Ekológia - KYN DF - PDF

EKOLÓGIA Doc. MVDr. Lenka Luptáková, PhD. EKOLÓGIA (živočíchy a rastliny)  interdisciplinárny prístup k štúdiu vzťahov medzi organizmami a ich životným prostredím  predmet štúdia - živá hmota (rôzny stupeň organizácie) + jej prostredie – závislé = biologický syst...

EKOLÓGIA Doc. MVDr. Lenka Luptáková, PhD. EKOLÓGIA (živočíchy a rastliny)  interdisciplinárny prístup k štúdiu vzťahov medzi organizmami a ich životným prostredím  predmet štúdia - živá hmota (rôzny stupeň organizácie) + jej prostredie – závislé = biologický systém  človek = organizmus – životné prostredie človeka – environmentalistika  interdisciplinárna náuka o životnom prostredí človeka  Ernst Haeckel – pojem ekológia (1869)  grécky pôvod – oikos = dom, obydlie; logos = veda  samostatný vedný odbor 1900; rozmach 60. roky 20 stor.  moderná veda – poznatky biológie + geografie, geológie, chémie, fyziky, matematiky a informatiky  vzťah medzi organizmami a prostredím – veda o ekonómii prírody – veda o štruktúre a funkcii prírody  ekológia – viacero čiastkových disciplín  všeobecná ekológia – zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov - zaoberá sa základnými procesmi, kolobehmi  špeciálna – študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia – študuje ekosystémy  aplikovaná – rieši globálne problémy ochrany prírody, starostlivosti o človeka – praktické využitie poznatkov ekológie  podľa cieľovej skupiny  ekológia mikroorganizmov  ekológia rastlín  ekológia živočíchov  podľa jednotlivých taxonomických skupín  ekológia hmyzu  ekológia rýb  ekológia cicavcov  podľa úrovne štúdia biotickej zložky: 3 základné smery  autekológia – skúma vzťahy jedincov – príslušníkov určitého druhu k ich prostrediu  demekológia – výskum štruktúry a dynamiky celej populácie určitého druhu  synekológia (cenológia) – štruktúra, funkcie a produktivita celých spoločenstiev  Ekológia rastlín a živočíchov  organizmy = rastliny a živočíchy  vzťahy  na úrovni jedinca  na úrovni druhovej populácie  na úrovni celého spoločenstva – fytocenóza alebo zoocenóza JEDINEC, DRUH – AUTEKOLÓGIA JEDINCA  predmet štúdia autekológie – vzťahy živých organizmov – jedincov určitého druhu k živému a neživému prostrediu  Ekologická nika – súbor väzieb medzi organizmom a prostredím  Životné podmienky - súbor všetkých faktorov, ktoré určitý organizmus využíva - rast, rozmnožovanie, lovenie - životaschopné potomstvo (svetlo, teplota, typ pôdy, potrava, dostatok priestoru)  Súbor podmienok, typický pre jeden konkrétny druh = ekologická nika  Nie je to len typické stanovište, kde určitý druh žije, ale aj typ potravy, ktorému dáva tento druh prednosť, denná alebo ročná doba, kedy sa jedinci druhu na určitom stanovišti vyskytujú, živia sa a rozmnožujú (žirafa-antilopa; výr-jastrab) Faktory pôsobiace na organizmus  Abiotické – činitele anorganického (neživého) prostredie – teplota, slnečné žiarenie, atmosféra, hydrosféra, litosféra a pedosféra  Bergmannovo pravidlo  Allenovo pravidlo  Glogerovo pravidlo  Biotické – činitele organického (živého prostredia) – vzájomné pôsobenia organizmov  každý organizmus dokáže žiť iba v rozpätí určitých podmienok  základné ekologické podmienky – vzduch, vody, svetlo, teplota a živiny – ovplyvnenie metabolických procesov – absencia jednej = odumretie – limitujúce faktory Ekologická valencia  ekologická valencia druhu - označuje súbor podmienok, v