downloadfile-4-34-69-1-20.pdf
Transcript
15. GEOLOGICKÉ A GEOMORFOLOGICKÉ POMERY ÁZIE. KOMPLEXNÁ CHARAKTERISTIKA KRAJÍN JUHOZÁPADNEJ ÁZIE. Geologické pomery Ázie Geologický vývoj Ázie je veľmi zložitý, jeho základom je Euroázijská tektonická doska. Ďalšími tektonickými doskami sú Arabská, Indická, Filipínska a Severoamerická. Prahornými pe...
15. GEOLOGICKÉ A GEOMORFOLOGICKÉ POMERY ÁZIE. KOMPLEXNÁ CHARAKTERISTIKA KRAJÍN JUHOZÁPADNEJ ÁZIE. Geologické pomery Ázie Geologický vývoj Ázie je veľmi zložitý, jeho základom je Euroázijská tektonická doska. Ďalšími tektonickými doskami sú Arabská, Indická, Filipínska a Severoamerická. Prahornými pevninskými celkami sú Sibírsky štít a Čínska tabuľa – stabilné platformy, ktorých základ tvoria kryštalické horniny predkambrického veku. Neskôr boli pokryté hrubými sedimentmi paleozoika až kenozoika a miestami tiež lávovými pokrovmi. Indická tektonická doska vytvorila Indický štít, Arabská tektonická doska vytvorila Arabský štít. S Euroázijskou doskou sa spojili až začiatkom treťohôr v priebehu alpínskeho vrásnenia. K spojeniu Ázie s Európou došlo koncom prvohôr – výsledkom je vznik Uralu. Horotvorné pohyby: kaledónske vrásnenie (v starších prvohorách): Altaj, Sajany, Jenisejské pohorie hercínske vrásnenie (koncom prvohôr): vrásnenie morských sedimentov, Ural, časť Altaja, Ťan-Šan, Kun-Lun tichooceánske vrásnenie (v druhohorách): východ Ázie, Verchojanského pohorie, Kalimantan, Hokaidó, Honšú alpínske (himalájske) vrásnenie (v treťohorách): došlo k omladeniu reliéfu, vytvorili sa najmohutnejšie tvary dnešného povrchu, stret Eurázijskej dosky s Indickou a Arabskou, oddelenie Ázie, severnej Ameriky a Afriky, - v tomto vrásnení vznikli dve pásma: a) alpínsko-himalájske: Himaláje, Kaukaz, Pamír, Hindukúš, Karakoram b) tichooceánske: Kamčatka, Filipíny, Nová Guinea, Japonské ostrovy, Taiwan, Indonézske ostrovy - oblasť je dodnes tektonicky silne aktívna, vlášť tichooceánske pásmo, časté zemetrasenia a sopečné erupcie Aktívne sopky: Kľjučevskaja (4 750 m), Fudži (3 776 m), Tambora (2 850 m) Geomorfologické pomery Ázie Pohoria 1. Malá Ázia - Pontské pohorie, Taurus, Antitaurus, Arménska vysočina, Malý Kaukaz 2. Kaukaz - silne zaľadnený, v súčasnosti asi 1 400 ľadovcov, najdlhší 19 km 3. Elborz- 5 671 m, Iránska vysočina 4. Hindukúš (Tirič mir 7 780 m) 5. Pamír (Pik komunizma 7 495 m) silne zaľadnený, Fedčenkov ľadovec 71 km 6. Ťan-Šan – dlžka 2 600 km, nadväzuje na Altaj a Sajany. Pik Pobedy (7 439 m) 7. Karakoram - 2. najvyššie pohorie sveta, s plochou ľadovcov 50 tisíc km2, najviac zaľadnené miesto na svete okrem polárnych oblastí, 4 osemtisícovky 8. Himaláje - najvyššie pohorie, najviac osemtisícoviek Osemtisícovky (14) - Mount Everest 8 848 m, K2 8 611 m, Kančendžonga, Lhoce, Makalu, Nanga Parbat, Annapurna, Broad Peak,... Nížiny - vypĺňajú najmä sever Ázie - Západosibírska (najväčšia a najchladnejšia), Severosibírska, Veľká čínska (najľudnatejšia), Mezopotámska, Indogangská Plošiny - Tibetská náhorná plošina, Stredosibírska plošina, Dekanská plošina (vznikla sopečnou činnosťou) Púšte - na Arabskom polostrove ( tropické suché podnebie) = Rub al Khali (najväčšia piesočná púšť), Nafúd - v miernom pásme = Kyzylkum, Karakum, Gobi (zrážkový tieň pohorí) - východné pobrežie je tektonicky nestabilné - OHŇOVÝ KRUH = veľké množstvo činných sopiek v okrajových častiach Tichého oceánu (styk 2 litosferických dosiek) Ostrovy Ázie: súostrovia: Veľké Sundy, Malé Sundy, Filipíny (rôzny pôvod vzniku), sopečné = Japonské ostrovy, koralové = Maldivy 34 Krajiny Juhozápadnej Ázie Arménsko - Jerevan, Azerbajdžan - Baku, Bahrajn – Manama, Cyprus (Turecká časť) - Nikózia, Gruzínsko - Tbillisi, Irán – Teherán, Irak - Bagdad, Izrael – Jeruzalem (Tel Aviv), Jemen Saná, Jordánsko - Ammán, Katar - Doha, Kuvajt – Kuvajt, Libanon - Bejrút, Omán - Maskat, Saudská Arábia - Rijád, Spojené arabské emiráty – Abu Dhabi, Sýria - Damašek, Turecko – Ankara Hlavné rieky Tigris a Eufrat pramenia v Turecku a tečú cez Sýriu a Irak. Spájajú sa do rieky s názvom Shatt al Arab, ktorá ústi do Perzského zálivu. Na území Mezopotámie, rozkladajúcej sa pozdĺž týchto riek, sa približne v r. 3 500 pred Kr. sformovali prvé mestské štáty na svete. Založili ich Sumeri. Najslávnejšou vodnou plochou Stredného východu je Mŕtve more, ležiace v hlbokej doline na hranici medzi Izraelom a Jordánskom. Jeho pobrežná čiara je najnižším miestom na zemskej súši, leží 400 m pod úrovňou hladiny mora. SAUDSKÁ ARÁBIA: 29,4 mil. obyvateľov Najrozľahlejší štát Blízkeho východu leží na Arabskom polostrove medzi Perzským zálivom a Červeným morom. Koralovými plytčinami spestrené pobrežie Červeného mora lemuje na pevnine úzka pobrežná nížina Tiháma. V pohorí Asír sa dvíha najvyšší vrch Jabal Abu Hassan (3 133 m n. m.). Na severe sa rozprestiera púšť Nafúd, na juhu najväčšia piesočnatá púšť Zeme Rub al-Chálí. Vyskytujú sa tu aj riečne údolia - vádí, nachádzajúce sa na púšťach, zvyčajne suché, no po výdatných dažďoch sa naplnia vodou. Vodstvo: takmer žiadne, iba oázy. Preto minú veľa financií na zásobovanie vodou. - sústredí sa na ťažbu a spracovanie ropy, ťaží aj zemný plyn, vápenec, sadrovec, mramor, kaolín, soľ, železnú rudu a zlato - Saudskej Arábii patrí prvenstvo vo svetových zásobách a produkcii ropy - dnes zavlažovacie systémy – darí sa poľnohospodárstvu (datle, pšenica, káva, melóny, rajčiny, jačmeň OMÁN: 4 mil. obyvateľov Rozprestiera sa na juhovýchode Arabského polostrova pri brehoch Arabského mora a Ománskeho zálivu. Pobrežie je prevažne vyprahnuté, neobývané. Z vojenského hľadiska významný ostrov Masira a ostrovy KuríjaMuríja (78 km2). Najvyšším vrchom krajiny je Jabal al Harim (3 352 m n. m.). Väčšinu územia pokrýva púšť Rub al-Chálí. IRÁN: 78,5 mil. obyvateľov Irán, hornatá krajina v Juhozápadnej Ázii pri pobreží Perzského zálivu, je počtom obyvateľov najväčšia krajina Blízkeho východu. Hraničí so 7 krajinami. 700 km pripadá na pobrežie Kaspického mora na severe a 1 830 km na pobreží Perzského zálivu a Arabského mora. Ekonomická charakteristika: súčasná ekonomická politika iránskej vlády smeruje ku znižovaniu rastu ekonomiky a k zvyšovaniu inflácie a nezamestnanosti. Medzi najväčšie prekážky a riziká pre rozvoj Iránu patrí jednostranná orientácia na zisky z ropy, politika vlády smerujúcej k politickej a ekonomickej izolácii krajiny a k ešte väčšiemu zhoršeniu investičnej klímy v krajine. Krajinu možno charakterizovať ako rozvojovú priemyselno-poľnohospodársku krajinu. Energetika: primárny zdroj energie je spaľovaním ropy a zemného plynu, v pláne je však vybudovanie jadrových elektrární. Priemysel: je primárne orientovaný na ťažbu a spracovanie ropy (4. miesto vo svete), ďalej automobilový a textilný priemysel. Poľnohospodárstvo: zamestnáva 25% ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Niektoré poľnohospodárske produkty sú významnými exportnými artiklami: šafran, liečivé rastliny, rastlinné extrakty, sušené plody a kaviár. Irán je z veľkej časti potravinovo sebestačný (80%). Služby: Irán má veľký turistický potenciál, v krajine sa dokonca nachádza niekoľko pamiatok zapísaných v UNESCO, ale z dôvodu ohrozenia bezpečnosti je krajina pre turistov nezaujímavá. 