Srdcovodcievny systém a Lymfatický systém PDF

Srdcovocievny systém a Lymfatický systém Dr. S Matéffy FZO UNIPO Srdce (lat. cor) - dutý svalový orgán tvaru kužeľa (trojbokej pyramídy) - veľkosť: 12 cm dĺžka (báza – hrot) , 9 cm šírka (priemer bázy), hmotnosť: 230 -320 g - uloženie: v...

Srdcovocievny systém a Lymfatický systém Dr. S Matéffy FZO UNIPO Srdce (lat. cor) - dutý svalový orgán tvaru kužeľa (trojbokej pyramídy) - veľkosť: 12 cm dĺžka (báza – hrot) , 9 cm šírka (priemer bázy), hmotnosť: 230 -320 g - uloženie: v hrudníkovej dutine v medzipľúcnej priehradke (medzipľúcie - mediastinum) - tesne za mostíkom, v rozsahu 2.-5. rebra → 1/3 vpravo a 2/3 vľavo od stredovej čiary Hrot srdca (Apex cordis) – vľavom 5. medzirebrovom priestore v medioklavikulárnej čiare práca srdca → princíp tlakovej a sacej pumpy: 2 krvné obehy  basis cordis Sulcus coronarius BASIS CORDIS (základňa srdca) širšia časť, smeruje nahor dozadu a doprava horná časť – predsiene APEX CORDIS (srdcový hrot) užšia časť, smeruje nadol dopredu a doľava Mostíkovorebrová plocha (facies sternocostalis/anterior) apex cordis Bránicová plocha (facies diaphragmatica/inferior) – nalieha na centrum tendineum brácnice Pľúcna plocha (facies pulmonalis) Sulcus interventricularis ant. Sulcus interventricularis post. Vencovitá brázda (sulcus coronarius*) rozhranie predsiení a komôr Predná/zadná medzikomorová brázda (sulcus interventricularis ant. et post.) rozhranie medzi komorami * v brázdach na povrchu srdca ležia tepny a žily srdca Diphragma (bránica) Vnútorný opis srdca: aorta Srdce sa skladá zo 4 dutín: truncus pulmonalis Pravá a ľavá predsieň: atrium dx. et sin. Pravá a ľavá komora: ventriculus dx. et sin. ĽP Medzipredsieňová priehradka (septum interatriale) - nachádza sa v nej oválna jamka (fossa ovalis) PP ĽK Medzikomorová priehradka (septum interventriculare) PK Predsieňovo komorové otvory - komunikujú predsiene s komorami - umiestnené chlopne – cípovité (kuspidálne) trojcípa chlopňa Trojcípa chlopňa (valva tricuspidalis) medzi PP a PK Dvojcípa chlopňa (valva bicispidalis / mitralis) ĽP a ĽK umožňujú prietok krvi len jedným smerom=iba z P do K! Pohľad na chlopne zhora dvojcípa chlopňa  Pohľad zpredu Pohľad zozadu PREDSIENE (ATRIUM) vv.pulmonales aorta v.cava sup./inf. Truncus aorta pulmonalis Atrium dextrum (pravá predsieň PP) Truncus - vybieha dopredu ako pravé uško (auricula dx.) s mm.pectinati pulmonalis ĽP * ĽP PP auricula dx. - do PP vstupuje → h. a d. dutá žila (v. cava superior/inferior) PP Sinus coronarius - privádza žilovú krv z celého tela * → vencovitý splav (sinus coronarius) - ústi do PP Atrium sinistrum (ľavá predsieň ĽP) Pohľad zozadu - vybieha ako ľavé uško (auricula sin.) - do ĽP ústia → 4 pľúcne žily (venae pulmonales) ĽP PP aorta aorta Truncus pulmonalis * PP mm.pectinati ĽP  Pravá komora-pohľad zpredu KOMORY (VENTRICULUS) truncus pulmonalis PK Ventriculus dexter (pravá komora PK) aorta ĽK od ĽK je oddelená medzikomorovou priehradkou valvula semilunaris aorta od PP je oddelená trojcípou chlopňou * Vtoková časť: nástenná svalovina → bradavkové svaly valva tricuspidalis chordae tendinae (mm.papillares) → šlachové struny (chordae tendinae) - upínajú k cípom trojcípej chlopne ĽK Výtoková časť: hladká, vystupuje z nej pľúcny kmeň PK (truncus pulmonalis)-má na začiatku chlopňu (valva trunci mm. papillares nástenná svalovina pulmonalis) - zložená z 3 polmesiačikovitých chlopničiek (valvulae semilunares)* Ľavá komora-pohľad zľava aorta Ventriculus sinister (ľavá komora ĽK) chordae