažéra - Organizácia posuvného pracovného času - Organizácia práce na diaľku (Telework, Homeworking) - Sebaorganizácia b) Organizácia tímovej práce - zvyšujúce nároky na kvalitu riešení - vyvoláva skrátenie času - nákladový faktor – zníženie nákladov na jednotku výkonu Z hľadiska druhov sa rozlišujú tímy: dočasné stabilné analytické projektové riadiace výkonné - Komerčné a ekonomické predpoklady - komerčná úspešnosť produktov o výrobok, resp. poskytovaná služba na trhu nájde svojho solventného zákazníka, ochotného zaplatiť za ne obojstranne prijateľnú cenu o ku komponentom v zmysle komerčných predpokladov rozvoja manažmentu výroby zaraďujeme: komerčnú politiku - na koľko a aké trhy môžeme výrobky vyvážať, - ako robiť selekciu trhu, - aké metódy voliť pri predaji a nákupe, - ako približovať tovar zákazníkom na dosiahnutie konkurencieschopných dodacích lehôt, - ako oboznamovať zákazníkov s ponúkanými výrobkami a službami, cenovú politika - tvorba a úprava cien v jednotlivých štádiách životného cyklu produktov - úroveň cien vzhľadom na rozhodujúcu konkurenciu na danom trhu či v danom regióne. - vplyv provízií a marží na dosahovanú úroveň cien - rabatová politika, zľavy, cenové kalkulácie predbežné a výsledné - jednotné alebo diferencované ceny na rôznych trhoch - vplyv platobných podmienok, úrokových sadzieb a dopravných parít - vplyv úrovne cien na predajný obrat podnecovanie predaja - propagačná politika a tvorba propagačných fondov - propagačné rozpočty a ich výška pre rôzne štádiá životnosti výrobku - voľba vhodných propagačných médií - frekvencia a nadväznosť pôsobenia rôznych propagačných činnosti - zdôrazňovanie významu značky (ochrannej, obchodnej pre predajný obrat a úroveň cien - preferovanie programov vzťahov k verejnosti, k tvorbe a ochrane životného prostredia - zhodnotenie významu, adjustácie a použitia obalov v zmysle ich základných funkcií a tzv. kultúry výrobku. - využitie finančnej podpory predaja Výrobný program podniku - nazýva sa aj produktový plán - predstavuje takú perspektívnu náplň výroby, ktorá bude zodpovedať požiadavkám trhu a zákazníkov a zároveň zabezpečí maximálne využitie výrobnej kapacity a všetkých výrobných činiteľov Tvorba výrobného programu firmy - Postup tvorby výrobného programu možno zhrnúť do týchto etáp: o Prognózovanie výrobnej náplne podniku o Marketingové zabezpečenie výrobného programu o Diagnostická analýza výrobných možností o Možnosti diverzifikácie výrobného programu o Hodnotenie výrobného programu o Predpoklady realizácie výrobného programu 1. Prognózovanie výrobnej náplne podniku - podnikateľský prístup vo výrobe vyžaduje klásť čoraz väčší dôraz na predvídanie budúcich potrieb zákazníkov - prognóza definuje ako pravdepodobnostná výpoveď o budúcom stave skúmaného objektu, procesu, systému - k najdôležitejším princípom pri prognostikácii, ktorých rešpektovaním sa môže stupeň, miera či validita prognóz zvýšiť, zaraďujeme: ▪ variantnosť ▪ prepojenosť celku a jeho jednotlivých častí ▪ permanentnosť ▪ stupňovitosť ▪ internacionálnosť ▪ dynamickosť ▪ kauzálnosť - Informačné zabezpečenie prognózy - výhľad budúcej výroby - Tvorba zadania prognózy - vytýčiť ciele prognóz - Personálna príprava prognostifikácie - postavenie človek, jeho kreativita - Vypracovanie vodnej prognózy - načrtnúť základné kontúry celého procesu prognózovania - Tvorba čiastkových prognóz - parciálne prognózy rozvoja výroby - Vypracovanie súhrnnej prognózy - Oponentúra prognóz - Schvaľovanie pokračovanie prognóz 2. Marketingové aktivity súvisiace s tvorbou výrobného programu - spresniť prognostické závery do komerčnej podoby - identifikovať trhové bariéry a príležitosti - sledovať uspokojenie potrieb nielen terajších, ale aj budúcich zákazníkov - vymedziť - výrobný marketing - utvára obojsmerné pôsobenie a vzájomné inšpirovanie - od zákazníkov do výroby, ale aj od noviniek vo výrobe na trh k zákazníkom - marketingové aktivity mali byt v podniku zamerané nasledovne: prognostický výskum (predvídanie dopytu, vývoja trhu, potrieb zákazníkov) celková analýza trhu a zákazníkov (konečného spotrebiteľa) analýza konkurencie výskum priemyselného trhu (domáceho) a zahraničných trhov výrobkový, inovačný výskum tiež na báze vedecko-technického rozvoja, manažmentu kvality logistický výskum s možnosťami optimalizácie logistického reťazca nielen vo vnútri podniku, ale aj navonok z podniku udržateľný rozvoj a riešenie problémov environmentálneho charakteru  výskum imidžu a reklamy v intenciách podniku výskum distribučnej politiky a predaja 3. Diagnostická analýza výrobných možností - Diagnostika ▪ cieľom je vytvoriť komplexnú a usporiadanú sústavu, bázu poznatkov o stanovení diagnózy podniku, a to na základe identifikácie problémov ▪ diagnostika výroby spočíva v tom, že má preskúmať doterajšie príčiny a terajšie problémy rozvoja výroby ▪ diagnostika cez vlastnú kapacitu - Výrobná kapacita ▪ vyjadruje maximálne množstvo výrobkov, ktoré je produkčná jednotka schopná vyrobiť pri plnom využití všetkých technických, organizačných, personálnych a iných výrobných činiteľov za danú časovú jednotku ▪ VK je závislá od úrovne a výkonnosti výrobných faktorov, ale aj od využiteľného časového fondu ▪ dá sa merať v naturálnych jednotkách, pracovných aj peňažných jednotkách - Diagnostická analýza - predvstupom k príprave výrobnej (v širšom slova zmysle) a výrobkovej (v užšom slova zmysle) stratégie - základnými, tzv. akčnými parametrami strategického manažmentu výroby v tvorbe výrobného programu v podniku sú: Stratégia nových výrobkov, výrobných procesov. Stratégia umiestnenia na nových trhoch. Stratégia odbytových ciest a možností predaja. Stratégia nových technológií. Budovanie konkurenčných predností. Stratégia inovačná, logistická a na báze kvality. Stratégia udržateľného rozvoja a riešenia ekologických otázok (problémov) výrobného podniku. - výsledkom strategického manažmentu výroby a zdôvodnenia výrobného programu v podniku o určenie strategického smeru napredovania o poznať nielen vývoj faktorov v okolí a ich vplyv na vlastnú tvorbu výkonov, ale aj zabezpečenie potenciálu výroby a vytvorenie predpokladov na realizáciu vlastnej (prevádzkovej) konkurenčnej schopnosti Scenáre výrobnej/výrobkovej stratégie - podľa veľkosti o možno rozlíšiť stratégie celej korporácie az po stratégie vnútropodnikových organizačných jednotiek a výrobkové stratégie - podľa časového horizontu o sa podnikateľské stratégie rozlišujú na dlhodobé, strednodobé a krátkodobé - podľa vplyvu výrobnej stratégie na trh o Pasívna stratégia, ktorá je iba prispôsobením sa požiadavkám trhu. Je typická najmä pre malé podniky, resp. pre podniky bez rozvojovej základne. o Aktívna stratégia výroby je taká, ktorá nielen rešpektuje požiadavky trhu, ale zaujíma sa aj aktívne trh ovplyvniť novovyvinutými, dosial' neznámymi výrobkami, príp. inými inováciami. - podľa organizačných stupňov riadenia o Vrcholová stratégia je zostavovaná, zabezpečovaná (finančne i vecne) a realizovaná z úrovne vrcholového vedenia podniku.  