35 Doprava: najdôležitejším druhom dopravy v Iráne je cestná doprava, ktorá realizuje 90% objemu všetkej dopravy. Celková dĺžka ciest činí 79 243 km, z čoho je diaľnic 890 km. FG charakteristika: Územie Iránu z veľkej časti zaberá Iránska vysočina. Púšte a veľmi suché oblasti zaberajú väčšinu rozlohy štátu, vyskytujú sa aj úrodné oázy, lesy a vysoké pohoria. Irán obopínajú dva horské oblúky z alpínsko-himalajského vrásnenia. Oba oblúky na západe vychádzajú z Arménskej vysočiny. Južný oblúk tvorí pohorie Zagros s najvyšším vrchom Zardkúh (4 547 m n. m.) a na severu pohorie Elborz s najvyšším vrchom Iránu Damavand (5 670 m n. m.). Najväčšia púšť je Veľká soľná púšť o rozlohe cez 100 000 km 2. Na južných stranách pohorí sa nachádzajú väčšie oázy – v jednej z nich sa nachádza aj hlavné mesto - Teherán. IRAK: 34,8 mil. obyvateľov Takmer polovicu územia na juhozápade a západe vyplňujú Arabská a Sýrska tabuľa, pokryté najmä na juhu veľkou časťou púští. Centrálnu a JV časť vypĺňa Mezopotámska nížina s riekami Eufrat a Tigris. Ich sútok sa nazýva Šatt al-Arab ústiaci do Perzského zálivu, kde sa nachádza množstvo bažín. Početné sú bezodtokové panvy. Podnebie je subtropické vnútrozemské s teplým letom bez zrážok a vlhkou zimou. Zrážky padajú v období od októbra do mája a klesajú od severných hôr k juhu. Priemerné teploty prekračujú 30°C, max. 50°C. Z ekonomického hľadiska patrí medzi rozvojové zeme, ale vďaka náleziskám ropy je jednou z najbohatších krajín Blízkeho východu. Hospodárstvo závisí od vývozu ropy. TURECKO: 76 mil. obyvateľov Poloha: Turecká republika je najzápadnejším ázijským štátom rozkladajúcim sa na dvoch kontinentoch. Európska časť zvaná Východná Trácia má rozlohu 23 764 km2, čo je oproti rozlohe celého štátu (780 580 km2) jen veľmi malá časť, avšak s veľkým morálnym významom. Východná Trácia je od ázijského Turecka oddelená úžinami Bospor a Dardanely a Marmarským morom – strategické dopravne tepny spájajúce Čierne more so Stredozemným morom a teda aj Atlantikom či Indickým oceánom. Ázijská časť Turecka sa nazýva Anatólia a zaberá 97% rozlohy štátu. Fyzicko-geografická charakteristika: hornatá krajina, v strede sa rozkladá Anatolská plošina so suchou klímou a slanými jazerami, na severe sa tiahne Pontské pohorie, na juhu je pohorie Taurus známe krasovými javmi. Je tu dostatok zrážok, darí sa subtropickej flóre. Na východe do Turecka zasahuje Arménska vysočina s najvyššou horou krajiny – Ararat (5 156 m n. m.). Nížiny sa nachádzajú len v úzkych pásoch pri pobreží. Územím pretekajú rieky Eufrat a Tigris. Ekonomická charakteristika: prevláda priemysel a služby, vyspelá, priemyselno-agrárna krajina, ekonomiku prispôsobuje európskym štandardom (kandidát na vstup do EÚ) IZRAEL: 7,9 mil. obyvateľov Izrael je dlhá úzka krajina ležiaca medzi riekou Jordán a Stredozemným morom. Izrael sa ťahá od severu smerom na juh cez púšť Negev až po Elat pri Červenom mori. Na severe sa pri pobreží rozprestiera nížina, vnútrozemie pokrývajú pahorky a náhorné plošiny s úrodnými dolinami na západe a s púšťou na východe. Poloha: juhozápadná Ázia, Stredný východ. Izrael obmýva na západnom pobreží Stredozemné a na východnom pobreží Mŕtve more. Juh krajiny má prístup k Červenému moru vďaka výbežku Akabského zálivu. Ekonomická charakteristika: hospodárstvo je výkonnostne a technologicky na vysokej úrovni, je to vyspelý štát, značne prevyšuje ekonomiky susedných štátov, dôležitý je export, nestabilita politicko-bezpečnostného vývoja krajiny, prezamestnanosť (ojedinelý jav), tradičné odbory: chemický, odevný a potravinársky priemysel Fyzicko-geografická charakteristika: severne od Mŕtveho mora sa nachádza Genezaretské jazero. Najvyšší štít sa volá Chermon (2 236 m n. m.). Najnižšie miesto v Izraeli je aj najnižšie suché miesto na svete, je to Mŕtve more s hladinou vo výške -418 m (tento údaj je aktuálny k roku 2006). Hladina Mŕtveho mora neustále klesá a more sa vyparuje. Väčšinu južnej časti Izraela tvorí púšť. Východnú hranicu Izraela s Jordánskom tvorí severná časť Východoafrickej priekopovej prepadliny. CYPRUS: Okrem Cyperskej republiky je na ostrove Cyprus aj Severocyperská turecká republika, štát ktorý medzinárodne uznáva iba Turecko. Vznikol odtrhnutím severnej časti ostrova od pôvodného Cypru. Cyprus je od roku 2004 členom Európskej únie. Štát Cyperská republika leží na ostrove Cyprus vo východnej časti Stredozemného mora. Je tretím najväčším ostrovom Stredomoria. Ostrov je pozdĺžneho tvaru s výrazným výbežkom na SV strane, polostrov Karpasia. LIBANON: 36 Povrch krajiny tvorí úzka nížina, z ktorej sa zdvíha pohorie Libanon, oddelené od pohoria Antilibanon na severe priekopovou prepadlinou, na juhu pohorím Hermon. Podnebie je stredomorské. ZAKAUKAZSKÉ ŠTÁTY: Týmto spoločným názvom sa označujú tri štáty - Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan, ktoré ležia južne od Veľkého Kaukazu medzi Čiernym a Kaspickým morom. Povrch zakaukazských štátov je prevažne hornatý. Na severe sa vypína pohorie Veľký Kaukaz, na juhu Malý Kaukaz a medzi nimi náhorné plošiny, na ktorých sa šíria suché stepi. Nerastné bohatstvo zakaukazských republík nie je príliš veľké. Najdôležitejšia je ťažba ropy a zemného plynu v Azerbajdžane pri Baku (ropa sa ťaží z dna Kaspického mora) a niektorých rúd (najmä mangánu a medi). 37 16. KLIMATICKÉ POMERY ÁZIE. KOMPLEXNÁ GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA KRAJÍN STREDNEJ ÁZIE. Klimatické pomery Ázie Veľká rozloha Ázie, jej poloha v rôznych klimatických pásmach a množstvo vysokých a rozsiahlych pohorí sú hlavnými príčinami veľkej klimatickej rôznorodosti jednotlivých častí kontinentu. Napriek tomu však v najväčšej časti kontinentu prevláda podnebie kontinentálneho charakteru. Je to zapríčinené veľkou vzdialenosťou kontinentálnych častí od pobreží oceánov a morí, predovšetkým od Atlantického oceánu. Atlantický vzduch sa pri prenikaní do vnútrozemia vysušuje a mení na kontinentálny. Vplyv tichooceánskeho vzduchu je veľmi malý vzhľadom k prevládajúcemu západnému vzdušnému prúdeniu. Ovplyvňuje len úzky pobrežný pás. Naproti tomu je sever Ázie rovinatý, otvorený a tak nič nebráni prenikaniu studeného arktického vzduchu do vnútrozemia. Na juhu Ázie prevládajú vzdušné masy tropického charakteru. Veľké zahrievanie vnútrozemia v lete a silné ochladzovanie v zime spôsobujú silné sezónne zmeny atmosférickej cirkulácie. V zimných mesiacoch vzniká na dlhú dobu v severnej a strednej Ázii rozsiahla oblasť vysokého tlaku (stacionárna anticyklóna), v ktorej sa udržuje jasné a mrazivé počasie. Vyskytujú sa tu najnižšie teploty – Ojmjakon, Verchojansk (-71°C), so strednou januárovou teplotou okolo -50°C. Je tu pól chladu severnej pologule. Na styku polárneho vzduchu s tropickým vzniká polárny front, ktorého