ktorých je organizmus schopný existovať- má svoje limitujúce hranice voči pôsobeniu jednotlivých ekologických faktorov  Hranicou rozpätia sú limitujúce alebo hraničné podmienky – organizmus tu ešte dokáže existovať  znižovanie – zvyšovanie intenzity faktora znáša len po určitú hranicu – pesimum (okrajová zóna) po prekročení už sme v oblesti minima alebo maxima pre určitý faktor – zastavenie príjmu živín, rastu, rozmnožovania  schopnosť prežiť – intenzita faktora + dĺžka jeho trvania  krajné body – minimum a maximum – rozpätie – amplitúda daného faktora  rozsah amplitúdy a šírka optima = ekologická valencia faktora   Dva typy valencie  Euryvalencia – amplitúda a optimum faktora – široké rozpätie široká ekologická valencia voči faktorom prostredia – hojne rozšírené po celej Zemi – kozmopolity – výtrusné rastliny + druhy rozširované človekom – synantropné druhy – pŕhľava dvojdomá  Stenovalencia – úzke rozpätie - úzka ekologická valencia – výskyt len na špecifických stanovištiach – ohrozené druhy  Hraničné – limitujúce faktory – vymedzujú hranice vitality a prežitia druhu  Materiálové – týkajú sa materiálov potrebných pre metabolizmus  Kondicionálne faktory vonkajších podmienok na fyziologické procesy organizmu (teplota, svetlo) bioindikátory – fytobioindikátory – väzba rastliny na určitý druh prostredia- lišajníky – SO2; machy – ťažké kovy (Mn, Pb, Zn, Ni, Hg, Cu), čučoriedky – kyslá pôda   Podľa dĺžky trvania a časového rozdelenia  Trvalé faktory – dýchacie plyny, gravitácia  Periodické faktory – denný rytmus svetla a tmy, sezónnosť ročných období  Dočasné – vietor, dážď  Náhodné – povodeň, veľké sucho, požiar  Označovanie potencie  Eurypotentné – široká amplitúda tolerancie  Stenopotentné – úzka amplitúda tolerancie  Podľa miest (habitatov, stanovíšť)  Eurytopné  Stenotopné – jaskynné druhy, vysokohorské druhy  Podľa potravy  Euryfágy – neprieberčivé  Stenofágy – špecializované na určitý druh potravy  POPULÁCIA – DEMEKOLÓGIA ŽIVOČÍCHOV  Populácia – súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov žijúce v ohraničenom priestore v určitom čase a sú navzájom viazané reprodukčnými vzťahy (výmena genetickej informácie)  Priestorové ohraničenie  Geografické – rieka, roklina  Ekologické – skupina kríkov na lúke  Každá populácia sa vyznačuje špecifickými pre ňu charakteristickými znakmi (dynamické, štrukturálne)  Štruktúra populácia  rozptyl, hustota, habitus, veková skladba, pomer pohlaví, chorobnosť, správanie, konštitúcia, natalita, mortalita  Rozptyl (disperzia) – momentálne rozdelenie jedincov danej populácie v priestore  Podľa rozmerov – horizontálna a vertikálna  Podľa rozptýlenia – rovnorodá, zhlukovitá a náhodná  Hustota (denzita, abundancia) – množstvo jedincov na určitú plošnú alebo priestorovú či objemovú jednotku  počet baktérií v 1g pôdy, jedincov planktónu v 1l vody, húseníc na 1m2, ľudí na km2  možné vyjadrenie aj hmotnosťou – biomasou – g na m 2, km na ha  Habitus – súbor morfologických znakov vlastných všetkým členom populácie – veľkosť, hmotnosť, tvar tela, sfarbenie  Ulitníky a lastúrniky v rozličných tokoch riek  Chorobnosť (morbidita) – zdravotný stav populácie v % chorých a nakazených jedincov  Príčiny chorobnosti – abiotické faktory (intoxikácia, nepriaznivá mikroklíma) alebo biotické faktory (patogény, baktérie)  Redukcia početnosti populácie – zlepšenie kondície populácie  Veková skladba populácie – etilita – súhrn všetkých vývinových a vekových stupňov v jednej populácii  podiel jedincov, ktoré v čase skúmania patrili k jednotlivým vývinovým stupňom  vývinové stupne – ľahko identifikovateľné (vajcia, larvy, imága hmyzu) alebo ťažko identifikovateľné, u rastlín semenáčiky, vegetatívne nedospelé jedince, vegetatívne dospelé jedince, pohlavne dospelé jedince, staré jedince  u rastlín - kohorta – jedince rovnakého veku, ktoré vyklíčili v jednej populácii v krátkom časovom období  Grafické znázornenie – vekové pyramídy –  Tvar pyramídový, zvonový, urnový  Pomer pohlaví – sexilita – pomer zastúpenia samčích a samičích jedincov v populácii  Reprodukčná sexilita – v reprodukujúcej sa časti populácie – čím vyšší podiel samíc, tým vyššia potenciálna produkcia potomstva (len po určitú hranicu)  Správanie – súhrn rozmanitých konaní, reakcií jedincov na podnety  Individuálne správanie – nezávislé od populácie  Populačné, kolektívne správania – ako člen kolektívu  Obrana teritória, stavba úkrytov, ochrana potomstva  Konštitúcia – schopnosť jedinca (vrodená, získaná) podávať fyziologické výkony  V populácii – súhrn konštitúcií všetkých členov  Odolnosť populácie proti patogénom, parazitom, rýchlosť individuálneho vývinu, žravosti  Natalita – schopnosť organizmu produkovať potomstvo bez ohľadu na spôsob rozmnožovania  Maximálna natalita – absolútna, fyziologická – teoreticky možná produkcia potomstva v ideálnych podmienkach  Ekologická natalita – realizovaná – produkcia potomstva za určitých vonkajších podmienok  Taktika rozmnožovania – rôzna  Lososy, úhory – rozmnožovanie len raz za život – veľa energie – často po ňom hynú  Iné druhy – viackrát – oprava neúspechu – vtáky – náhrada zničenej znášky vajec, ryby – neresenie po dávkach  Vzťah medzi pravdepodobnosťou prežitia a množstvom potomstva – koraly – obrovské množstvo vajíčok a spermií – malá šanca dožiť sa dospelosti  Cicavce - málo potomstva – pomerne nízka prirodzená úmrtnosť   Úmrtnosť – mortalita – podiel hynutia jedincov v populácii za časovú jednotku  Špecifická mortalita – vzťahuje sa len na určitú časť populácie – vekovú skupinu  Veľkosť pipulácie (rastliny)  celkový počet jedincov v populácii (počet púpavy lekárskej na lúke)  určuje schopnosť populácie prežiť  malé populácie – nižšia schopnosť vyrovnať sa s nepriaznivými faktormi prostredia  veľké populácie – nemožné spočítať  Dynamika populácie  Populácie – premenlivé celky – zmena zloženia počas sezóny aj rokov  Populačná dynamika – procesy odohrávajúce sa v populáciách v priestore a čase  Zmeny –periodické – ročné, viacročné  Neperiodické – vyvolané extrémnymi hodnotami určitého faktora (počasie, potrava, konkurencia)  Hustota populácie je nestála aj pri konštantných podmienkach – rozvíja sa, vzniká a zaniká  Krátkodobé kolísanie krivky početnosti počas jedného roka – oscilácia  Strednodobé kolísanie počas viacerých rokov – fluktuácia  Dlhodobé rytmické kolísanie – cyklus – chrúst obyčajný – 4 roky  Dynamika abundancie – zmeny týkajúce sa hustoty populácie  Rozptyl populácie sa mení – pohyb jedincov – dôležitá je dynamika disperzie  Lokomócia – pohyb – let, plazenie, kráčanie  Transport – pasívny pohyb pomocou určitého prostriedku – vodné prúdy – hydrochória; vzdušné prúdy, vietor – anemochória; iných živočíchov – zoochória, človeka – antropochória  Migrácia – dlhodobé alebo trvalé vzdialenie, odchod jednotlivých