o Vnútropodnikové stratégie môžu byť pre každý organizačný stupeň ešte diferencované, teda stratégia na úrovni divízie až na úroveň hospodárskych stredísk. - podľa miery akcelerácie rozvoja sa zasa rozlišujú tieto druhy stratégií: o Ofenzívna / rastová stratégia, ktorá sa ešte dá odstupňovať na veľmi ostrú, strednú a mierne ofenzívnu stratégiu. V každom prípade ide však o tzv. útočnú stratégiu voči konkurencii. o Stabilizačná stratégia je charakteristická tým, že udržiava svoje tempo rozvoja s priemerom príslušného výrobného odboru. - podľa zahraničnej participácie: o spoločné podnikanie v určitej oblasti so zahraničnou kapitálovou účasťou - podľa šírky sortimentu: o od úzko sortimentovej, ktorá síce umožňuje zvyšovanie sériovosti a znižovanie nákladov, ale za cenu značnej zraniteľnosti výroby na trhu o po široko sortimentovú stratégiu, ktorá má opačné účinky - podľa externej časti : o štátne alebo iné orgány majú záujem na určitej výrobe - podľa vecnej náplne: o rozlíšiť stratégiu rozvoja kvality produkcie o stratégiu ekologicky čistej výroby 4. Možnosti diverzifikácie výrobného programu - sortimentná diverzifikácia - predstavuje také substitúcie, keď sa rozličným spôsobom zamieňajú a uprednostňujú tie výrobky, ktoré na základe marketingových analýz - vnútrovýrobková diverzifikácia - diverzifikácia tých agregátov a komponentov, z variability ktorých môžeme rozličnou zámenou a kombináciou utvoriť nový modifikovaný výrobok - diverzifikácia výrobnej základne - má dve rozhodujúce stránky: prvá možnosť je vybudovať rezervné výrobné kapacity, ktoré v prípade potreby umožnia pohotovo zabezpečiť meniace sa požiadavky trhu druhá možnosť spočíva v tom, že sa obstarajú ľahko nastaviteľné a prestaviteľné výrobné zariadenia, ktoré umožnia pružne a rýchlo prispôsobiť sa zmenám požiadaviek na nové výrobky - trhová diverzifikácia - spočíva v tom, že podnik ponúka svoju produkciu súbežne na viacerých trhoch - inovačná diverzifikácia - spočíva v diferencovanej inovačnej aktivite v jednotlivých skupinách výrobkov - diverzifikácia na báze kvality - konkrétne znamená, že podnik môže obsadzovať trh diferencovaným spôsobom vo všetkých dimenziách kvality - environmentálna (ekologická) diverzifikácia – zohľadnenie vplyvov na tvorbu a ochranu životného prostredia, pozornosť treba zamerať na tie procesy a možnosti diverzifikácie, ktoré sú súčasťou environmentálne orientovanej výroby a logistiky v podniku - organizačná diverzifikácia - využitie organizačného fenoménu diverzifikácie výroby sa zvyšuje najmä v súčasnosti a to vzrastom individualizácie požiadaviek na konkrétne výrobky - výrobky „ušité na mieru“ 5. Hodnotenie výrobného programu - zhodnotiť rozličné varianty výrobného programu a vybrať najlepšie riešenie - vecné kritériá - meranie a porovnávanie variantov výrobnej náplne: ▪ Konkurenčná schopnosť ▪ Využitie výrobnej kapacity ▪ Inovatívnosť produkcie ▪ Parametre kvality a jej štruktúra ▪ Podiel na trhu ▪ Bilančné saldo silných a slabých stránok variantov programu ▪ Využitie ľudských zdrojov najmä tvorivých pracovníkov  - ekonomické kritériá - všetky finančno-ekonomické ukazovatele, ktorými sa hodnotia výsledky firmy finančno-ekonomické ukazovatele: ▪ Likvidita ▪ Rentabilita ▪ Štruktúra kapitálu ▪ Ukazovatele výkonnosti ▪ Aktivity ▪ Účinnosti aktív - Metódy hodnotenia výrobného programu o výsledné, synergické efekty, teda na celkovú podnikateľskú prosperitu ▪ globálne finančné analýzy ▪ aká bude finančná náročnosť na zabezpečenie uvažovaného výrobného programu v podniku o analytické metódy - portfólio matica ✓ BCG matica ▪ na základe podielu jednotlivých výrobkov na trhu a perspektívneho tempa rastu trhu poskytuje informácie na rozhodovanie o rozdelení (umiestnení) zdrojov pre jednotlivé skupiny výrobkov ✓ GE portfólio matica ▪ analyzuje a vyhodnocuje atraktívnosť jednotlivých zložiek výrobnej stratégie. ▪ založená na ocenení atraktívnosti z hľadiska takých charakteristík, ako sú relatívny podiel na trhu, tempo rastu, ziskovosť, konkurenčné postavenie, kapitálová náročnosť, bariéry rozvoja - analýza životného cyklu výrobkov - metóda funkčno-hodnotová - metóda expertných ocenení - metóda komparácie variantov - kalkulačné metódy - metódy konkurenčnej analýzy - metódy cenovej stratégie - metódy vektorovej optimalizácie - metóda váženého súčtu poradí MANAŽMENT PREDVÝROBNÝCH ETÁP V PODNIKU 1. Postavenie a funkcie prípravy výroby 2. Obsahová náplň prípravy výroby 3. Kreatívne možnosti (metódy) prípravy výroby 4. Možnosti štandardizácie a automatizácie v príprave výroby 5. Ekonomické hodnotenie prípravy výroby MANAŽMENT PREDVÝROBNÝCH ETÁP V PODNIKU - poslaním je kvalifikovane zakomponovať strategické a koncepčné materiály - dopracovať podnikateľské zámery do konkrétnej projektovej, konštrukčnej, organizačnej a inej dokumentácie - až 80% nákladov výroby možno ovplyvniť ešte predtým, ako sa začne vyrábať Postavenie a funkcie prípravy výroby v podniku - poslanie a význam predvýrobnej prípravy: o z metodického a metodologického hľadiska o v zmysle funkčnej náplne prípravy výroby 1. Metodické a metodologické hľadisko - usmerňovať zložitý, mnohoraký proces - prevod, premostenie výsledkov vedecko-technického rozvoja do samotnej výroby - zvyšuje sa najmä manažérska náročnosť - vplyv prípravy výroby na: o hmotné výsledky výrobného procesu, teda na úžitkové, funkčné, estetické, kvalitatívne parametre výrobkov, o hodnotovú stránku výrobného procesu, teda na jeho ekonomické ukazovatele, výkonnosť a výnosnosť, rentabilitu výroby a podobne. 2. Funkčná náplň prípravy výroby o Klasické funkcie prípravy výroby v podniku: ▪ Vyvinúť nový konkurencie schopný výrobok ▪ Zvýšiť kvalitu doterajšej produkcie ▪ Znižovanie materiálovej a technickej náročnosti ▪ Zvyšovanie využitia výrobnej kapacity ▪ Skracovanie priebežného času výroby o Novodobé funkcie prípravy výroby v podniku: ▪ Estetická funkcia prípravy výroby - dizajn výrobkov ▪ Ekonomická funkcia prípravy výroby – efektívnosť výroby ▪ Ekologická funkcia prípravy výroby ▪ Spoľahlivosť novovyvinutých výrobkov ▪ Adjustáž (zabalenie) výrobkov - obal, balenie Obsahová náplň prípravy výroby - Prognózovanie parametrov budúcich výrobkov - Koncepčná príprava novej výroby aké druhy výrobkov bude potrebovať trh, a to z hľadiska sortimentu, kvality, objemu, aké a ktoré budú rozhodujúce výrobky pre podnik, aký budú mat podiel v celkovej stratégii výroby, aké zmeny bude potrebné uskutočniť vo výrobno-technickej základni v podniku, aby mohla byt vytýčená koncepcia realizovaná, aké budú predpokladané prínosy z novej produkcie a rozvoja výrobných procesov (ekonomické, sociálne, ekologické a podobne), aké predpoklady je potrebné vytvoriť pre novú výrobu v podniku či mimo neho - Komerčná (marketingová) analýza spoluúčasť tvorivých pracovníkov v príprave výroby na marketingových analýzach potrieb a spotreby výrobkov, trhov a zákazníkov, tiež konkurencie a vedecko-technického rozvoja - Výskum a vývoj súbor činností, ktoré sú obsahom výskumného a vývojového procesu, a to od vzniku myšlienky, jej výskumného sformovania až po jej „materializáciu" v podobe prototypu, výrobného postupu, modelu a podobne - Konštrukčná a projektová príprava výrobkov rozhoduje o jeho tvare, funkcii, výkone, rozmeroch a iných dôležitých parametroch. Konečným cieľom konštrukčnej prípravy výroby je návrh nového výrobku. - Technologická a materiálová príprava výroby určiť spôsob, ako participujú jednotlivé výrobné operácie a v akej postupnosti na jednotlivých pracoviskách a s akými nástrojmi tak, až napokon vznikne hotová súčiastka, výrobok na finálnej montáži - Organizačná, plánovacia a ekonomická príprava výroby stanovenie materiálového toku medzi jednotlivými pracoviskami, jeho intenzita a flexibilita na základe stanoveného výrobného množstva (objemu) Kreatívne možnosti (metódy) zdokonaľovania prípravy výroby 1. Reflexné metódy - vychádzajú z najnovších poznatkov psychológie práce a ľudského myslenia - Do tejto