cyklonálna činnosť prináša v zime do vnútra ázijského kontinentu zrážky. V severnejších oblastiach prednej a strednej Ázie cyklonálna činnosť na tomto fronte prináša zrážky začiatkom zimy a hlavne na jar, čím spôsobuje jarné maximum v ročnom chode zrážok. V lete polárny front ustupuje k severu a spôsobuje zrážky v horách južnej Sibíri. Predná, stredná a vnútorná Ázia sú oblasti kontinentálneho tropického vzduchu s horúcim a suchým letom. Na juhu Ázie v oblasti severozápadnej Indie a Pakistanu vzniká oblasť nízkeho tlaku. Na jej južnom okraji v Indickom oceáne sa rodí letný monzún. Ten prináša bohaté zrážky do juhovýchodnej Ázie, Indie a južných Himalájí. Teplý a vlhký tropický vzduch na styku s cyklónami polárneho frontu na východe Ázie a na Japonských ostrovoch sa v spodných vrstvách ochladzuje a spôsobuje vlhké a hmlisté počasie – tzv. monzún miernych šírok. Juhovýchodná Ázia je tiež oblasťou častého výskytu silných tropických cyklón (tajfúny), ktoré vznikajú väčšinou v jeseni a mávajú každoročne katastrofálne následky. Tropická Ázia je v zime oblasťou kontinentálneho tropického vzduchu, v lete morského rovníkového vzduchu. Zimné suché a teplé vetry majú charakter pasátov. Suché jari sú náhle vystriedané daždivým letom. Letný monzún prináša obrovské množstvo zrážok, na rovinách až do 2 500 mm za mesiac. Oblasť preto patrí medzi najdaždivejšie na svete (Čerapundží v Asáme až 22 900 mm v roku 1861). Celkové ročné množstvo zrážok dosahuje najvyššie hodnoty na horských svahoch obrátených k moru. Je tu väčšinou vyše 3 000 mm zrážok ročne, ale miestami dosahujú hodnoty od 6 000 do 12 000 mm. V oblasti tropických cyklónov je zrážok zvyčajne do 1 000 mm; v zóne subtropického a mierneho monzúnového podnebia dosahujú 600 až 1 000 mm; vo východnej Sibíri menej než 350 mm; v medzihorských kotlinách prednej a vnútornej Ázie, konkrétne v Turanskej nížine, na dolnom Sindhu 150 až 200 mm; v najsuchších polopúštnych a púštnych oblastiach je to pod 100 mm ročne. Priemerné januárové teploty sú na väčšej časti Sibíri pod -20°C, v Jakutsku okolo -50°C. Stredné júlové teploty vyše 30°C sa vyskytujú v oblasti Arabského polostrova, na Iránskej vysočine, pozdĺž dolného Sindhu, v Tarimskej panve a v púšti Thár. Klimatické typy (W. Koppen) 1.tropické vlhké - tropické dažďové pralesy (Veľké, Malé Sundy) 2.tropické monzunové - striedanie obdobia dažďov a sucha (India) 3.tropické suché – púšte na Arabskom polostrove (Thár) 4.mierne suché - stepi od Kaspického mora po sever Číny 5. stredozemné - pobrežie Čierneho mora 6.mierne vhlké - listnaté lesy dolného toku Jang-ctiang, Kórea 38 7.tajga (boreálna klíma) - náhorné plošiny Malej Ázie, východná Sibír 8.tundra – severozápadná a stredná Sibír 9.vysokohorské (alpské lúky) - Tibet, horské oblasti Krajiny Strednej Ázie Kazachstan – Astana, Kirgizsko - Biškek, Tadžikistan - Dušanbe, Turkménsko - Ašchabad, Uzbekistan - Taškent - uvedené štáty siahajú od Ťanšanu a Pamíru až po Kaspické more, časť územia pokrývajú púšte, hlavne Karakum a Kyzilkum - prevláda islam (sunnitskí moslimovia) - veľká časť je bezodtoková (Turanská nížina), nachádza sa tu aj bezodtokové Aralské jazero a Kaspické more - podnebie je kontinentálne, veľké rozdiely teplôt v lete a v zime, nedostatok zrážok (vplyv zrážkového tieňa Himalájí, kontinentalita) - rieky Amurdarja a Syrdarja napájané z vysokohorských ľadovcov Pamíru a Ťan-Šanu - v oblasti prevláda islam - výrazný vplyv Ruska v oblasti, bohaté ložiská nerastov a fosílnych palív, ekonomika je sústredená najmä na ťažobný priemysel a poľnohospodárstvo (bavlník) a chov oviec - významný je rybolov v Turkménsku - veľmi významný je chov karakulských oviec (hlavne v Uzbekistane a Turkménsku) a chov priadky morušovej (hlavne v Uzbekistane a Kirgizsku) - rozšírené je aj pestovanie bavlny (Uzbekistan je tretí najväčší vývozca na svete a to vďaka zavlažovacím systémom napriek tomu, že má nedostatok pitnej vody) - vyrábajú sa tu známe koberce, ktoré pochádzajú od Peržanov z vlny karakulských oviec, tzv. perziánu - okrem kobercov je významný textilný priemysel – bavlnárstvo, hodvábnictvo - Kirgizovia sú známi svojím jazdeckým umením, majú množstvo minerálnych prameňov a sú tam významné náleziská zlata - v Tadžikistane je významná produkcia hrozienok a až 90% elektrickej energie pochádza z hydroelektrární KAZACHSTAN: 16,6 mil. obyvateľov - v Kazachstane sa nachádza kozmodróm Bajkonur - sunnitskí moslimovia tvoria 62%, ruskí ortodoxní 35%, katolíci 0,66%, budhisti 0,5%, židia 0,1% - hospodárstvo sa opiera o veľké nerastné bohatstvo ako aj o poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu - rozvíja sa nielen ťažobný a spracujúci ale strojárenský a zbrojársky priemysel UZBEKISTAN: 29,4 mil. obyvateľov - výhodná poloha medzi riekami Amurdarja a Syrdarja - nerasty: uhlie, ropa, zemný plyn, zlato, olovo, volfrám - priemysel: textilný, chemický, ťažobný, strojársky, potravinársky, papierenský - poľnohospodárstvo: živočíšna výroba v pohoriach – Karakulské ovce, priadka morušová – kotliny, rastlinná výroba: bavlník, ryža, vinič, ovocie, zelenina, pšenica, kukurica, zemiaky TURKMÉNSKO: 5,4 mil. obyvateľov - priemysel: potravinársky, textilný, kožiarsky - poľnohospodárstvo: rastlinná výroba - bavlník, ryža, vinič, ovocie, zelenina, zemiaky, živočíšna výroba: významný rybolov (Kaspické more), chov kôz a oviec KIRGIZSKO: - povrch tvoria vysoké pohoria, kotliny, rozľahlé doliny, sever územia pokrývajú zaľadnené chrbty Ťan-Šanu - nerastné suroviny: ropa, zemný plyn, uhlie, zlato, farebné kovy - elektrická energia: väčšina sa vyrába v hydroelektrárňach - priemysel: textilný priemysel, ľahké strojárenstvo, chemický priemysel - poľnohospodárstvo: rastlinná výroba - bavlník, tabak, cukrová repa, obilniny, živočíšna výroba - ovce, kozy, hovädzí dobytok TADŽIKISTAN: - nerasty: hnedé uhlie, urán, farebné kovy, zlato, ortuť, kamenná soľ - elektrická energia: väčšina sa získava z hydroelektrární 39 - priemysel: textilný, chemický - poľnohospodárstvo: zelenina, ovocie, bavlník, pšenica, rozšírené je postavanie a fajčenie ópia, živočíšna výroba - chov hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných 17. HYDROLOGICKÉ POMERY ÁZIE. KOMPLEXNÁ GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA KRAJÍN JUŽNEJ ÁZIE. Hydrografické pomery Ázie veľmi úzko súvisia s veľkou rozlohou kontinentu, konfiguráciou reliéfu a príslušností do rôznych klimatických zón. Je to svetadiel s mnohými mohutnými veľtokmi, ktoré patria k najväčším na Zemi. Objem priemerného množstva vody, ktoré odtečie za rok je 12 850 km3. Vyše 40% celkovej plochy kontinentu zaberajú bezodtokové oblasti. Patrí tu celá stredná Ázia s väčšinou juhozápadu, kde bezodtokové územia tvoria rozsiahle panvy púštneho a polopúštneho charakteru. Sú buď úplne bez vodnej siete, alebo sú pretkané alochtónnymi tokmi. Tie ústia do jazier alebo končia v púšti. Niektoré púštne územia nemajú vôbec stále vodné toky a hydrografickú sieť tvoria suché korytá - vádí. Tie sú väčšinu roku, ale často aj niekoľko rokov, bez vody (zvlášť na Arabskom polostrove). Podľa vodného režimu sa ázijské rieky delia do 5 skupín: 1. Sibírske rieky - vystupujú výlučne na území Ruska napr.: Ob-Irtyš, Jenisej, Lena, Kolyma, Jana, Indigirka, Amur 2. Rieky aridných oblastí - majú dostatok vody len na hornom toku, väčšinou z horského snehu a ľadovcov, ale aj dažďov (stredná Ázia) napr.: Amurdarja, Syrdarja, Tarim, Ili, Zeravšan, Murgab, Hilmand 3. Rieky monzúnové - majú maximum vody za letných monzúnov. V období sucha stav vody silne klesá. Tieto rieky sú rozšírené vo Východnej Ázii, Zadnej a Prednej Indii. napr.: Jang-c-ťiang, Chuang Che, Si ťiang, Mekong, Salwin, Iravadí, Brahmaputra, Ganga 4. Rieky tropické - majú dostatok zrážkovej vody po celý rok. Vyskytujú sa v Indonézii a na Filipínach. napr.: Kapuas, Mahakam, Hari, Cagayan 5. Rieky stredomorské - majú maximum vody v zime v čase výdatných zrážok. V lete môžu i vyschnúť. Vyskytujú sa v Turecku a ázijskom Stredomorí. napr.: Kizilirmak, Sakarya, Seychan, Jordán Jazerá Ázie patria do mnohých genetických typov: reliktné, tektonické, vulkanické, ľadovcové a pod. 1. Reliktné jazerá – sú pozostatkami mora pri zdvihnutí miesta nad hladinu mora - Kaspické more: spojenie s oceánom stratilo a si pred 5,5 mil. rokov. Jeho hladina je 28 metrov pod hladinou oceánu, hĺbku má 1025 m. S plochou 371 000 km2 je najväčšie jazero sveta. Jeho voda je slaná. - Aralské jazero: staré asi 5 mil. rokov. Plocha pôvodne 66 500 km 2, jeho vysychanie je obrovským problémom. Je to dôsledok nezmyselných zásahov komunistického režimu v Sovietskom zväze do ekosystému. Vody riek, ktoré do Aralu ústili, boli vo veľkom rozsahu využívané na zavlažovanie bavlníkových polí. V súčasnosti je pobrežná čiara jazera vzdialená od pôvodnej na niektorých miestach niekoľko kilometrov. 2. Tektonické jazerá - Bajkal: plocha 31 500 km2, hĺbka 1637 metrov, vek 20-30 mil. rokov. Jazero predstavuje najväčšie množstvo sladkej vody (20 %) na svete. - Balchaš, Issyk kul, Biva (Japonsko, Honšú), Mŕtve more Krajiny Južnej Ázie Afganistan - Kábul, Pakistan - Islamabad, India – Naí Dillí, Nepál - Káthmandu, Bhután - Thimphu, Bangladéš Dháka, Maledivy - Male, Srí Lanka – Colombo Poloha južnej Ázie: - južne od Himalájí, najmohutnejšieho pohoria na svete, sa rozprestiera južná Ázia, kde najmä pozdĺž úrodného pobrežia a v nížinách okolo riek Indus a Ganga žije tiež približne miliarda ľudí 40 Fyzicko-geografické pomery južnej Ázie: - Južná Ázia leží na dvoch odlišných litosférických doskách: Indická a Eurázijská - Indická doska sa pred viac než 200 mil. rokmi oddelila od Gondwany a putovala na sever, až v treťohorách narazila do dosky Eurázijskej (súčasť Laurázie). Tento náraz viedol k vyvrásneniu himalájskeho horského systému, Indická litosferická doska nie je ani dnes nehybná, stále sa pohybuje smerom na sever a podsúva sa pod Euroázijskú dosku - región Južnej Ázie je veľmi rôznorodou oblasťou, kde sa nachádzajú ako úrodné nížiny, tak vysočiny a osemtisícové pohoria - na severovýchode regiónu v Asámsko-barmských horách je nepriechodná džungľa, v strednej časti je suchá Dekanská plošina a na severozápade dokonca púšť Obyvateľstvo: - v regióne sa nachádzajú jedny z najľudnatejších štátov sveta (India, Pakistan a Bangladéš) - budhizmus (zakladateľom je Sidharta Gautama), hinduizmus (kastový systém v Indii) - z rasového hľadiska väčšina obyvateľov regiónu patrí do europoidnej rasy, len časť obyvateľov Nepálu a väčšina obyvateľov Bhutánu patrí do rasy mongoloidnej - z hľadiska etnického (národnostného) v regióne žije niekoľko rôznych etník, pričom len asi 35 z nich má viac ako jeden milión príslušníkov - z jazykového hľadiska najviac obyvateľov regiónu hovorí jazykmi patriacimi do Indoeurópskej jazykové rodiny (Pakistan, väčšina severnej Indie a Bangladéša a južná časť Srí Lanky). Juh a juhovýchod polostrova Predná India patrí do tzv. Drávidskej rodiny, popri týchto dvoch dominantných rodinách je tu ešte časť obyvateľov patriacich do tzv. Sinotibetskej jazykovej rodiny - je to predovšetkým časť obyvateľov Nepálu, ktorí majú tibetsko-nepálsky pôvod a veľká časť obyvateľov Bhutánu Poľnohospodárstvo: - pestuje sa čaj, juta a ryža, kávovník, kaučukovník, ovocie, zelenina a kvety. Nachádza sa tu aj obrovské množstvo hovädzieho dobytka, ktorého stavy presahujú 300 000 000 kusov. V poľnohospodárstve pracuje v priemere 50% ekonomicky aktívnych obyvateľov Priemysel: je sústredený do aglomerácií veľkých miest (Dillí, Mumbai, Karáčí, Kalkata,..) - textilný a odevný priemysel (Nepál, Bhután, India, Pakistan), v Indii moderný hutnícky a strojársky priemysel (automobily, lietadlá, kozmický priemysel, ťažké strojárstvo), rozvíja sa chemický priemysel a v posledných rokoch aj IT História oblasti je úzko spätá s kolonizáciou, prvými moreplavcami v oblasti boli Holanďania, Portugalci, Francúzi a Briti, ktorí si oblasť Južnej Ázie podmanili mocensky. Väčšina štátov vznikla po druhej svetovej vojne po rozpade bývalej Britskej Indie. Pre oblasť je typická chudoba a slabo rozvinutá ekonomika. Priepastné rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Pakistan je najvyspelejší, Bangladéš a Srí Lanka sú hospodársky zaostalejšie štáty, Nepál, Bhután, Maledivy sú hospodársky najzaostalejšie štáty. PAKISTAN: 185,2 mil. obyvateľov - poľnohospodársko-priemyselný štát, jadrová mocnosť, prevláda Islam BANGLADÉŠ: 158,5 mil. obyvateľov - poľnohospodársky štát, veľmi husto osídlený, časté záplavy a katastrofy vplyvom nízkopoloženého územia, významná produkcia juty, ťažba zemného plynu, prevláda Islam. SRÍ LANKA: 21,5 mil. obyvateľov - typické plantážne pestovanie čajovníku, ryže a cukrovej trstiny, ťažba grafitu a diamantov, napätá situácia vďaka islamským rebelom, prevláda budhizmus NEPÁL: 28,2 mil. obyvateľov - málo rozvinutý, závislý predovšetkým od príjmov z cestovného ruchu, prevládajú hinduisti AFGANISTAN: - vnútrozemská hornatá krajina, podnebie je kontinentálne a veľmi suché, na juhu sa nachádzajú púšte - väčšina štátu patrí do bezodtokovej oblasti – veľká časť vodných tokov sa stráca v púšťach - Afganistan leží v seizmicky značne nestabilnej oblasti – často silné zemetrasenia - patrí medzi najzaostalejšie krajiny sveta, je málo rozvinutá; poľnohospodárstvo je orientované na chov dobytka - značná časť obyvateľstvá je závislá na pestovaní maku (výroba ópia) 41 - ekonomika republiky je značne v troskách (príčinou sú vojny) INDIA: 1, 268 mld obyvateľov - obrovská krajina, delí sa na 3 veľké celky: 1. Himaláje a Karakoram (oddelený od Himálají riekou Indus) 2. Indogangská nížina (v povodí riek Indus, Ganga a Brahmaputra) 3. Dekanská plošina (vypĺňa juh polostrova) Na západe Indie sa na hraniciach s Pakistanom rozprestiera púšť Thár. Najvyšším bodom je Kančendžonga (8 586 m n. m.). India má 4. najväčšiu ekonomiku na svete a zároveň je jednou z najchudobnejších krajín sveta. Prevláda agrárna ekonomika. Má však technologicky vyspelé