Náuka o materiáloch I 2024-25 Časť 6 PDF

určujú vhodnosť a spôsob spracovania materiálu určitým typom technológie, napr. skúšky obrábateľnosti, zlievateľnosti, tvárniteľnosti za tepla a za studena, spájkovateľnosti, zvárateľnosti, skúšky hotových telies a pod. nie každý materiál je vhodný na určitý typ technológie, niekedy za o...

určujú vhodnosť a spôsob spracovania materiálu určitým typom technológie, napr. skúšky obrábateľnosti, zlievateľnosti, tvárniteľnosti za tepla a za studena, spájkovateľnosti, zvárateľnosti, skúšky hotových telies a pod. nie každý materiál je vhodný na určitý typ technológie, niekedy za obmedzujúcich podmienok skúšky teda vymedzujú aj podmienky použitia materiálu pre danú technológiu spracovania  triesková obrábateľnosť => stupňom obrábateľnosti, t.j. pomerom reznej rýchlosti pri obrábaní skúmaného materiálu k hodnote reznej rýchlosti pri trieskovom obrábaní etalónového materiálu na zvolenú trvanlivosť nástroja a zvolený prierez triesky stupeň obrábateľnosti je relatívna hodnota vyjadrená pomerným číslom, ktoré označuje, o koľko je daný materiál lepšie alebo horšie obrábateľný ako etalónový materiál C45 ( 12 050) so stupňom obrábateľnosti = 1  Skúškami zvárateľnosti sa stanovuje schopnosť vytvoriť nerozoberateľný celok niektorým spôsobom zvárania zlá zvárateľnosť sa prejaví nízkou pevnosťou zvaru alebo skrehnutím materiálu v okolí zvaru (TOO) skúša sa viacerými spôsobmi, napr. vytvorí sa zvar a vykonajú sa mechanické skúšky v priečnom, pozdĺžnom smere  spájkovateľnosť umožňuje vyhodnotiť možnosť vytvorenia vyhovujúcej kvality spájkovaného spoja dvoch materiálov s určitými vlastnosťami tieto sa určujú mechanickými skúškami, skúškami zmáčavosti povrchov, zabiehavosti spájok a pod. spájky nesmú reagovať so spájkovanými materiálmi  tvárniteľnosť sa určuje za studena alebo za tepla umožňuje vyhodnotiť možnosť vytvorenia tvaru súčiastky deformáciou (objemové, plošné) a bez tvorby triesky (delenie, strihanie, vystrihovanie, dipovanie,...) je určovaná mechanickými vlastnosťami (Re, Rm, A, Z) spracovávaných materiálov zahŕňa celý rad rôznych skúšok  tvárniteľnosť sk. lámavosti – sledujeme vznik trhliny pri ohybe skúš. tyče o určitý uhol sk. striedavým ohybom – odolnosť proti striedavému ohýbaniu. Sleduje poč. ohyb do lomu. sk. hĺbením – podľa Erichsena sledujeme dráhu tŕňa z nulovej polohy do polohy, pri ktorom začína natrhnutie sk. rozširovaním, lemovaním, stláčaním (rúrky) – určuje sa vhodnosť materiálu, u ktorého nedošlo k vzniku trhliny počas skúšania sk. ubíjaním – (materiál na výr. klincov, nitov...) ako u predošlej skúšky  zlievateľnosť skúška zabiehavosti – charakterizuje schopnosť kovu vypĺňať dutinu formy zabiehavosť zlievarenských zliatin sa mení s teplotou liatia, veľkosťou a tvarom zárezov vtokovej sústavy, výškou liatia, s chemickým zložením a charakterom taveniny skúška zabiehavosti sa realizuje v zaformovanej špirálovej drážke skúšobnej formy (Curryho špirála) tak, že kov (zliatina) sa nalieva do formy tak dlho, až je vtok formy plný. Po vychladnutí sa odliatok vyberie z formy a zistí sa dĺžka dráhy, kam až kov pri odlievaní v skúšobnej forme zatiekol má centrálny vtok a trojuholníkový prierez s dĺžkou strany 7,8 mm