skupiny metód sa najčastejšie zaraďujú: o brainstorming, o synektická metóda - vedúci (synektor) pozná problém, ktorý treba riešiť. Zámerne to však pre skupinu formuluje len hmlisto, nejasne, aby neovplyvnil myslenie jedným smerom a aby skupina pri hľadaní nepodľahla rutine. o morfologická metóda (analýza) - metóda identifikácie všetkých možných riešení na dosiahnutie určitého cieľa. Treba charakterizovať všetky elementárne znaky, dokonca i nepraktické riešenia a prostredníctvom permutácie a kombinácie vymedziť možné riešenia daného problému, a to pre všetky možné podmienky o prípadové štúdie (metódy) o metóda alternatívnych otázok - spočíva v dekompozícii problému na množstvo otázok, na ktoré sa potom ľahšie hľadajú odpovede. - 2. Hodnotová analýza - spôsob zdokonaľovania - vychádza z praktického poznatku, že pri zabehnutom výrobku s preverenou konštrukciou a technológiou nemožno dosiahnuť výraznejšie ekonomické efekty - len jednostranným tlakom na znižovanie preverených nákladových položiek, ale naopak, principiálne novým originálnym riešením výrobku 3. Heuristické metódy - predstaviteľom rozvoja tvorivého myslenia, so snahou modelovať tvorivý proces - východiskom na heuristické modelovanie sú rozličné metódy: o Metóda objaviteľskej matice - maticovým spôsobom znázorňuje topografiu určitej problematiky o Delfská metóda (anketa) - založená na skupinovom hľadaní odpovedí na terajšie i perspektívne problémy o Metóda nového pohľadu - prekonať stereotyp myslenia jednak tým, že na hľadaní nových riešení sa zúčastňujú aj externí spolupracovníci nezaťažení domácim pracovným prostredím a jednak, že riešiteľov priestorovo i časovo vzďaľujeme od problémov o Metóda pauzy - vedomé prerušenia pri skúmaní o Metóda nekompetencie - zhromažďovanie názorov a námetov neodborníkov, pretože je skúsenosťami doložené, že medzi nimi popri bezcenných sa nájdu aj veľmi podnetné riešenia o Metóda šokujúceho riešenia - extrémy na hľadanie podnetných riešení o Teória hier - založená na skupinovom hľadaní odpovedí na terajšie i perspektívne problémy o Organizačné modelovanie - rieši nielen vecné, informačné, ale aj časové a personálne zladenie predvýrobných a následne, aj výrobných a povýrobných procesov o výhody: ▪ možno zobraziť nielen terajšie (skutočné), ale aj budúce situácie a ich riešenia, ▪ umožňuje predpovedať aj účinky riešení, a to v závislosti od vstupných faktorov modelu a vnútorného transformačného procesu, ▪ umožňujú zvyšovať kvalitu pripravovaných výrobkov ▪ možno hľadať, tvoriť variantné riešenia, meniť jednotlivé parametre, predvídať úroveň premenných veličín 4. Metódy sieťovej analýzy - používa sa v príprave výroby - používanie bolo vyvolané najmä početnosťou položiek novodobých výrobkov - Z hľadiska formy sieťovej analýzy rozoznávame tieto spôsoby výpočtu:  o Sieťový graf o Incidenčná matica o Tabuľková (tabelárna) forma - vyvinuli sa na základe potreby skrátenia výroby - poskytujú systémový prístup o organizácii prípravy výroby - existuje viac ako 100 metód sieťovej analýzy - zväčša ide o modifikáciu dvoch základných CPM a PERT - Metóda CPM - metóda kritickej cesty - metóda je deterministická, čiže časový priebeh výrobného procesu je vopred určený, naplánovaný - Metóda PERT - metóda hodnotenia a preskúšania programu, metóda je stochastická, čiže narába s počtom pravdepodobností - Ďalšie metódy: RAMPS, Monte Carlo Sieťový graf - na sieťovom grafe sa zobrazuje proces od vzniku úlohy až po jej ukončenie - skladá sa z dvoch základných geometrických prvkov: o a) uzlov (bodov) o b) hrán (spojovacích čiar) - Uzol - statický pojem – udalosť - Hrana - dynamický pojem - činnosť, proces - V sieťovom grafe sa vyskytujú 4 druhy činností: o Aktívna činnosť - vyjadruje pracovný proces o Čakacia činnosť - napr. čakanie na materiál, prebieha v určitom čase, ale nevyžaduje žiadne zdroje o Fiktívna činnosť - slúži na vyjadrenie určitej časovej, technickej, technologickej alebo organizačnej závislosti. V grafe sa označuje prerušovanou čiarou (napr. odovzdanie dokumentácie) o Predstihová činnosť - predraďuje sa pred začiatočný uzol, má charakter prídavných akcií (napr. schválenie projektu) - Zmyslom tvorby sieťového grafu je určenie časových hodnôt týchto činností: o i - vstupný uzol o j - výstupný uzol o Yij - časové trvanie činnosti o ti(0) - najskôr možný začiatok činnosti o tj(0) - najskôr možný koniec činnosti o ti(1) - najneskôr prípustný začiatok činnosti o tj(1) - najneskôr prípustný koniec činnosti o Kritická cesta prechádza cez uzly – ti(0) = ti(1) alebo tj(0) = tj (1) Kritická cesta - Zmyslom tvorby časového hodnotenia sieťového grafu je určenie kritickej cesty. - Kritická cesta - najdlhšia cesta v sieťovom grafe vyjadruje postupnosť činností od začiatočného po koncový uzol.  - Kritickú cestu tvoria tzv. kritické činnosti (kde sa rovná pravá strana ľavej), ktoré vyžadujú najdlhší čas na uskutočnenie a neobsahujú časovú rezervu. - Je to najdlhšia cesta v grafe, ale aj optimálna. Možnosti štandardizácie a automatizácie v príprave výroby - racionalizuje všetky prípravné činnosti tak, aby sa následne mohli automatizovať - Predmetová štandardizácia - ide o štandardizáciu súčiastok, uzlov, zostáv i celých výrobkov - Konštrukčná štandardizácia o výber základného modelu, jeho postupným doplňovaním či zámenou jednotlivých komponentov. o Vyvinutie všestranne dokonalého výrobku, ktorý nahradí množstvo ich doterajších druhov a typov - Technologická štandardizácia o Typová technológia - spätá s vyššími typmi výroby as ustálenou sortimentnou skladbou. Pri nej sa technologický postup zostavuje na tzv. typovú súčiastku, používa sa aj na tvarovo odlišné súčiastky, pokiaľ sa na nich opracúvajú rovnaké plochy, hrany, či povrchová úprava. o Skupinová technológia - technologické postupy netvoria na jednotlivé súčiastky, ale na celé skupiny súčiastok pokiaľ majú podobné spôsoby obrábania (sústruženie, frézovanie a podobne). - Materiálová štandardizácia - uskutočňuje sa z hľadiska tvarov, rozmerov, vlastností, profilov a iných aspektov - Štandardizácia náradia, prípravkov a pomôcok - Metrologická štandardizácia, teda mier, meraní, meradiel - Štandardizovaná dokumentácia - Štandardizácia výpočtovej techniky - Komplexná štandardizácia prípravy výroby - najvyšší stupeň štandardizácie, vzájomné prepojenie všetkých etáp a podetáp prípravy výroby Hlavná výroba - základná výroba - súhrn rozličných procesov (projektových, vývojových, výrobných, servisných) - každý proces sa člení na subprocesy a ďalej na konkrétne výrobné operácie, ktorými sa bezprostredne uskutočňuje tvorba a zhotovovanie novej produkcie - manažment výroby to má celistvo (synergicky) riadiť - cieľom je dosiahnuť, aby podnik bol na trhu komerčne i ekonomicky úspešný - manažment to zabezpečuje synchronizáciou a synergizáciou všetkých procesov tak, aby výroba mala vždy inovačný náskok pred konkurentmi Základné zákonitosti organizácie výroby - Medzi najvýznamnejšie zákonitosti organizácie výroby patria: proporcionálnosť paralelnosť nepretržitosť rytmickosť 1. Proporcionálnosť - Proporcionálnosť vo výrobnom systéme - vyváženosť všetkých vnútropodnikových činností - Proporcionálnosť je kvantitatívna vyváženosť medzi rôznymi zložkami výrobného procesu - Napr. proporcionalita medzi pracovnými silami a pracovnými prostriedkami o proporcionalita medzi operáciami o proporcionalita medzi pracoviskami, dielňami 2. Paralelnosť - ekonomický význam pramení zo vzájomného prekrývania činností a tým skracovania