odvetia: jadrový program (energetika, vojenský program), kozmický program a informačné technológie Indické naj: • Najväčší producent bavlnených výrobkov na • Najvyššie položený pivovar na svete svete • Najvyššie položené vojenské letisko na svete • Druhá najľudnatejšia krajina sveta • Najväčší zamestnávateľ na svete je indická • Štvrtá najrozsiahlejšia železničná sieť na svete železničná spoločnosť (zamestnáva 1,6 mil. ľudí) (vyše 75 000 km s vyše 7 000 vlakmi) • Siedmy najväčší štát sveta BHUTÁN: 766 tisíc obyvateľov - hornatá krajina, takmer 50% územia je vo výške nad 3 000 m. Lesy pokrývajú viac ako 55% rozlohy krajiny, na juhu sú monzúnové lesy, vo vyšších polohách zmiešané (borovice, jedle, duby), žijú tu tigre, slony a jaky - patrí k najchudobnejším krajinám sveta, v poľnohospodárstve pracuje 93% obyvateľov štátu, orná pôda zaberá len 8% rozlohy, pestuje sa ryža, pšenica, jačmeň, proso, kukurica, zemiaky, juta, pohánka, bavlna, strukoviny a tabak, kočovníci pasú ovce, kone, jaky, kozy a muly, chovajú sa aj ošípané - rozvinuté je lesníctvo, ťaží sa teakové drevo, čierne uhlie, vápenec, mramor, sadrovec, grafit - tradíciu má tkáčstvo, rezbárstvo, výroba ručných zbraní a kovových predmetov, významný je cestovný ruch 42 18. FLÓRA ÁZIE. KOMPLEXNÁ GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA KRAJÍN JUHOVÝCHODNEJ ÁZIE. Biogeografické pomery Ázie sú podmienené nielen klimaticky, ale do veľkej miery tiež geologickou stavbou a vertikálnou členitosťou terénu. Pri obrovskej rozlohe kontinentu tu nájdeme všetky vegetačné pásy, ktoré sú dlhodobo relatívne stabilizované. Na ich súčasných zmenách sa v posledných desaťročiach najviac podieľal človek svojou hospodárskou činnosťou. Devastácia prirodzenej vegetácie je najintenzívnejšia v Malej Ázii a Stredomorí, v prednej Indii a východnej Číne - t.j. v oblastiach s tisícročným využívaním územia. Najrozsiahlejšie vegetačné pásy predstavujú tropické púšte a polopúšte, zaberajúce takmer celý Arabský polostrov a veľké časti v Iráne, Afganistane a v západnej Indii. V strednej Ázii sa rozkladajú ešte väčšie plochy púští a polopúští miernej klímy. V Tibete sa nachádzajú vysokohorské studené púšte. Stepné formácie lemujú v širokom pruhu severný a východný okraj stredoázijských púští, menšie plochy sa nachádzajú na Strednom východe. Pôvodné savany sa nachádzali len na malých plochách SZ Indie. Dnes ich nachádzame ako druhotné na mnohých miestach Južnej a JV Ázie, kde nahradili vyrúbané tropické lesy. Pásy tropických poloopadavých a opadavých (mozúnových) lesov sa nachádzali na väčšine územia Indie a Indočíny, tropické dažďové pralesy v Bangladéši, Barne, Thajsku, Malajzii, Indonézii a Filipínach, ako aj v Indii a západnom Gháte. JV Činu pokrývali v minulosti rozsiahle lesy vlhkej mezodermnej klímy, ktoré sa doteraz zachovali v južnom Japonsku. Severne od Jang-c-ťiangu majú prevahu opadavé listnaté lesy. Podľa podobnosti a bohatstva rastlinstva sa v Ázii rozlišujú nasledovné fytogeografické oblasti: HOLOARKTICKÁ OBLASŤ je síce plošne najrozsiahlejšia, flóra však nie je najbohatšia. Je pozostatkom, ale čiastočne aj odnožou treťohornej flóry. Má asi 40 endemických čeľadí. Na území nesovietskej Ázie zasahujú 3 podoblasti: 1. Stredozemná - zaberá pomerne úzky pruh pozdĺž Stredozemného mora. Vyznačuje sa suchomilnou, vždy zelenou vegetáciou - tamaryškami, vavrínmi, cyprusami, platanmi, dubmi, cédrami, morušami, oleandrami, myrtami, brečtanmi a i. Časté sú krovinaté macchie. Z kultúrnych rastlín vynikajú olivovníky, figovníky, orechy, pistácie, vinná réva a i. 2. Stredoázijská - tiahne sa od Anatólie, cez Irán, bývalú ruskú Strednú Áziu do SZ Číny a Mongolska. Je chudobná na lesy, prevládajú stepi. Polopúšte a púšte náhorných plošín miernej klímy. Obrovské plochy pokrývajú trávnaté porasty a kry. Časté sú cibuľovité rastliny (ľalie, kosatce, tulipány). Z úžitkových rastlín prevládajú bavlník a obilniny. 3. Čínsko-japonská - zaberá SV Čínu, Kóreu a Japonsko. Vo vnútrozemí prevládajú stepi a lesostepi, smerom na východ pribúdajú predovšetkým listnaté opadavé lesy. Tie sú zastúpené dubmi, bukmi, lipami, javormi, topoľmi, gaštanmi, jaseňmi, orechmi a i. Objavujú sa i borovice, smreky a vždyzelené kry (vavríny, tisy, magnólie, kamélie a i.) Z úžitkových rastlín prevládajú obilniny (pšenica, jačmeň, ryža), strukoviny, tabak, sója a i. PALEOTROPICKÁ OBLASŤ má okolo 40 endemických čeľadí, počet endemických druhov je však oveľa väčší. Delí sa na 3 časti – africkú (presahuje do Ázie až po púšť Thár), indo-malajskú (spolu s Novou Guineou) a oceánsku (tiež polynézsku). Najbohatšia je indo-malajská časť. Africká časť je vplyvom arídneho podnebia najchudobnejšia. Oceánska predstavuje odnož indo-malajskej časti, ktorá bola prenesená cez obrovské vodné bariéry. Na území Ázie sa rozlišuje 6 podoblastí: 1. Východoafrická - zasahuje len malé hornaté územie Jemenu 2. Afro-ázijská púštna - zaberá Arabský polostrov, juh Iránu, Pakistanu a púšť Thár. Je identická s pásmom tropických púští a polopúští. Chýba tu súvislý porast. Prevládajú roztrúsené xerofylné druhy (akácie), tučnolisté a silne aromatické rastliny. V oázach pri dostatku podzemnej vody sa pestujú datľovníky, bavlník, obilniny, cukrová trstina a i. 3. Indická - zaberá pásmo tropických poloopadavých a opadavých lesov, miestami tiež pásmo dažďových lesov. Vo vnútrozemí sa nachádzajú savany. Siaha až po hranice Barmy. Nemá žiadnu endemickú čeľaď a málo endemických druhov. Početne sú zastúpené teak, santal, bambus, z kultúrnych rastlín ryža, proso, banánovník, mangovník, strukoviny a i. 4. Juho-východoázijská - zaberá J a JV Čínu ako aj Zadnú Indiu. V Číne je zhodná s pásmom subtropických lesov, inde s tropickými dažďovými pralesmi a monzúnovými lesmi. Floristicky je veľmi bohatá. V horách sú 43 početní zástupcovia holoarktickej oblasti. Početne zasúpené sú bambus, teak, z kultúrnych rastlín palmy (kokosová, areková, cukrová a i.), kafrovník, ryža a množstvo importovaných druhov (kaučukovník, kakaovník a i.) 5. Indomalajzská - takmer výlučne je zastúpené pásmom tropických dažďových lesov a je najbohatšou podoblasťou na druhy (35 000). Endemické čeľade sú len 3, obrovský je druhový endemizmus. Typické sú pobrežné porasty mangrovov. V lesoch sú liany, orchideje, mäsožravé rastliny, rastliny poskytujúce korenie (peprovník, zázvor, škorica, klinčeky). Z kultúrnych rastlín prevažujú palmy (kokosová, olejová), tropické ovocie, ryža, ale aj importované druhy z Afriky a Ameriky. 