alebo mnohých jedincov z populácie  Pravidelné premiestňovanie za zdrojom potravy (ťah vtákov), putovanie sobov medzi tundrou a tajgou, rozmnožovacím pudom (neresový ťah rýb)  Translokácia – presídlenie v priestore trvale obývanom populáciou (príležitostná, periodická) MEDZIDRUHOVÉ (HETEROTYPICKÉ) FAKTORY – faktory pôsobiace medzi členmi (druhmi) dvoch a viacerých populácií NEUTRÁLNE ZÁPORNÉ – neutralizmus – amenzalizmus – konkurencia KLADNÉ – predácia – protokooperácia – parazitizmus – komenzalizmus – mutualizmus – symbióza,  Neutralizmus Populácie obývajúce spoločné teritórium nemajú konkurenčné vzťahy – Ich ekologické niky sú rozdielne  Dážďovky – včely  Činnosť dážďoviek vplýva na úrodnosť pôdy a tým i na rastliny, čo poskytujú včelám, ktoré ich opeľujú, výživu. Včely opeľovaním rastlín podporujú ich rozšírenie, čím vlastne stimulujú pôdotvorné procesy, lebo odumreté rastliny sú potravou pre dážďovky.  včely-dážďovky - zdanlivo neutrálny vzťah - v skutočnosti pozitívny. MEDZIDRUHOVÉ FAKTORY KLADNÉ Protokooperácia Veľmi voľné združenie jedincov rôznych populácií v spoločnom priestore – Spoločné hniezdenie viacerých druhov vtákov v korune stromu - Pôdne baktérie a rastliny  MEDZIDRUHOVÉ FAKTORY KLADNÉ Komenzalizmus Tesnejšia väzba dvoch druhov, z kt. jeden – komenzál má potravnú výhodu, druhý však týmto vzťahom netrpí – Šelmy zanechávajú zvyšky potravy, ktoré vyžívajú vtáky, muchy, roztoče  Parekia – komenzál sa zdržuje v blízkosti hostiteľa – Pomorník príživný kradne čajkám ulovené ryby zo zobáka  Synatropia – vzťah živočíchov a človeka – Mucha domáca žije v blízkosti ľudských obydlí Synekia – komenzál využíva noru, hniezdo svojho hostiteľa – v hniezdach vtákov bolo zistených viac ako 150 druhov chrobákov MEDZIDRUHOVÉ FAKTORY KLADNÉ MEDZIDRUHOVÉ FAKTORY KLADNÉ Mutualizmus Trvalé a nevyhnutné spojenie dvoch druhov, ktoré nemôžu existovať samostatne – symbióza – baktérie, kvasinky, prvoky v tráviacom trakte bylinožravcov – rozkladajú celulózu  MEDZIDRUHOVÉ FAKTORY ZÁPORNÉ Amenzalizmus (alopatia) Jeden druh produkuje látky, ktorými brzdí rast, metabolizmus druhého – rôzne plesne a huby produkujú antibiotiká, kt. obmedzujú rast mikroorganizmov, vyššie rastliny vylučujú fytoncidy, kt. inhibujú ostatné rastliny a mikroorganizmy  MEDZIDRUHOVÉ FAKTORY ZÁPORNÉ Konkurencia Negatívny vzťah dvoch druhov, ktoré čerpajú životné potreby z rovnakých zdrojov – U živočíchov je to potrava, úkryt, areál, sexuálny partner, u rastlín je to pôda, výživa, stanovištné podmienky. – Pozitívny faktor v procese evolúcie a v procese tvorby nových druhov, pretože výsledkom je živorenie oboch, alebo vytlačenie jedného.  MEDZIDRUHOVÉ FAKTORY ZÁPORNÉ Predácia (dravosť) Uplatňuje sa tam, kde je predátor – dravec spravidla väčší a silnejší ako korisť. Jedná sa o aktívny lov jedného predátora a viacero zdrojov koristi. Rovnováha hustoty populácií závisí od zdroja potravy.  Populačná hustota srnčej a jelenej zveri súvisí s početnosťou vlkov. Pokiaľ sú vlci v danej oblasti vystrieľaní – rozvoj populácie vysokej zveri, kt. obžiera jedle, smreky – znižuje sa samoobnova lesa – les vymiera – nedostatok potravy. Predátor a korisť sú na sebe závislí.  