ich trvania - faktor času sa tu zreteľne prejavuje v komprimovaní ekonomických výkonov za jednotku času - získavanie čoraz viac efektov za jednotku času je vlastne prejavom zákona ekonómie času - Vo výrobe môžu pracovné operácie a celý výrobný proces prebiehať: o postupne o paralelne o kombinovane - Postupný spôsob o každá operácia (prirodzene okrem prvej) sa začína až vtedy, keď sa ukončilo opracovanie všetkých súčiastok výrobnej (dopravnej) dávky na predchádzajúcej operácie - Súbežný (paralelný) spôsob o každá operácia resp. dopravná dávka sa hneď po ukončení operácie odovzdáva na ďalšie opracovanie o vedie to ku skracovaniu celkového času trvania výroby o nevýhodou tohto spôsobu sú pomerne veľké straty vo využití strojov, ak pracovné operácie sú nerovnakej dĺžky a po dlhšej operácii nasleduje kratšia operácia  - Kombinovaný spôsob o využíva prednosti oboch predošlých a súčasne eliminuje ich nedostatky o opracovávanie súčiastok výrobnej dávky sa vsúva tzv. dovnútra operácie o zabezpečí rovnaké využitie strojov napriek rozdielnej dĺžke operácie o oproti postupnému spôsobu sa skracuje aj celkové trvanie výroby 3. Rytmickosť - V rovnakých časových intervaloch sa vynaloží rovnaké množstvo práce, dochádza k rovnakému zaťaženiu strojov, využitiu ľudí a dosiahne sa rovnaké resp. vzrastajúce množstvo výstupov. Takáto pravidelná činnosť strojov prináša dobré ekonomické výsledky vo výrobe. - Rytmickosť výrobného procesu sa sleduje určitými ukazovateľmi: o Výrobný takt linky - r o Tempo odovzdávania výrobkov - To - Výrobný takt linky (predstavuje čas, medzi zhotovením 2 po sebe idúcich výrobkov na linke) 𝐹 𝐹−𝑓 𝐹+𝑘𝑜𝑒𝑓 𝑟= 𝑄 ; 𝑟= 𝑄 ; 𝑟= 𝑄 F - fond pracovného času za určité obdobie Q - objem výroby f - plánované prerušenie procesu 𝑄 1 - Tempo odovzdávania výrobkov: 𝑇𝑜 = 𝐹 𝑎𝑙𝑒𝑏𝑜 𝑇𝑜 = 𝑟 𝑡.𝑄 - Potreba robotníkov: 𝑅 = 𝐹 𝑡 - Počet strojov: 𝑆 = 𝑟 𝐹 - Nepodarkovosť: 𝑟 = 𝑍 𝑄.(1+ ) 100 𝑡 - Takt pracoviska: 𝑡𝑃 = 𝑆 𝑠𝑘 4. Nepretržitosť - rozumieme nepretržité pôsobenie všetkých základných komponentov výroby, ktoré zabezpečujú nepretržité spracovanie materiálu, nepretržité zhotovovanie výrobkov - ide o najvyšší stupeň organizácie výrobného procesu - je syntéza proporcionálnosti, paralelnosti a rytmickosti výroby Komponentná, kvalitatívna a kvantitatívna analýza výroby - kvantitatívna analýza - spočíva v skúmaní počtu, druhu, smeru, frekvencie informačných, hmotných a iných druhov väzieb medzi komponentami a časťami výrobného procesu - jej zhotovenie je možné grafickými metódami - maticová analýza, metóda matematicko-logického modelu...  - kvalitatívna analýza - spočíva v hľadaní možností rozličných nadradzovaní a zámen, ktorými vznikne kvalitatívne nová štruktúra aj pri nezmenených vstupných komponentoch - cieľom je dosiahnuť aj bez nových vstupov novú úroveň kvality výrobného systému Funkčná analýza výroby - cieľom funkčnej analýzy výrobného procesu je poznať aké miesto a funkcie majú jednotlivé čiastkové procesy v celkovom výrobnom systéme - v praxi sú zaužívané nasledovné kritériá (funkčnej analýzy): a) K1 - organizačné umiestnenie výroby - podľa funkcie, respektíve vzťahu jednotlivých čiastkových procesov k výrobe finálnych výrobkov môžeme celkový výrobný proces rozdeliť na dva funkčne rozdielne celky: o základná (hlavná) výroba, v ktorej sa priamo a bezprostredne zhotovuje nový výrobok, respektíve nová produkcia o obslužné procesy - funkciou je napomáhať hospodárnemu a plynulému priebehu výrobného procesu. b) K2 - funkcia robotníka vo výrobnom systéme - robotníci, ktorí priamo, teda bezprostredne vyrábajú finálnu produkciu podniku sú základní, všetci ostatní sú obslužní c) K3 - význam operácie - základom tohto kritéria je výrobná operácia d) K4 -funkcia pracovného úkonu - rozčlenenie výrobného procesu na základné a obslužné operácie predpokladá ďalšie kritérium, podľa ktorého môžeme rozložiť aj výrobnú operáciu na menšie komponenty Časová analýza výroby - cieľom časovej analýzy je v podstate podchytiť priebeh predvýrobného a výrobného procesu a súčasne umožniť hlbšie vniknúť do ich štruktúr - súhrnným vyjadrením časovej analýzy výroby je priebežný čas výroby - je to časový ukazovateľ, v ktorom sa odzrkadľuje trvanie predvýrobných etáp a vlastného výrobného procesu - priebežný čas preto pozostáva z dvoch parciálnych ukazovateľov ukazovateľ predvýrobného cyklu ukazovateľ výrobného cyklu Predvýrobný cyklus - zahrňuje čas všetkých prác, ktoré sa uskutočňujú ešte pred vlastným zahájením výroby. Patria sem nasledovné činnosti: o zákazkové riadenie - začína marketingovým prieskumom potrieb a trhov, ďalej ponukovým pokračovaním alebo objednávkou a končí uzavretím zmluvy medzi odberateľmi a dodávateľmi o konštrukčná a projektová príprava výroby do času konštrukčnej a projektovej prípravy zahŕňame aj výskumno-vývojové práce na novom výrobku až po zhotovenie a odskúšanie jeho prototypu o technologická príprava výroby - zahŕňa aj čas na prípravu náradia a výrobných pomôcok a tiež technicko-hospodárske normy a kalkulácie o materiálová príprava výroby - vrátane času na zabezpečenie subdodávok o organizačná príprava výroby - je bezprostredne spojená s ekonomicko-plánovacou prípravou výroby, vrátane prípravy a osvojenia si novej výroby Analýza výrobného cyklu - časové trvanie operácií výrobkov a tým aj celého výrobného procesu vyjadruje výrobný cyklus - je to komplexný ukazovateľ časového trvania výrobného procesu - pozostáva z času základných výrobných operácií, ako aj z času na dopravné, kontrolné a iné pomocné operácie - navyše ako veličina vyjadrená v kalendárnych časových jednotkách zahrňuje aj čas všetkých prerušení a zdržaní, ktoré počas zhotovovania výrobku nastanú.  - výrobný cyklus môžeme vyjadriť ako súčet troch základných zložiek, a to časové trvanie základných výrobných operácií (tZ), čas pomocných a obslužných procesov (tO) a čas prerušení (tP) TC = tZ + tO + tP Alokačný manažment výroby v podniku - základnou funkciou alokačného manažmentu je poznávať, analyzovať priestorovú situáciu vo výrobe, rešpektovať jej dispozície a súčasne pripravovať návrhy na jej zmeny a zdokonaľovanie - cieľovou funkciou je zabezpečiť optimalizáciu výrobného procesu v priestore jadrom ktorého je optimálne rozmiestnenie pracovísk - pracovisko je relatívne ohraničený výrobný priestor, na ktorom sa uskutočňujú pracovné operácie - základnými prvkami sú pracovná sila, pracovný prostriedok a pracovný predmet Faktory alokácie výroby - generel podniku - predstavuje komplexné situačné rozmiestnenie výrobných, skladovacích, energetických a ostatných objektov, vrátane príjazdných (prístupových) ciest, vnútropodnikových komunikácií a celkovú konfiguráciu podniku - komunikačná sieť - môže byť ako horizontálneho, tak aj vertikálneho charakteru medzi objektami - charakter budov - tento faktor predpokladá mať informácie o účele objektov, ich podlažnosti, pôdorysnej a priestorovej dispozícii, tiež o inom stavebnom riešení budov - inžinierske siete - predstavujú rozlohu pary, vody, elektriny a kanalizačnú sieť podniku - typ výroby (hromadná, sériová, kusová) - výrobný program podniku - je bezprostredne spätý so stratégiou výroby - výrobno-technická základňa - najmä počet, respektíve štruktúra strojov a zariadení - manipulačné prostriedky - počet a štruktúra manipulačných zariadení - technologický postup - nielen postup zhotovovania súčiastok a výrobkov, ale tiež celého výrobného procesu - vnútropodniková špecializácia výroby Hlavné spôsoby alokácie - individuálne rozmiestňovanie