6. Novoguinejská - vzťahuje sa k časti Indonézie Krajiny Juhovýchodnej Ázie Brunej – Bandar Seri Begawan, Mjanmarsko – Nay Piy Taw, Kambodža – Phnom Penh, Indonézia – Jakarta, Laos – Vientian, Malajzia – Kuala Lumpur, Filipíny – Manila, Singapur – Singapur, Thajsko – Bangkok, Vietnam – Hanoj, Východný Timor - Dili Fyzicko- geografické pomery: - hornatý povrch, Arakanské vrchy na západnom pobreží sú pokryté pralesom - na východe rieka Iravádí vytvára rozsiahlu nížinu, ktorá je jedným z najväčších oblastí pestovania ryže na svete - podnebie zodpovedá rozdielom v orografii terénu, na nížinnom juhu je tropické, na severe subtropické - na pobreží spadne viac ako 5 000 mm zrážok ročne - územie JV Ázie leží medzi oceánmi - Indickým a Tichým Podnebie: tropické vlhké – tropický dažďový les (Veľké a Malé Sundy), ostrovy Indonézie sa nachádzajú v rovníkovej (monzúnovej) oblasti takže majú dostatok zrážok počas celého roka Hydrologické pomery: patria sem tropické rieky – zásobované zrážkovou vodou celý rok, kratšie toky na ostrovoch Socioekonomické pomery: Indonézia, Barma, Kambodža, Filipíny patria k poľnohospodárskym štátom, Vietnam, Laos majú plánované hospodárstvo, k novoindustrializovaným štátom patria Ázijské tigre – Malajzia, Singapur. Thajsko a Vietnam sa označujú ako „malé tigre“ – rýchly rast životnej úrovne na základe lacnej pracovnej sily, Brunej - ropa, zemná plyn, k najzaostalejším štátom patrí Mjanmarsko, Východný Timor. Obyvateľstvo: typická demografická, religiózna a národnostná pestrosť, nízka gramotnosť – Kambodža k najľudnatejším štátom patrí Indonézia, Vietnam, Filipíny, Thajsko, Mjanmarsko - obyvateľstvo žije pri pobrežných oblastiach, vnútrozemie v Zadnej Indii menej obývané, najhustejšie je zaľudnený ostrov Jáva. V podnebí majú význam monzúny ale pre blízkosť oceánov nie je obdobie sucha také výrazné Náboženské zloženie je veľmi pestré: Indonézia, Malajzia – moslimovia (Islam), Thajsko, Kambodža, Mjanmarsko, Laos, Vietnam, Singapur – budhizmus, Filipíny, Východný Timor – kresťanstvo, vysoký počet hinduistov v Indonézii a Malajzii Pestrá jazyková štruktúra, niekoľko jazykových rodín - čínsko – tibetská: mandarínska čínština, thajčina, barmčina - malajsko – polynézska: malajčina, indonézčina - drávidská: tamilčina - austroázijská: vietnamčina Poľnohospodárstvo: 44 - transformácia poľnohospodárstva sa oneskorila za industrializáciou, postupný prechod na trhové hospodárstvo - veľkú úlohu zohráva zahraničný dopyt, ako aj štruktúra pestovaných plodín, nové odrody tradičných plodín, - začala sa pestovať ryža, vznikajú veľké farmy - dochádza k zmene vlastníkov pôdy, väčšina farmárov si pôdu musí prenajímať a tým dochádza k zhoršeniu životnej úrovne - hlavnou plodinou je RYŽA - tiež je tu plantážové poľnohospodárstvo, kde sa pestuje najmä: kaučuk (Malajzia, Thajsko, Indonézia), palma olejná (Malajzia, Indonézia), káva, koreniny, cukrová trstina, ananásy, banány Priemysel: - nerastné suroviny: cín – 30% svetovej produkcie - chróm, volfrám, nikel, meď, antimón, bauxit, zlato, diamanty - ropa a zemný plyn (Indonézia, Malajzia, Brunej) - novoindustrializované krajiny –„ázijské tigre“ - je to označenie pre rýchlo sa rozvíjajúce ázijské štáty, ktoré sú na vyššom stupni ekonomického rozvoja. Patria sem: Kórea, Taiwan, Hongkong, Singapur, Thajsko, Malajzia. Prudký ekonomický rozvoj týchto krajín sa uskutočnil za pomoci USA a Japonska. USA – odbúralo colné bariéry, otvorilo svoje trhy, otvorenie ekonomiky. Japonsko – dodalo najmodernejšiu techniku a investície. V týchto krajinách: -nízke mzdy, zahraničný kapitál, slabá konkurencieschopnosť - klesá význam poľnohospodárstva - využíva sa lacná, ale kvalitná pracovná sila - ekonomiku ovládajú nadnárodné spoločnosti, Samsung, Daewoo - majú vysoký objem úspor v bankách - vysoký objem prostriedkov na vzdelávanie – 2x vyšší ako v Južnej Amerike - solídna rozpočtová politika, nízka miera inflácie - realistické výmenné kurzy mien - cielená proexportná politika – daňové úľavy, úvery s nízkym úrokom, ochranárske opatrenia vlastných trhov, reštrukturalizácia nosných odvetví - exportné artikle sú – textilné výrobky – odevy, elektronika, spotrebný tovar, autá - záporom je – vysoký stupeň urbanizácie a s ním spojené znečisťovanie životného prostredia - zameraná na export - elektronika, informačné technológie, automobily - japonské investície, silný vplyv Japonska - ekonomickým centrom je SINGAPUR - strategická pozícia pri ústi Malackého prielivu INDONÉZIA: 252,9 mil. obyvateľov - rozkladá sa približne na 13 000 ostrovoch, z toho 6 000 je obývaných, najväčšie sú: Kalimantan (Borneo), Sumatra, Sulawesi (Celebes) a Jáva Ekonomická charakteristika: hospodárstvo krajiny sa rozvíja, umožňuje to bohatá surovinová základňa (ropa, zemný plyn, cín, bauxit, zlato, striebro, nikel, meď) a zahraničný kapitál (predovšetkým japonský), najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú chemický, strojársky, a lacnú pracovnú silu zamestnávajúci textilný priemysel, ďalej drevársky a papierenský priemysel, na pomerne malej rozlohe ornej pôdy je najdôležitejšou plodinou ryža, ďalšie dôležité plodiny sú cukrová trstina, kukurica, palma kokosová (1. miesto v produkcii kokosových orechov) i palma olejná (2. miesto v produkcii palmového oleja), káva, kakao, čaj, orechy a korenie, živočíšna výroba je slabo rozvinutá, významný je ale morský i sladkovodný rybolov Fyzickogeografická charakteristika: ostrovy sú zoskupené do Veľkých Súnd (Sumatra, Jáva, Kalimantan, Sulawesi), Malých Súnd (Bali, Lombok, Sumbawa a i.), Molúk (Halmahera, Pulau, Morotai a i.) a západná časť Novej Guiney - súostrovie má rovníkové tropické monzúnové podnebie THAJSKO: 67,3 mil. obyvateľov - kráľovstvo sa nachádza na polostrove Zadná India na brehu Thajského zálivu, juh krajiny značne zasahuje na Malajský polostrov 45 - podnebie je typicky monzúnové, JZ daždivý a horúci monzún vanie od mája do septembra, studenší JV monzún bez dažďa vanie od novembra do marca, juh krajiny je horúci a vlhký. - k rýchlemu rozvoju ekonomiky v posledných 20. rokoch prispel rýchly rozvoj priemyslu orientovaného na export, z textilného a odevného exportu sa časom rozšírila na výrobu automobilov, počítačov, elektroniky a ďalších odvetví, do krízy v roku 1997 Thajsko patrilo medzi tzv. ázijské tigre a až do celosvetovej ekonomickej krízy v roku 2008 bolo tempo rastu v posledných rokoch opäť veľmi vysoké SINGAPUR: 5,5 mil. obyvateľov - rozprestiera sa na juh od Malajského polostrova na jednom väčšom a viacerých menších ostrovoch, mestský štát je od rovníka vzdialený len 150 km, podnebie má horúce a vlhké - vďaka svojej výhodnej polohe obchodného prístavu bol Singapur už pred nezávislosťou jednou z najbohatších krajín Ázie, v súčasnosti je finančným a obchodným centrom s významnou dopravnou funkciou, patrí k ázijským tigrom, hospodárstvo je orientované na high - tech technológie BRUNEJ: 423 ticís obyvateľov - leží na severozápade ostrova Kalimantan (Borneo), značnú časť štátu zaberá vlhká pobrežná nížina s tropickým podnebím, na juh od nížiny sa tiahnu riekami rozčlenené pohoria, ktoré pokrývajú tropické lesy, Brunej patrí medzi najbohatšie krajiny Zeme a sultán medzi najbohatších ľudí na Zemi MALAJZIA: 30,2 mil. obyvateľov - tvoria ju dve od seba 600 – 650 km vzdialené časti, západná Malajzia zaberá Malajský polostrov a východná časť štátu zaberá sever ostrova Kalimantan (Borneo), osou Malajského polostrova sa tiahne husto zalesnené pohorie, jeho