MEDZIDRUHOVÉ FAKTORY ZÁPORNÉ Parazitizmus Parazit má výhody, hostiteľ trpí až hynie Parazit je vždy menší ako jeho hostiteľ Parazit je početnejší ako hostiteľ  Ektoparazity (pijavice, roztoče, blchy)  Endoparazity (hlísty, pásomnice)  Fakultatívny – príležitostný (motolica u človeka)  Obligatórny – nevyhnutný (miracídium motolice u slimáka)  MEDZIDRUHOVÉ FAKTORY ZÁPORNÉ  Adaptácie predátora k lovu  Výborný zrak, frontálne postavené oči, dobrý sluch, čuch, rýchly pohyb  Adaptácie koristi  Silná reprodukčná schopnosť, útekové aktivity, obrana, postavenie očí laterálne (videnie do boku).  Osobitnou adaptáciou je sfarbenie. Kryptické sfarbenie maskuje živočícha s podkladom (ryby- platesy) – homochrómia. Krycie sfarbenie podobné listom, tŕňom, vitvičkám – mimezia (pakobylky, cikády, chrobáky). Mimikry – napodobnenie tvarom, sfarbením iné živočíchy, najmä dravé (motýle, muchy). VZÁJOMNÉ VZŤAHY – INTERAKCIE - RASTLINY  konkurencia – súťaž medzi jedincami alebo populáciami o limitujúci faktor prostredia – zdroj výživy – svetlo, voda, živiny alebo priestor  záporný vzťah  vnútrodruhová alebo medzidruhová konkurencia  alelopatia – rastlina vylučuje do prostredia špeciálne chemické látky – ovplyvnenie rastu a vývinu jedného druhu na úkor druhého  negatívny vzťah  potravové (trofické) vzťahy – látky vytvorené jedným organizmom sú zdrojom výživy a energie pre druhý organizmus  symbióza – kladný vzťah – prospešný pre obe populácie (mykoríza – huby a korene vyšších rastlín; lichenizmus – sinice, zelená riasa a huby)  parazitizmus – záporný vzťah- prospech jedného na úkor druhého  epifytizmus – voľný nepotravový vzťah jednej rastliny s druhou  rastlina (epifyt) rastie na orgánoch druhej – epifyt využíva hostiteľskú rastlinu ako pasívny substrát - oporu RASTLINNÉ SPOLOČENSTVÁ A KLASIFIKÁCIA  rastlinné spoločenstvo = fytocenóza – súbor jedincov a populácií rastúcich spoločne na určitom stanovišti – vzájomné ovplyvňovanie, ovplyvňovanie prostredím, ktoré zároveň modifikujú  monocenóza – jedince jednej populácie (jedného druhu)- kultúrne, umelo vysadené spoločenstvá – kukurica, obilie (bez buriny)  polycenóza – dve a väčší počet populácií (les)  druhové bohatstvo – počet rastlinných populácií v biocenóze – druhová rozmanitosť, diverzita  prevládajúce druhy – určujúce vzhľad biocenózy – dominanty  na druhové zloženie vplýva podmienky prostredia  druhy jedného spoločenstva pokračujú postupne do druhého v ubúdajúcom množstve a opačne  v mieste, kde susedia – pás – osídlený spoločenstvom s prechodnými vlastnosťami  prechodné stanovište – ekoton – viaže ekotonové spoločenstvá  zmeny životného prostredia + dynamika populácií – zmeny v rastlinných spoločenstvách  krátkodobé – pravidelne sa opakujúce zmeny v priebehu roka – dôležitá sezónna periodicita (dynamika) - zmeny počasia v priebehu roka (zima, leto – chlad, teplo), obdobie sucha a dažďov  pozorujeme zmeny vzhľadu (aspektu) – tvorba nových stoniek, olistenie, kvitnutie, opadávanie listov  kvitnutie – jarný aspekt druhov – kvitnutie pred olistením – snežienka jarná, pečeňovník trojlaločný  dlhodobé – zmeny podmienok v priebehu niekoľkých rokov alebo desiatok rokov  sukcesia – vývojový, nezvratný proces, sprevádzaný zásadnými zmenami spoločenstva – zmeny v druhovom zložení  primárna sukcesia – prebieha na mieste, ktoré ešte nikdy nebolo osídlené rastlinami – prvotná sukcesia – holé skalné steny, piesočné duny, sopečné lávové polia  sekundárna sukcesia – miesta pôvodne osídlené rastlinami – rôznym spôsobom narušené a opäť zarastajú  Spoločenstvo – synekológia živočíchov  Štúdium životných spoločenstiev (cenóz), ekosystémov, biosféry  Predmet – súbory organizmov žijúcich v určitom priestore, kolobeh látok, energie, produktivita ekosystémov  Spoločenstvo – cenóza – množina organizmov, ktoré spoločne obývajú určitý priestor – veľký počet druhov  Zoocenóza – spoločenstvo živočíchov  Fytocenóza – spoločenstvo rastlín  Mykocenóza, bakteriocenóza  Cenotop – miesto výskytu cenózy  Smrekový les – priestor vody a vzduchu  Črevné baktérie – cenotop – črevo  Biosféra – súhrn všetkých organizmov Zeme a priestor na Zemi, kde je prítomný život  Litosféra – pevná zemská kôra  Pedosféra – pôdny plášť  Hydrosféra – vodný obal  Atmosféra – ovzdušie  Noosféra – časť biosféry, kde sa uplatňuje ľudská činnosť  Bióm - veľká oblasť planéty, ktorej makroklimatické podmienky určujú typ spoločenstiev žijúcich v ňom – geograficky rozsiahly ekosystém, ktorý je charakteristický určitým prevládajúcim typom vegetácie – prítomnosť rastlín podmieňuje zase podnebie (zrážky, teplota)  Mierne pásmo – teploty a zrážky sú mierne – prevládajú listnaté opadavé lesy – bióm opadavých lesov mierneho pásma  Chladnejšie pásmo – ihličnaté lesy –bióm ihličnatých lesov – tajga  Severnejšie od tajgy – tundra – rastliny odolné voči mimoriadnemu chladu  Stepi, savany, púšte  Tropické dažďové prales EKOSYSTÉM  Sústava organizmov (biocenóza) a ich životného priestoru, ktoré sa navzájom podmieňujú a ovplyvňujú  Stavebná (statická) štruktúra – anorganická zložka – ekotop – fyzikálne faktory prostredia, geologický podklad a klimatický režim  Funkčná (dynamická) štruktúra – biota – jednotlivé spoločenstvá vyvárajúce biocenózu – komplex procesov viazaných na cirkuláciu látok a tok energie a riadenia a vývoj celého systému  Biocenóza = 3 trofické zložky  Producenti  Konzumenti  Reducenti  Producenti – zelené rastliny  Fotochemickou a chemosyntetickou asimiláciou – hmota a energie  Vytvorená energia – primárna (hrubá) produkcia – spoločenstva  Určitú časť využijú sami – vlastné životné procesy  Zvyšná časť – čistá primárna produkcia – táto energia sa formou potravy prenáša na ďalšie články potravového reťazca – heterotrofné organizmy  Produkcia suchozemských ekosystémov – klimatické podmienky  Produkcia v oceáne – prísun živín  Najvyššie hodnoty produkcie – koralové útesy a tropické dažďové pralesy  Najnižšie hodnoty produkcie – púšte a tundry  Konzumenti  Primárne konzumenti – živia sa biomasou vytvorenou producentmi  Sekundárne, terciárne atď. konzumenti – požierajú primárnych konzumentov  Sekundárna produkcia spoločenstva – biomasa konzumentov  Reducenti  Potrava – produkty rozpadu organickej hmoty tiel ostatných organizmov  zdochliny – nekrofágy  výkaly – koprofágy  rozkladajúca sa hmota – saprofágy (bezstavovce) a saprofyty (huby)  organický detrit – detrifágy (dážďovky)  mineralizácia detritu – anaeróbne baktérie a huby  Potravové reťazce, siete a pyramídy  Pohyb látok v ekosystéme cez dve fázy potravového reťazca 1. Pastevno-koristnícky (herbivorný) reťazec  Producenty tvoria biomasu s energiou – konzumenty prevádzajú biomasu a energiu do inej podoby 2. Rozkladný (detritový) reťazec  Reducenty – rozklad zvyškov z predchádzajúceho reťazca na minerálne látky   Potravová sieť – reálnejšie označenie potravového reťazca, ktorý v prírode nebýva taký zjednodušený a priamy  Čím je ekosystém druhovo bohatší, tým sú potravové siete zložitejšie  Ekologická pyramída – zobrazenie trofických