pracovísk: o v takých výrobách, kde je nízka opakovateľnosť výrobných procesov a vcelku malý počet pracovísk o prototypové dielne, pokusné pracoviská, výrobné laboratóriá, údržbársko-opravárske dielne - skupinové rozmiestnenie: o pracoviská sa tu zoskupujú do dielní podľa technologickej príbuznosti, a nie v smere technologického postupu o dielne sú technologicky špecializované - prúdové rozmiestnenie pracovísk: o úzko špecializovaná na jeden alebo málo podobných výrobkov o pracoviská sú úzko špecializované, prevláda na nich veľkosériový typ výroby o robotníci majú vysokú zručnosť, sú úzko špecializovaní a používajú jednoúčelové stroje o usporiadanie pracovísk vychádza z predmetovej vnútropodnikovej špecializácie o uplatňuje sa súbežný, paralelný spôsob priebehu výrobného procesu o výrobný cyklus sa podstatne skracuje a zmenšuje sa aj rozsah nedokončenej výroby - modulové usporiadanie: o predmetové usporiadanie, ale namiesto individuálnych pracovísk pozostáva z modulov ako určitých blokov o každý robotník plní viac technologických funkcií, vykonáva viac operácií o každý modul realizuje celý pracovný cyklus - bunkové usporiadanie: o zoskupenie pracovísk na báze skupinového technologického postupu o výrobné pracoviská sú tu súborne vybavené skupinou strojov riadených počítačmi, kde sú sústredené aj rôzne manipulátory a roboty vrátane medzioperačnej manipulácie Vnútropodniková špecializácia výroby Technologická špecializácia - prichádza do úvahy v týchto podmienkach (predpoklady): ❖ pri výrobe veľkého počtu druhov rôznorodých výrobkov ❖ ak ide o výrobu relatívne malého množstva jednotlivých druhov výrobkov, pričom sú aj malé možnosti použitia normalizovaných súčiastok a štandardizácie technologických postupov ❖ keď nie je možné dosiahnuť žiadúce proporcie medzi jednotlivými druhmi zariadenia a pracovnou silou ❖ ak je vysoký podiel veľmi ťažkého zariadenia, alebo takého, ktoré vyžaduje špeciálnu údržbu a obsluhu ❖ keď materiály a výrobky sú príliš objemné alebo ťažké, aby sa mohli premiestňovať bežným spôsobom Predmetová špecializácia - prichádza do úvahy predovšetkým v týchto podmienkach (predpoklady): ❖ vzniká na základe výrobnej orientácie na zhotovenie výrobnej produkcie pri výrobe jedného alebo dvoch, niekedy i viac druhov, avšak štandardných výrobkov ❖ pri značnom objeme výroby každého druhu výrobku zhotovovanom v dlhšom časovom období ❖ pri minimálnom počte technických kontrol kvality uskutočňovaných priamo vo výrobnom procese ❖ ak je iba malý počet osobitne ťažkého zariadenia, respektíve takého, ktoré vyžaduje osobitné prevádzkové podmienky a spôsob obsluhy ❖ keď opracúvané materiály a konečný produkt sú také, že ich môžeme bežne premiestňovať pomocou mechanických prostriedkov ❖ v dielňach sú umiestnené hlavne jednoúčelové zariadenia Základné typy organizácie výroby a) kusová výroba: - je najnižší typ organizácie výroby s najmenšou mierou opakovateľnosti výrobného procesu a najvyššími nákladmi na jednotku produkcie - základné črty kusovej výroby vyplývajú zo samotnej podstaty produktov a s tým súvisiaceho množstva výrobkov - výrobok je často žiadaný iba v jednom kuse, jediný raz alebo vo veľmi malom počte b) sériová výroba: - jej charakteristickým znakom je opakovateľnosť výrobných operácií a výrobkov a zhotovovanie väčšieho počtu rovnorodých výrobkov - je pre ňu dôležité správne určenie veľkosti výrobnej dávky - má to aj svoj ekonomický význam, medzi priaznivé dôsledky patrí: znižovanie nákladov na nastavovanie strojov a prípravu pracovísk zvyšovanie využitia časového fondu strojov zvyšovanie produktivity práce robotníkov zjednodušenie organizácie, plánovania, evidencie a operačného riadenia c) hromadná výroba: - tento typ sa vyznačuje úzkym sortimentom vyrábaných výrobkov, avšak vo veľkých množstvách, takže je tu vysoká miera opakovateľnosti výrobného procesu - medzi charakteristické osobitosti ako aj ekonomické dôsledky hromadnej výroby zaraďujeme: pri väčšom množstve druhu vyrábaného výrobku sú predpoklady, že výrobky budú dosahovať vysokú technickú úroveň príprava výroby sa vyznačuje dôkladnou podrobnosťou a precíznosťou veľmi úzka špecializácia robotníkov vo výrobnom procese vysoká úroveň výrobného zariadenia VC max. hodnoty pre podniku Manažment obsluhy výroby Podstata, druhy a osobitosti obsluhy výroby - obslužné procesy majú funkciu obsluhovať a hospodárny chod základných výrobných procesov zabezpečovať - ide o vzájomný a jedinečný vzťah týchto procesov, ktorý vyplýva z toho, že sú to dve stránky jedného výrobného procesu - obsluha výroby je výrobnou činnosťou ovplyvňovaná, zároveň túto činnosť sama ovplyvňuje - funkčné poslanie obsluhy výroby môžeme vyjadriť týmito základnými kritériami: o Pohotovosť - znamená pohotovú reakciu na potreby a podnety základnej výroby, jej včasné zabezpečovanie o Plánovitosť a preventívnosť – čo možno vyjadriť dvoma charakteristikami: obmedzovať náhodnosť a živelnosť požiadaviek predchádzať možným poruchám vo výrobnom procese o Hospodárnosť - vyplýva zo samotnej ekonómie obsluhy výroby, cieľom je optimalizácia obsluhy výroby o Optimalizácia obsluhy výroby - vychádza sa z toho, že potrebujeme poznať jednotlivé skupiny nákladov na systém obsluhy výroby. Tzn.: ▪ náklady na obsluhu výroby (NO) ▪ tzv. straty vo výrobnom procese spôsobené zlou organizáciou obsluhy výroby (NS) ▪ na základe poznania týchto dvoch skupín nákladov, môžeme pristúpiť k optimalizácii o Spoľahlivosť - má utvárať podmienky na plynulosť výrobného procesu o Progresívnosť - priaznivo odráža v ekonomickej úrovni výroby o Komplexnosť je vyjadrením celistvého obsiahnutia, zabezpečenia a riešenia vzniknutých problémov v obsluhe výroby K základným druhom obslužných činnosti z vecného hľadiska zaraďujeme: - doprava materiálu do skladov, do výrobných dielní a na pracoviská - kontrola kvality materiálu, tiež polovýrobkov a hotových výrobkov - odsun polovýrobkov, hotových výrobkov a taktiež odpadu z pracovísk - váženie, meranie a triedenie materiálu - balenie výrobkov - zabezpečovanie pracovísk potrebnými druhmi náradia a výrobných pomôcok - zabezpečenie výroby nevyhnutnými druhmi energie - údržbársko-opravárska činnosť - nastavovanie strojov a zariadení - zabezpečenie biologických potrieb obslužných robotníkov - zdravotnícko-hygienickú ochranu - obsluha technicko-ekonomickou dokumentáciou Súčasná obsluha výroby sa vyznačuje týmito osobitosťami: (charakteristiky, špecifiká, znaky) - veľká rôznorodosť obslužných prác a pracovísk, ktoré potrebujeme obsluhovať - častá obmena obslužných prác, avšak v krátkych časových intervaloch - tzv. nestacionárnosť pracovísk obsluhy (pohyblivosť) - náhodnosť požiadaviek na obsluhu - nízka technická vybavenosť prác vo väčšine druhov obsluhy - fyzická namáhavosť mnohých obslužných prác - nízka opakovateľnosť obslužných prác - potreba pracovníkov širokého profilu a vysokej kvalifikácie Organizačné systémy (spôsoby) obsluhy výroby Centralizovaný spôsob obsluhy výroby - predstavuje organizačné sústredenie obsluhy pod jedno vedenie s cieľom centralizovať právomoc, informácie a rozhodovanie riadiacich, nie však výkonných, zložiek. - K hlavným prednostiam uvedeného spôsobu zaradujeme: o možnosť lepšieho prehľadu o požiadavkách na obsluhu o sústredenie prípravy zabezpečovacích, niekedy aj výkonných zložiek do jedného centra umožňuje prehĺbiť a využiť špecializáciu kvalifikácie obslužných pracovníkov o uľahčuje sa tvorba a presadzovanie jednotnej organizácie obsluhy výroby o centralizácia