západné pobrežie lemuje úrodná nížina, východné pobrežie je močaristé, porastené tropickým lesom - má rozmanité nerastné suroviny (cín, volfrám, železo, bauxit, ropa, zemný plyn), najdôležitejšie odvetvia priemyslu (elektronika, elektrotechnika, výroba presných prístrojov, gumárenská výroba a spracovanie dreva) sú na svetovej úrovni, najvýznamnejšou plodinou je ryža, ale štát je odkázaný aj na jej dovoz, poľnohospodárstvo dodáva na vývoz kokosové orechy, kakao, čaj, kaučuk a palmový olej - je tu výrazne vlhké a horúce rovníkové podnebie FILIPÍNY: 100,1 mil. obyvateľov - ostrovný štát na 7 107 ostrovoch, z nich je asi 800 obývaných, len 11 veľkých ostrovov tvorí až 96% rozlohy štátu, významnejšie ostrovy sú: Luzon, Mindanao, Samar, Negros, tri štvrtiny povrchu ostrovov pokrývajú pohoria, časté sú zemetrasenia aj výbuchy sopiek - v minulosti boli Filipíny po Japonsku najbohatšou zemou v Ázii, v 80. rokoch ekonomika zaznamenala pokles (na svetovom trhu sa znížil dopyt po tunajších výrobkoch), ekonomické oživenie bolo odvtedy v porovnaní s ostatnými ázijskými krajinami pomalé a Filipíny ostávajú jednou z najchudobnejších krajín v regióne - prevláda poľnohospodárstvo, pre ktoré je tradičné pestovanie kokosových orechov, ale aj ryže, kukurice, banánovníkov a zeleniny - Filipíny sú prevažne rímskokatolíckou krajinou KAMBODŽA: 15,5 mil. obyvateľov - rozprestiera sa pri brehoch Thajského zálivu, väčšinu územia zaberá nížina na náplavoch rieky Mekong, pohoria sa dvíhajú len pri hraniciach krajiny - krajina patrí medzi najchudobnejšie v regióne, čiastočne aj pričinením genocídnej občianskej vojny vyvolanej Červenými Kmérmi v rokoch 1975 – 1979, keď boli vyvraždené asi 2 milióny obyvateľov (zhruba štvrtina vtedajšej populácie) - je tu jazero Tonle Sap ("sladkovodné jazero"), ktoré je dôležitým zdrojom z hľadiska lovu rýb - nadmorská výška väčšiny povrchu Kambodže dosahuje hodnoty blízke výšky hladiny mora, čo spôsobuje, že rieky jazera Tonle Sap vracajú v období dažďov vodu z rieky Mekong späť do jazera a spôsobujú v jeho okolitom prostredí záplavy - pre hospodárstvo je dôležitý najmä odevný priemysel a turizmus LAOS: 7 mil. obyvateľov - je to vnútrozemský štát, leží medzi stredným tokom Mekongu a Annamskými vrchmi, zalesnené pásma pohorí sa dvíhajú nad 2 000 m n. m., rozčleňujú ich plošiny a k Mekongu smerujúce doliny, rieka tvorí hlavnú dopravnú tepnu tejto krajiny, pretože železníc a ciest je tu málo 46 - až 58% tejto hornatej krajiny zaberajú nezničené tropické dažďové pralesy - export dreva, cínu, kávy a elektriny, ilegálne sa vyváža aj zlato a ópium - najdôležitejšou plodinou je ryža, avšak pestuje sa iba na malých políčkach a nie je schopná pokryť ani len potreby vlastného obyvateľstva, na vlastnú spotrebu sa pestujú aj zemiaky, kukurica a maniok Environmentálne problémy - produkcia elektriny vyvážaná do Thajska poškodzuje oblasti s vysokým výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov, väčšina populácie nemá prístup k potrebnej pitnej vode, deforestrácia VIETNAM: 92,7 mil. obyvateľov - leží na brehu Juhočínskeho mora, stredom krajiny sa tiahnu Annmanské vrchy, na juhu sa rozprestiera nížina s deltou rieky Mekong a na severe delta Červenej rieky, obidve nížiny spája úzka pobrežná nížina - pobrežie je úzke a nížinaté, asi 40% územia má horský ráz, prevláda tropické podnebie s výskytom monzúnov - významnú úlohu v národnom hospodárstve má poľnohospodárstvo, Vietnam patrí k popredným svetovým vývozcom ryže, kávy, korenia a orechov kešu, pre pestovanie ryže je krajina obzvlášť vhodná, v delte rieky Mekong sa darí za sezónu vypestovať až 3 úrody ryže a aj kávy ročne MJANMARSKO: Mjanmarsko sa nachádza (s výnimkou krajného severu) v oblasti vplyvu ázijských monzúnov, vplyvom reliéfu sú jednotlivé oblasti monzúnmi nerovnomerne ovplyvňované, v podstate rozlišujeme tri ročné obdobia: obdobie dažďov od konca mája do polovice októbra, chladnejšie ročné obdobie od konca novembra do konca marca, horúce ročné obdobie v mesiacoch apríl/máj a október/november. 47 19. FAUNA ÁZIE. KOMPLEZNÁ GEOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA KRAJÍN VÝCHODNEJ ÁZIE. FAUNA ÁZIE - je veľmi rozmanitá a bohatá, zvlášť v južnej časti, ktorá má pôvodné živočíšstvo. Severná Ázia bola čiastočne zaľadnená a jej fauna bola pozmenená. Územie sa člení do troch zoogeografických makroobblastí Holarktickej, Orientálnej (Indomalajskej) a Afrotropickej (zasahuje len okrajovo do JZ Časti Arabského polostrova). ● HOLARKTICKÁ makrooblasť sa delí na oblasti Neoarktickú (Severná Amerika) a Paleoarktickú (severná časť Eurázie a severná Afrika). ● Paleoarktická oblasť je typická rozsiahlym výskytom drobných cicavcov - zajacov, hlodavcov (sysle, svište), hmyzožravcov (krty, ježkovia). Z väčších živočíchov prevládajú párnokopytníky (ovce, kozy, gazely, prasce a i.) endemické sú niektoré nepárnokopytníky (kone, somáre). Zo šeliem sú početne zastúpené jazvece, lasice, líšky, vlky, rysy, medvede a i., z vtákov spevavce, šplhavce, krkavce, bažanty a i. Oblasť sa člení do niekoľkých podoblastí: 1. Stredomorská podoblasť (Malá Ázia, Arabský polostrov, Mezopotámia, Severná Afrika, Sahara) – má prevahu hlodavcov, z ktorých endemity sú dikobrazy, a hmyzožravcov. Početné sú párnokopytníky – ovce, kozy, gazely, ťavy. Z endemitov je tu vzácny daniel mezopotámsky, daman sýrsky. Zo šeliem sú početné divé mačky, fenek (na obr.), šakaly, gepard. V horách sú to rys, medveď, vlk. Hojne sa vyskytujú hady, jašterice. 2. Stredoázijská podoblasť (Irán, Afganistan, Pakistan, Tibet, SZ Čína a Mongolsko) – má početné stepné druhy – zajace, králiky, z hlodavcov sysle, svište. Výrazný je podiel párnokopytníkov – ovce, kozy, ťavy, jelene, srnce, gazely. Endemity: jak tibetský, z nepárnokopytníkov kôň Przewalského, osol kulan a i. Zo šeliem prevládajú vlky, medvede, líšky, rysy, leopardy. Z vtákov prevládajú žeriavy, prepelice, dropy a i. V horách chýbajú plazy, vzácne sú obojživelníky. 3. Východočínsko-japonská podoblasť (SV Čína, Kórea, Japonsko) – má prechodný charakter. Zasahujú tu aj orientálne prvky – opica makak, luskon, tiger, cibetka. Medzi rozšírenými párnokopytníkmi sú i endemity (napr. jelene sika a milu), rozšírené sú kamzíky, hlodavce (veveričky). Zo šeliem sú tu vlky, líšky, medvede, endemický mývalovec kuní, tiger čínsky a kórejský. Veľmi početné sú mloky a žaby, ale i hady a morské vtáky. 4. Podoblasť tajgy - je veľmi podobná faune severnej Ameriky (los, sob, jeleň, bobor, rosomák, hranostaj). 