vzťahov v podobe plošného diagramu  Objem biomasy postupne klesá – 1000 kg rastlinnej biomasy – 100kg hmotnosti bylinožravcov – 10 kg predátorov  Tok energie, kolobeh látok  Tok energie v ekosystéme – jednosmerný  Producenty – viazaná slnečná energia –premenená na biomasu – tok v biocenóze cez rôzne fyziologické procesy – nakoniec premena na teplo – spätné uvoľnenie do ovzdušia  Časť prijatej energia –konzervácia – rašelina, uhlie, ropa   Na Zemi asi 20 prírodných prvkov (elementov) – nevyhnutné pre život  Uhlík, dusík, kyslík - využívané živými organizmami v hojnom množstve – makroelementy  Fluór, molybdén, mangán, selén a iné sú v organizme len v nepatrných množstvách – mikroelementy  Zisk z potravy a z okolia  Uvoľnenie prvkov po úhyne – trvalý obeh chemických látok – živín –medzi živou a neživou prírodou  Dynamika ekosystému  Kvantitatívne a kvalitatívne zloženie spoločenstva  Zmeny počasia a podnebia  Striedanie dňa a noci – prispôsobenie denného rytmu aktivity mnohých organizmov  Periodicita ročných období – vegetačné fázy rastlín, migrácie sťahovavých vtákov  Autoregulačné mechanizmy  Vyváženosť – homeostáza ekosystému  Homeostatické mechanizmy sa uplatňujú pri riadení populácie  Regulácia vlastnej hustoty – primeraná veľkosť populácie  zvyšovanie alebo znižovanie reprodukcie  potravová ponuka - premnoženie bylinožravcov – zníženie biomasy rastlín – primárne konzumenty - nedostatok potravy – oslabenie fyzickej kondície – zvýšenie mortality a zníženie natality – zníženie ich početnosti – regenerácia fytocenózy – obnovenie potravovej bázy konzumentov- rast ich populácie  klimatické podmienky  Prírodné katastrofy alebo invázia nepôvodných druhov – neschopnosť ekosystému pomocou homeostatických mechanizmov udržať ekosystém – narušenie až rozvrátenie ekosystému  Vývoj ekosystému – sukcesia  Vývoj biocenóz – smeruje k vrcholovému štádiu – klimax  Vývojový proces – sukcesia  Pôsobenie organizmov na neživé zložky prostredia – skala – lišajníky, machy, tráva a byliny až sa na nej uchytia stromy  Geomorfologické procesy a klimatické činitele – presun koryta rieky – zmena výšky spodnej vody – zmenený vodný režim – zmena druhového zloženia a biomasy suchozemskej vegetácie – zmena štruktúry zoocenózy  Zmena trofických vzťahov – v počiatočných štádiách jednoduché potravové vzťahy – prevažuje v nich primárna produkcia – zarastanie pôdy vegetáciou – rozvoj vegetácie – zvyšovanie biomasy – rozvoj pastevno-potravových reťazcov – následne rozkladové reťazce  Ekosystém – územie  Hlavného výskytu biomasy  Okraje – prechodné prvky k susednej biocenóze   Ekoton – prechodné pásmo medzi ekosystémami – premenlivé podmienky  plocha ekologického napätia, v ktorom jeden typ vegetácie postupne nahrádza iný druh  Okraje lesov – pásmo kríkov – prenikanie prvkov flóry a fauny z lesa aj priľahlej lúky  Ekotony – charakteristické druhovou pestrosťou - druhy oboch hraničných spoločenstiev a naviac zvláštne druhy charakteristické pre prechodnú zónu – tzv. druhy okrajov  Ekológia a životné prostredie – súčasný vývoj biosféry  Na Zemi – živé organizmy 3,5 miliardy rokov a človek 1 milión rokov  Naučil sa ovládať iné formy života – veľké zmeny životného prostredia  Pred 10 000 rokmi – veľká zmena – pestovanie obilia – predtým zbieral semená z rastlín a tráv  Poľnohospodárstvo – vytínanie lesov – priestor na obrábanie pôdy  moderný človek – pred 300 000 rokmi