zjednodušuje a zjednocuje celý systém riadenia obsluhy o je tu aj lepšia možnosť využitia progresívnych metód a techník obslužných procesov Decentralizovaný spôsob obsluhy výroby - prichádza do úvahy pri prenesení kompetencii na nižšie stupne riadenia, akými sú závod, prevádzka alebo dielna - má nasledovné prednosti: o utvára sa nielen väčší priestor pre iniciatívu nižších stupňov riadenia, ale aj pre iniciatívu samotných pracovníkov obsluhy o vedie k pocitu vyššej zodpovednosti ako u vedúcich pracovníkov, tak aj u ostatných pracovníkov obsluhy o umožňuje rozhodovať s potrebnou znalosťou veci a konkrétnych podmienok o utvára priestor pre úzke kontakty a neformálne vzťahy medzi pracovníkmi o z hľadiska riadenia je pomerne jednoduchý Kombinovaný spôsob obsluhy výroby - je hybridom predchádzajúcich systémov - vyskytuje sa v dvoch základných variantoch: o systém obsluhy výroby - môže mať podsystémy: 3-krát centralizovaný a 3-krát decentralizovaný o úsečkové vyjadrenie - do určitého momentu prebiehajú činnosti decentralizované a potom sú činnosti centralizované Dodávateľský spôsob obsluhy výroby - rieši sa externe - jeho význam nadobúda najmä v súčasných podmienkach rozvoja podnikateľskej činnosti, pričom je založený na poskytovaní špecializovaných služieb, na objednávku externých dodávateľov tradičný dodávateľský spôsob - napr. dovoz stroja do opravy - môžeme ho rozčleniť na: o dodávateľovi, jeho vlastná oprava u dodávateľa a po oprave prevzatie stroja späť do podniku o nekonvenčný dodávateľský spôsob - je prezentovaný takými formami, ako je napr. výmenný systém opráv strojov, multiservis, leasing (nie operatívny, ale finančný) Základné subjekty obsluhy výroby - manažment materiálového hospodárstva - k jeho najdôležitejším zložkám patria: o tvorba prognóz o koncepcia materiálového hospodárstva o obstarávanie, nákup a príjem materiálu do podnikateľskej jednotky o organizácia skladovania materiálu a jeho príprava na výdaj do výroby o určovanie mernej spotreby materiálu vo výrobe o manažment zásob materiálu rozpracovanej výroby a hotových výrobkov o manipulácia s materiálom v podniku o utváranie predpokladov na zdokonaľovanie materiálového hospodárstva - základnou funkciou, respektíve cieľom materiálového hospodárstva je zabezpečiť takú prípravu a pohyb materiálu, aby sme hospodárnym spôsobom uspokojili všetky materiálové potreby podniku - materiálové hospodárstvo nie je iba funkciou, ale je tiež inštitúciou - ako inštitúcia sa skladá z 3 základných subjektov: o zásobovanie o skladovanie o doprava 1. Zásobovanie - súvisí predovšetkým so stanovením a zabezpečením potrieb materiálových zdrojov pre efektívnu činnosť výrobného procesu - v súvislosti s predmetom zásobovania (obstarávania) sa najčastejšie vymedzujú tieto 3 skupiny predmetov obstarávania: o vstupné materiály - výrobkové materiály: ▪ základný materiál, ktorý tvorí hmotnú podstatu výrobku ▪ pomocný materiál, ktorý výrobok dotvára ▪ technologické materiály, a to najmä náradie a rôzne ďalšie prípravky o výrobky, polovýrobky - podieľajú sa na kompletizovaní vo výrobnom procese o obchodné tovary - síce sa nepodieľajú na výrobnom kompletizovaní ale vo svojej pôvodnej podobe sa stávajú predmetom ďalšieho predaja (doplnenie príslušenstva k výrobku) - úlohou zásobovania zabezpečiť materiálové vstupy do výroby v požadovanom množstve, sortimente, kvalite a v čase a pri dosiahnutí optimálnosti riešenia 2. Skladovanie - môžeme ho vymedziť dvojako: o v širšom slova zmysle- funkciou skladového hospodárstva je zabezpečiť synchronizáciu transformačného procesu podniku, týka sa to najmä vstupov do výroby, premiestňovania vo výrobe až po predaj hotových výrobkov o v užšom slova zmysle - funkciou skladového hospodárstva je zabezpečiť plynulý prísun materiálu, do výroby, vhodne uskladňovať rozpracovanú výrobu v medziskladoch, tiež zabezpečiť ochranu hotových výrobkov - podľa vlastnosti materiálov rozlišujeme: o nekryté sklady (na voľných priestranstvách) o polokryté sklady (pod prístreškami) o kryté sklady (v budovách) - podľa druhov zásob rozlišujeme tieto skupiny skladov: o sklady zásob materiálu a surovín o sklady rozpracovanej výroby (tzv. medzisklady) o sklady hotových výrobkov o sklady rezervných strojov a zariadení o sklady náradia a výrobných pomôcok  o sklady odpadu (triesok, odrezkov, pilín a pod.) o sklady obalov - skladovanie je potrebné rozlíšiť i z hľadiska skladovej manipulácie - medzi hlavné úseky skladovej manipulácie patria: o príjem materiálu, vrátane vykládky na rampe o kvantitatívna a kvalitatívna prebierka (odberu) materiálu o vlastné skladovanie a manipulácia pri uskladnení v sklade o príprava materiálu na výdaj zo skladu o výdaj materiálu a jeho preprava na miesto určenia 3. Doprava - hlavnou úlohou a cieľom dopravy v podniku je zabezpečiť nakládku (naloženie tovarov), tiež vykládku a premiestňovanie požadovaného množstva a sortimentu materiálu vo všetkých oblastiach podniku a to kvalitne, včas a s minimálnymi nákladmi - v podniku je možné rozlišovať dopravu na: o vnútornú ▪ zahŕňa všetky druhy dopravy hmotných prostriedkov na území podniku uskutočňované jeho vlastnými dopravnými prostriedkami ▪ úlohou vnútornej dopravy je preprava materiálu v skladoch, pokračuje premiestňovaním materiálu v samotnej výrobe a končí dopravou hotových výrobkov z dielní do skladov a) medziobjektová doprava ▪ vyžaduje moderné dispozičné riešenia priestorového usporiadania objektov ▪ moderné organizačné formy dopravy (hydraulická a pneumatická doprava, doprava visutými dráhami a transportérmi, kyvadlová preprava a podobne), čo v konečnom dôsledku znižuje i dopravné náklady b) medzioperačná doprava ▪ je realizovaná vo vnútri objektov medzi jednotlivými pracoviskami a v rámci technologických operácii ▪ rozhodujúci článok manipulácie s materiálom v priemysle, nakoľko na ňu pripadá až 75 % z celkových manipulačných výkonov o vonkajšiu ▪ obstaráva dopravu materiálu mimo oblasť podnikateľskej jednotky a to vlastnými dopravnými prostriedkami a vlastnou pracovnou silou ▪ spôsob napojenia podniku na verejnú sieť je závislý od jeho rozlohy a tiež jeho umiestnenia Údržbársko-opravárska činnosť - údržbu možno chápať z 2 hľadísk: o v širšom slova zmysle ňou chápeme akúkoľvek starostlivosť o stroje a zariadenia, ktorou zabezpečujeme ich prevádzkovú spoľahlivosť o v užšom zmysle ňou chápeme tzv. bežnú údržbu, ktorá zahŕňa starostlivosť a predopravársku ochranu strojov a zariadení ▪ patria sem najmä bežné opravy strojov a zariadení vykonávané počas prevádzky ako aj všetky druhy opráv (plánované a neplánovane, ktorých cieľom je odstraňovať následky opotrebenia) - údržbou a opravami strojov a zariadení sa zaoberá vedná disciplína, tzv. terotechnológia, ktorá pozná týchto 6 základných systémov organizácie údržbársko-opravárskych činností: o systém opráv po poruche o údržba (opravy) po prehliadke o štandardné periodické opravy o plánované preventívne opravy  o plánované diferencované opravy, alebo diferenciálna proporcionálna starostlivosť (DiPS) o systém diagnostickej údržby Nástrojárske hospodárstvo - náradie je jedným z najprogresívnejších činiteľov vo výrobnom procese - kvalitné a vysokokvalitné náradie je schopné zabezpečiť podstatné zvýšenie produktivity práce a dosiahnuť vysokú kvalitu vyrábaných výrobkov - ovplyvňuje: o včasné a kvalitné plnenie všetkých výrobných úloh o produktivitu práce vo všetkých výrobných útvaroch podnikateľskej jednotky o kvalitu výrobkov a ich súčastí o úroveň plnenia