5. Podoblasť tundry – druhovo chudobnejšia (ľadový medveď, polárna líška, zajac snežný, sob) ● ORIENTÁLNA makrooblasť sa delí na 2 oblasti – Indickú (Predná India, južná Čína a časť Zadnej Indie) a Malajskú (Malajzia, Indonézia, Filipíny). Pre obidve oblasti sú typické z opíc makaky a gibony, slon indický, z nepárnokopytníkov nosorožce a tapíry, z párnokopytníkov byvoly, zebu, svine a i. Zo šeliem sú tu tigre, leopardy, cibetky, medvede. Z vtákov sú endemické niektoré spevavce, početne sú zastúpené papagáje, a i. Je tu veľké množstvo plazov - pytóny, kobry, krokodíly, varany. Indická oblasť je charakteristická okrem vyššie uvedených druhov početnými opicami (makaky) a poloopicami (endemický lori štíhly). Často sa tu vyskytuje tiger bengálsky, medveď pyskatý. Z párnokopytníkov sú tu jelene sambar a axis, z byvolov sa tu často vyskytuje gaur a arni, domestikovaný je zebu. ● Indická oblasť sa delí na 2 podoblasti: 1. Prednoindická podoblasť (oblasť od západnej Indie po gangskú deltu) – vyskytuje sa tu vzácny lev indický, nosorožec indický, čierny leopard. Silne premnožený je zebu. 48 2. Barmsko-čínska podoblasť (Barma, Thajsko, Indočína, JZ a JV Čína) – vyskytuje sa tu vzácna panda veľká, panda červená, tapír a i. Má z celej podoblasti najbohatšiu faunu. ● Malajská oblasť je charakteristická početným výskytom gibonov, vzácny je orangutan. Rozšírené sú byvoly (zvlášť bantag). Vzácne sú tigre, nosorožce, medveď malajský, z plazov varany. Člení sa do 3 podoblastí: 1. Sundská podoblasť (Malajzia, Veľké Sundy) – je charakteristická orangutanom, opicou kahau nosatý, nosorožcom sumatranským a jávskym, tigrom sumatranským a jávskym a i. Fauna má pevninský ráz, ktorý svedčí o jej predchádzajúcom spojení s pevninou. 2. Filipínska podoblasť (Filipíny) – je charakteristická veľkým výskytom endemických foriem cicavcov, vtákov a hmyzu. Vyskytuje sa tu orol opičí a i. 3. Sulawezská podoblasť (Sulawesi, Moluky, Malé Sundy) – má veľa orientálnej fauny (opice, byvoly), s endemitmi ako sviňa babirusa, trpasličí tur anoa, alebo najväčšia cibetka musang, aj faunu austrálsku (kuskus vačnatec, rôzne druhy vtákov a hmyzu). Vzácne sú varany. Najväčší varan komodský (3m) žije na niekoľkých ostrvoch Malých Súnd. Krajiny Východnej Ázie Čína - Peking, Japonsko - Tokio, Južná Kórea - Soul, KĽDR – Pchjongjang, Mongolsko - Ulanbátar, Taiwan – Tchaj-pej Tvoria ju štáty rôznej ekonomickej úrovne: Južná Kórea, Taiwan ázijské tigre, Mongolsko, KĽDR - najchudobnejšie štáty ČÍNA: 1,4 mld. Obyvateľov, ľudovodemokratická republika Fyzicko-geografická charakteristika: povrch Číny sa znižuje od Himalájí (Mount Everest) a Tibetskej náhornej plošiny (priemerná výška 4 500 m) smerom na sever do stepí a púští Taklamakan a Gobi a smerom na východ do stredohorskej krajiny a nížin na pobreží. Na východe, v okolí dolného toku rieky Chuang-che, sa rozprestiera Veľká čínska nížina. Vo vnútrozemí sa nachádzajú tropické dažďové pralesy, prechádzajúce vo vyšších výškach do bambusových lesov. Najväčšiu rozlohu však zaberajú stepi, polopúšte a púšte. Územie Číny je vymedzené prírodnými hranicami: na východe a juhovýchode sú to moria (Žlté more, Východočínske more a Juhočínske more), na juhu, juhozápade, západe a severozápade delia Čínu od jej susedov vysoké horské masívy a na severe stepi a púšte. Čínska riečna sieť je dlhá cca. 220 000 km. K bezodtokovým oblastiam patrí necelá tretina územia Číny. Väčšina riek tečie od západu na východ a vlieva sa do Tichého oceánu, malá časť územia tvorí úmorie Indického a Severného ľadového oceánu. Najdlhšie a najvýznamnejšie rieky v Číne sú Jang-c'-tiang, Chuang-che, Perlová rieka a Amur. Klíma západnej Číny má jasne vnútrozemský ráz. Severná Čína je charakteristická miernym podnebím. Južná Čína leží v subtropickom a tropickom pásme. Ekonomická charakteristika: Čína je 3. najväčším vývozcom a 2. Najväčším dovozcom na svete. Významný je automobilový priemysel. Predpokladá sa, že Čína do roku 2020 predbehne Japonsko, čím sa stane 2. najsilnejšou ekonomikou sveta. Pozíciu najsilnejšej ekonomiky sveta dosiahne okolo roku 2040. - priemyselné odvetvia: textilný, strojársky, hutnícky a chemický priemysel - poľnohospodárstvo: rastlinná výroba - najhlavnejší produkt čínskeho poľnohospodárstva je ryža, pestuje sa okolo rieky Jang-c´-tiang a na juhu, ďalej pšenica, bavlna - ďalšími plodinami týchto oblastí sú cukrová trstina, čaj, arašidy, bavlna a rôzne ovocie, vo Veľkej čínskej nížine dominuje sója, olejniny a tabak, po celej krajine sa pestujú zemiaky, strukoviny a zelenina - živočíšna výroba: ošípané a hydina, na pastvinách veľké stáda oviec a kôz, ale aj koní a oslov JAPONSKO: 127 mil. obyvateľov, konštitučná monarchia Fyzickogeografická charakteristika: hornatý štát sa rozprestiera na 4 veľkých ostrovoch a viac ako 3 000 menších (Honšú, Hokkaidó, Kjúšú, Šikoku), prevažne sopečného pôvodu, tvoria jednu zo seizmicky najaktívnejších oblastí na svete, pretože ležia na styku troch litosferických dosiek. Z 200 sopiek je niekoľko desiatok činných, z toho 15 aktívnych. Seizmická aktivita v tichooceánskych priekopách spôsobuje vlny 49 tsunami. Zvláštnosťou Japonska je kombinácia ostrovov a hôr a vysočín na nich. Roviny a nížiny zaberajú len úzke pobrežné pásy a údolia riek, zalesnené sú 2/3 územia. Podnebie: je ovplyvňované monzúnmi. Hokkaidó a sever Honšú ležia v miernom pásme, juh Honšú a ostrovy Kjúšú a Šikoku ležia v subtropickom pásme. Moria: Východočínske more, Tichý oceán, Japonské more, Ochotské more. Ekonomická charakteristika: výškou HDP je Japonskom na 2. mieste na svete za USA. Japonsko má v elektronizácii, automatizácii a robotizácii pozíciu svetového lídra. - na nerastné suroviny je krajina chudobná, najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú výroba strojov, dopravných prostriedkov, priemyselných robotov, plastov, elektrotechnických a telekomunikačných prístrojov, potravín, textilu a spracovanie ropy, pestuje sa ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, čaj, cukrová repa a zemiaky. JUŽNÁ KÓREA: 49,5 mil. obyvateľov, republika Ekonomická charakteristika: v súčasnosti je 12. hospodársky najvyspelejší štát na svete, v Ázii patrí do „veľkej trojky“ spolu s Japonskom a Čínou. Tiež patrí medzi „ázijské tigre“. Krajina to dokázala modernizáciou, masívnym investovaním do exportne orientovaných odvetví a spoluprácou vlády so silnými hospodárskymi, pôvodne rodinnými firmami: Hyundai, Kia, Daewoo v automobilovom priemysle, Samsung, LG v elektrotechnickom priemysle. Fyzickogeografická charakteristika: hornatá krajina (70% povrchu tvoria pohoria), orná pôda je iba v údoliach a pobrežných nížinách, najvyšší vrch je Halla (1 950 m n. m.) a týči sa na najväčšom ostrove Jeju - veľa riek v suchom období vysychá, pri letných dažďoch sa zase často rozvodňujú a spôsobujú záplavy - klíma je mierne chladná kontinentálna rozdelená na 4 ročné obdobia, na juhu subtropická KĽDR - SEVERNÁ KÓREA: 25 mil. obyvateľov, socialistická republika Fyzickogeografická charakteristika: krajina má hornatý ráz, najvyšším vrchom je v blízkosti čínskej hranice ležiaci Pektusan s nadmorskou výškou 2 744 m, posvätná hora Kórejcov. Východné pobrežie strmo klesá do mora, západné prechádza do ostrovov. Podnebie je mierne chladné, monzúnové, klíma mierna – 4 ročné obdobia. Ekonomická charakteristika: do 70. rokov centrálne riadená ekonomika krajiny rástla, od 90. rokov je v kolapse, všetko je podriadené potrebám armády. Základnou or