výkonových noriem vo všetkých fázach výroby o zavádzanie pokrokových technológií do výroby - obsahovou náplňou nástrojárskeho hospodárstva je: o plánovanie potreby náradia (normalizovaného a špecializovaného) o proces obstarávania náradia o technická príprava výroby náradia o zhotovovanie náradia a jeho údržba o normovanie a skladovanie náradia o zabezpečenie pracovísk potrebnými druhmi náradia a výrobných pomôcok o sledovanie stupňa miery a opotrebenia náradia Energetické hospodárstvo - jeho základnou úlohou má byť zabezpečenie plynulej dodávky všetkých druhov energie ako na technologickú, tak aj na netechnologickú spotrebu - plní niekoľko vzájomne prepojených funkcii: o zabezpečuje energetické potreby v požadovanom množstve, čase druhoch, štruktúre a v požadovaných parametroch o znižuje mernú spotrebu energie i náklady na jednotku energie, čo sa napokon premieta do znižovania celkových nákladov na jednotku výroby o zvyšuje finálne výsledky z jednotky spotrebovanej energie, čo je výslednicovou funkciou a syntetickým kritériom fungovania energetického hospodárstva v podniku - pozornosť treba venovať: o možnosti diverzifikácie energetických zdrojov vzhľadom na lokalitu, nákup, resp. vlastnú výrobu energie o minimalizácii (predvídaniu) technických porúch či havárií, poruchy v zásobovaní energiou, resp. iné havárie negatívne ovplyvňujú plynulosť výroby o potenciálnemu nebezpečenstvu rastu nákladov na energiu - energetický manažment musí rešpektovať: o opatrenia vyplývajúce zo zákona (regulácia zásobovania) v prípade určitých krízových stavov o štátnu energetickú politiku o vyhlášky a zákony regulujúce znečisťovanie životného prostredia a ďalšie nariadenia upravujúce vzťah medzi hospodárením s energiou v podniku a jeho okolím - minimalizácii negatívnych vplyvov energetických procesov na životné prostredie, posun v hodnotovej orientácii človeka smerom k priorite životného prostredia kladie nové nároky na energetický manažment Tendencie rozvoja obsluhy výroby (zdokonaľovania obslužných procesov) - sú podmienené týmito 3 základnými hľadiskami: o uplatnenie systémového prístupu - jeho podstatou má byť skúmanie, navrhovanie a realizácia dokonalejšieho usporiadania a fungovania s cieľom dosahovať komplexný rozvoj a zabezpečovať synergicky efekt  o zvyšovanie vplyvu vedecko-technického rozvoja na rozhodujúce zmeny v obsluhe výroby. Jadrom týchto zmien je najmä automatizácia obsluhy výroby o rozvoj podnikateľskej činnosti podnikateľskými subjektmi - pôjde najmä o takú podnikateľskú činnosť, ktorá sa prezentuje: ▪ podnikaním organizácii ▪ podnikaním jednotlivcami ▪ inžiniersko-dodávateľské organizácie ▪ systém pri sprostredkovateľoch ▪ zákazkové riadenie Kvalita manažmentu - pod pojmom kvalita rozumieť súhrn vlastností a znakov produktu, ktoré určujú mieru (stupeň) jeho spôsobilosti plniť požadované funkcie - a to tak pre zákazníka, ako aj pre výrobcu - kvalita teda vyjadruje zhodu s určenými požiadavkami - kvalita predstavuje komplexnú vlastnosť o produktov o služieb o informácií o ľudí o systémov o prejavujúca sa určitou mierou schopnosti plniť požiadavky, ktoré sú na nich kladené - pod kvalitou produktu rozumieme o schopnosť produktu o jeho vlastností a ich parametrov o plniť požiadavky zákazníka o a ostatných zainteresovaných strán počas celej doby životnosti produktu Manažment kvality - súhrn vzájomne prepojených obchodných, technických, ekonomických, personálnych, informačných, organizačných, sociálnych a ďalších nástrojov - ktorými skúma, analyzuje, plánuje, vytvára, meria a hodnotí a zlepšuje vlastnosti produktu počas predvýrobných, výrobných a povýrobných etáp životného cyklu produktu - Pri identifikácii požadovaných vlastností produktu možno vychádzať z klasifikácie základných kritérií kvality pre hodnotenie výrobkov: o Technické parametre - predstavujú fyzikálno-chemické vlastnosti výrobku (napr. rýchlosť, výkon, dĺžka) o Prevádzkové schopnosti - vlastnosti súvisiace s používaním a prevádzkou výrobku (napr. jednoduchá obsluha, nastavovanie výrobku a pod.) o Bezpečnosť produktu - súvisia s ochranou zdravia pri používaní. a likvidácii produktu (napr. bezpečnostné a výstražné prvky, poistky a pod. o Ergonomické kritériá - vyjadrujú vzťah výrobku k diferencovaným anatomickým a fyziologickým danostiam človeka pri jeho používaní a údržbe (napr. vhodné rukoväte, operadlá, nastaviteľné prvky a pod.) o Estetické kritériá - sú typicky subjektívnym kritériom (napr. farebná a tvarová zladenosť, vzhľad, módnosť a pod.) o Spoľahlivosť - bezporuchový chod výrobku počas stanovanej životnosti výrobu pri dodržaní pravidiel používania a údržby o Životnosť - súvisí s fyzickým a morálnym opotrebením produktu (napr. technická životnosť produktu a zmeny v používaní počas životnosti) o Psychologické vlastnosti - predovšetkým emotívny vzťah používateľa k výrobku, ktorý sa prejavuje už k jeho výrobnej značke či ochrannej známke  o Humanitné kritériá - intenzita hlučnosti, vibrácia, toxicita, exhaláty, extrémne teploty, korozívnosť, ionizačné a elektromagnetické žiarenie a iné hygienické, zdravotné a bezpečnostné aspekty výrobku, ktoré znižujú chorobnosť, úrazovosť a zlepšujú zdravie ľudí o Servis – úroveň servisných služieb technického, údržbárskeho, obchodného a iného charakteru, charakterizujú úroveň kvality najmä v povýrobnej sfére. o Ekologické kritériá - vyjadrujú dôsledky používania výrobkov na pracovné a životné prostredie o Likvidácia a recyklácia - vlastnosti produktu, ktoré umožňujú ich druhotné spracovanie a minimalizáciu vzniku odpadov z produktu Vývoj zabezpečovania kvality výrobkov - 1900 - 1920: jednoduchá kontrola kvality - 1920 - 1930: technická normalizácia. štatistická kontrola kvality - 1940 - 1950: štatistické riadenie kvality, neustále zlepšovanie kvality, založenie International Organization for Standardization - 1950 - 1970: vznik modelu TQM, vznik Demingovej ceny, založenie European Organization for Quality - 1970 - 2000: procesný prístup v MK, ISO 9001, Národná cena za kvalitu Malcolma Baldrigeho, EFQM, Six Sigma - 2000: Integrované riadenie kvality, kvalita dodávateľského reťazca Kvalita zabezpečovaná jednoduchou kontrolou - výrobca sa oddelil od kupujúceho - kvalita - zhoda konečného produktu s definovaným štandardom alebo zhoda s parametrami definovanými výrobcom Medzioperačná kontrola produktu - 18. - 19. storočie - priemyselná revolúcia - sériová a hromadná výroba - Taylor - štandardizácia práce - zníženie strát z nekvalitnej výroby - Kvalita - zhoda so štandardom operácie, teda parametrami medziproduktu, nekvalita nezhodu voči štandardom operácie. Štatistická kontrola kvality - Shewhart - možnosť využívania štatistického sledovania pre potreby výroby - štatistická kontrola - sledovať všetky systematické opakované príčiny vzniku odchýliek - Pearson - rozvinul pre potreby výroby teóriu korelačnej a regresnej analýzy - kvalita - synonymom zhody a stability parametra v čase, nekvalitné bolo nezhodné a nestabilné (nepredikovateľné) Komplexné riadenie kvality (Total Quality Control) - od štatistickej kontroly kvality parametrov výrobkov na štatistickú reguláciu v snahe zabezpečiť stabilitu výroby na všetkých výrobných operáciách - kvality - predikovateľnosť výroby a zabezpečovanie zhody v rámci akceptovateľných limitov, regulácia sa zameriava na zhodu s minimalizáciu odchýlky od cieľových parametrov - vzniká množstvo koncepcii s cieľom dosahovania nulovej nepodarkovosti - Taguchi - aplikáciu štatistických metód posunul až do oblasti návrhu výrobku - Feigenbaum - koncepcia TQC - Komplexná kontrola kvality Systémové riadenie kvality s orientáciou na zákazníka a TQM - 70-roky: riadenie kvality predvýrobných etáp s vplyvom na prebudovanie výrobných procesov – cieľ: neustále plnenie požiadaviek zákazníka - systémy a súbor existujúcich metód TQC - nastavené na kvalitu v zmysle minimálnej, alebo nulovej odchýlky od požadovaných parametrov v požadovanom čase - Deming - 14 princípov pre zlepšovanie kvality výrobkov a služieb  - Juran - Trilógia kvality - Feigenbaum - 10 zásad TQM Procesný prístup v riadení kvality - systematická identifikácia, riadenie a vzájomná súčinnosť jednotlivých procesov - rozčlenenie procesu na nižšie zložky vplýva na spôsob a úroveň riadenia organizácie (a samozrejme platí to aj spätne) a následne na ukazovatele procesu Riadenie kvality dodávateľsko-odberateľského reťazca - trend reťazenia podnikov do stabilných dodávateľsko-odberateľských reťazcov - rozvoj Just in time v reťazcoch - dodávatelia poznajú požiadavky zákazníka a transformujú ich do interných procesov - cena produktu je parametrom kvality v najširšom zmysle Integrovaný manažérsky systém (IMS) - Systém manažérstva kvality - Environmentálny manažérsky systém - Systém riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - Systém riadenia informačnej bezpečnosti Predstavitelia manažmentu kvality: William E. DEMING (1900 - 1993) - Demingova filozofia zlepšovania kvality je popisovaná v štyroch fázach: o Zanietenosť pre systém (celok) - každý musí pochopiť dôležitosť vzťahov a súvislostí. o Jedna chyba v jednej časti systému spôsobuje mnoho chýb v nadväzujúcich častiach. o Poznanie štatistických metód - každý pracovník musí poznať aspoň základné (všeobecné) štatistické metódy, aby ich mohol efektívne aplikovať. o Teória poznania - efektívne plánovanie a realizácia týchto plánov je determinovaná poznaním toho, čo človek robí. o Zvládnutie psychológie - rozvoj požiadaviek kvality závisí na zmene prístupu človeka k nej, na jeho hodnotách a správaní. Joseph M. JURAN (1904 - 2008) - MK neoddeliteľná súčasť organizácie - Trilógia kvality: o koncept zlepšovania kvality ▪ založený na naplánovaní zámeru ▪ zlepšovania kvality o kľúčovú úlohu zohráva vrcholový ▪ manažment organizácie - Juranova trilógia kvality: o Plánovanie kvality (prieskum trhu, definovanie budúceho výrobku) ▪ identifikácia zákazníka ▪ stanovenie potrieb zákazníkov ▪ vymedzenie vlastností výrobkov ▪ vymedzenie cieľov v zvyšovaní kvality ▪ rozvoj procesov zabezpečenia kvality ▪ sledovanie schopnosti výrobných procesov a zariadení o Riadenie kvality (naplnenie požiadaviek) ▪ výber subjektov riadenia ▪ stanovenie jednotiek merania ▪ stanovenie noriem zhotovenia ▪ realizácia merania  ▪ meranie súčasného stavu zhotovenia ▪ interpretácia odchýlok ▪ aktivity na odstránenie príčin odchýlok o Zdokonaľovanie kvality (zistenie pochopenia požiadaviek a očakávaní zákazníkov) ▪ dokázanie potreby rozvoja ▪ identifikácia špecifických projektov ▪ organizácia realizácie projektov ▪ organizácia diagnostiky ▪ hľadanie príčin nezhody ▪ realizácia nápravných opatrení ▪ sledovanie účinnosti opatrení Philip B. Crosby (1928 - 2001) - Vo výrobnom procese sú dva zdroje chýb: o nedostatok vedomostí o nepozornosť pracovníkov - Zero - Defect - nulový počet chýb vo výrobnom procese - MK musí byť založené na 4 princípoch: o kvalita výrobku je zhoda vlastností výrobku s požiadavkami o nulový počet chýb o ukazovateľ počtu chybných výrobkov o prevencia Armand V. Feigenbaum (1920 - 2014) - Komplexné riadenie kvality - Total Quality Management (TQM) - vyžaduje zapojenie všetkých funkcií v organizácii do procesov kvality - kvalita - dynamický cieľ - určovaná a meraná zákazníkmi - manažérstvo kvality - podnikateľský proces - najúčinnejšia zbraň na úspech a rast - pojem priemyselného cyklu - od vývoja, koncepcie produktu až po jeho uvedenie na trh, ktorý zahŕňa: o marketing o design o výrobu o inštaláciu a servis vrátane manažérstva kvality v organizácii podľa noriem Kaoru Ishikawa (1915 - 1989) - pokračovateľ myšlienok Feigenbauma - všetci zamestnanci sú zainteresovaní na riešení problémov - kvality Presadzoval skutočné napĺňanie sloganu „Zákazník je kráľ“. Z neho zostavil zásady pre riadenie kvality: o poznať požiadavky spotrebiteľa o vedieť, čo je ochotný spotrebiteľ kúpiť, pretože kvalita sa nedá definovať bez ceny o predvídať/očakávať miesta vzniku závad/reklamácií o vždy byť pripravený vykonať nápravné opatrenia, bez nich neexistuje riadenie kvality o uvedomiť si, že ideálny stav v riadení kvality vznikne vtedy, ak nie je potrebná následná kontrola - Niekedy sa hovorí o 3 Demingových princípoch: o základnou úlohou podnikového manažmentu je zvyšovanie kvality o riadenie kvality musí byt zabezpečené exaktnými metódami o pracovníci musia byt posadnutí kvalitou Rozdelenie nástrojov a techník MK: - Plánovanie: o Benchmarking o Kvalitné funkčné rozmiestnenie (QFD) o Preskúmanie návrhu (Design Rewiev) o Analýza možných chýb a dôsledkov (FMEA) o Analýza stromu poruchových stavov (FTA) o 7 nástrojov manažérstva kvality o 7 nových nástrojov zlepšovania kvality - Realizácia: o štatistické metódy o procesný prístup o spôsobilosť procesov - Hodnotenie: o audity kvality o samohodnotenie o preskúmanie manažmentom - Zlepšovanie: o zoskupenie nástrojov a metód o metóda 5s ▪ metóda usporiadania a udržania bezpečného, organizovaného a vysoko výkonného pracovného priestoru ľubovoľného typu ▪ súčasťou japonského konceptu Toyota Production System (TPS) o hodnotová analýza ▪ systématický prístup k posudzovaniu a hodnoteniu vlastností a nákladov výrobku s cieľom identifikovať príležitosti na zlepšenie a optimalizáciu hodnoty pre zákazníka - Six Sigma: o manažérsky nástroj na predchádzanie chybám v procese tvorby kvality o riešenie modelu Six Sigma sa uskutočňuje podľa cyklu D-M-A-I-C, ktorý pozostáva krokov: ▪ D - Define - Definovať projekt, jeho rozsah a ciele ▪ M - Measure - Merať súčasnú úroveň výkonnosti procesu ▪ A - Analyza- Analyzovať problém s cieľom určiť jeho hlavné príčiny ▪ I - Improve - Zlepšenie - Zlepšiť proces opatreniami zamarenými na odstránenie pravých príčin problému ▪ C - Control - Regulácia - Monitorovať a riadiť proces aplikovaním procedúr pre udržanie zlepšení - Brainstorming o moderné poznatky z psychológie a ľudského myslenia o prekonáva bariéry a stereotyp myslenia o metóda iskrenia nápadov, mozgovej búrky, hľadania myšlienok o Intuitívne myslenie o logické myslenie - Princípy brainstormingu: ▪ moderátor navrhuje a formuluje problém (zákaz kritiky, voľný priebeh myšlienok, nenútená diskusia, vylepšovať nápady iných) ▪ neformálne rokovanie v priaznivej atmosfére ▪ každý návrh sa registruje na tabuľu pred účastníkmi ▪ námety/nápady začínajú podávať mladší účastníci ▪ optimálny počet členov je 10 - 12  ▪ mix odborníkov plus rádoví zamestnanci ▪ podnietiť diskutujúcich občerstvením ▪ po skončení rokovania - spresňovane, hodnotenie, triedenie, kombinovanie návrhov a riešení 7 základných nástrojov MK - Vývojový diagram - graficky znázorňuje postupnosť jednotlivých činností daného procesu vrátane kontrolných a rozhodovacích činností - Tabuľka na zber informácii - nástroj sa používa na získanie prehľadného zaznamenávania počtu výskytov nejakého javu - Diagram príčin a následkov - (Ishikawov diagram) systémový prístup k riešeniu problému, ktorý pomáha zdokumentovať myšlienky - Paretov diagram - usporiada položky podľa významu