tendinae na priereze je jej stena 3x hrubšia ako stena PK od predsiene je oddelená dvojcípou chlopňou mm. papillares Vtoková časť Výtoková časť: srdcovnica (aorta) – chlopňa (valva aortae – valvulae semilunares)* valva bicuspidalis nad chlopňou je začiatok vencovitých tepien * Polmesiačikovité chlopne majú tvar lastovičích hniezd, zabraňujú spätnému toku krvi do komory CÍPOVITÉ CHLOPNE (*) POLMESIAČIKOVITÉ otvorené polmesiačikové chlopne CHLOPNE (#) v aorte v pľúcnici # * zatvorené cípovité chlopne zatvorené polmesiačikovité chlopne * otvorené cípovité chlopne  OSRDCOVNÍK (perikardium) väzivový obal srdca pozostáva z: vonkajšia vrstva (väzivová) – lamina parietalis vnútorná vrstva (mokvavá) – lamina visceralis - má dva listy, medzi ktorými je dutina perikardu - vnútorný list sa nazýva osrdie (epicardium) zaberá aj začiatky veľkých ciev  Stavba steny srdca 3 základné vrstvy: ENDOKARD: vnútorná vrstva, hladká, lesklá, priesvitná blana, tvorí chlopne MYOKARD: srdcová svalovina-najhrubšia vrstva, priečne pruhovaný sval, neovládaný vôľou EPIKARD: na povrchu srdca, serózny povrchový povlak, obsahuje väzivo, tukové tkanivo, cievy a nervy srdca Srdcový skelet: tuhé väzivo, podporné tkanivo 4 väzivové prstence obtáčajúce predsieňovokomorové otvory, ústie aorty, ústie pľúcnicového kmeňa oddeľuje svalovinu predsieni a komôr Prevodový systém srdca - špeciálna svalovina - vytvára vzruchy a rozvádza ich srdcovou svalovinou - výsledkom činnosti PSS sú rytmicky sa opakujúce kontrakcie srdca sinoatriálny uzol (SA) uložený v PP, krokovač rytmu (70x/min.) atrioventrikulárny uzol (AV) Hissov zväzok kardiostimulátor Tawarove ramienka (pravé a ľavé) Purkyňove vlákna Frekvencia srdca: - ovplyvnená autonómnym NS Sympatikové nervy (zo sympatikového kmeňa) – zrýchľujú činnosť srdca Parasympatikové nervy (z nervus vagus) – spomaľujú činnosť srdca Plexus cardiacus Činnosť srdca: SYSTOLA DIASTOLA sťah komôr komory sú ochabnuté otvoria sa polmesiačikovité chlopne otvoria sa cípovité chlopne krv je vháňaná do tepien komory sa napĺňajú krvou  Cievy srdca vencovité tepny (a. coronaria dx. et sin.) - vystupujú zo srdcovnice (aorta ascendens) → pri ich upchatí vzniká infarkt vencovitý splav (sinus coronarius) – srdcová žila, ústi do PP a. coronaria sin. a. coronaria dx. Sinus coronarius Bypass koronárnej artérie  Veľký krvný obeh (telový) ĽK → AORTA (srdcovnica) → menšie tepny → orgány → vlásočnice → výmena látok → žily → V. CAVA SUP./INF. (horná/dolná dutá žila) → PP Malý krvný obeh (pľúcny) PK → TRUNCUS PULMONALIS (pľúcny kmeň) → pravá a ľavá pľúcna tepna a. pulmonalis dx. et. sin.) → PĽÚCA → okysličenie krvi → VV. PULMONALES DX. ET SIN. (4 pľúcne žily)→ ĽP * Pľúcne tepny a pľúcne žily predstavujú funkčný obeh pľúc  AORTA (srdcovnica) TEPNY – ARTERIAE (aa.) - vzostupná (aorta ascendens) - oblúk aorty (arcus aortae) - zostupná aorta (aorta descendens) – Th4 – L4 Hrudníková a. Brušná a. (aorta thoracica) (aorta abdominalis) Th4 – Th12 Th12 – L4 Arcus aortae (hiatus aorticus) (bifurcatio aortae) Aorta ascendens Aorta thoracica Hiatus aorticus (Th12) Aorta abdominalis - z AORTA ASCENDENS: vystupujú vencovité tepny (aa. coronarie) – výživa srdca - z ARCUS AORTAE → vetvy pre výživu hlavy a krku, horných končatín a časti trupu TRUNCUS BRACHIOCEPHALICUS vetví sa na: a. subclavia dextra a. carotis communis dextra A. CAROTIS COMMUNIS SINISTRA A. SUBCLAVIA SINISTRA  A. CAROTIS COMMUNIS dx. et sin. (spoločné krčnice) sa delia na: v mieste rozdelenia (bifurcatio), v úrovni C4 sa nachádza chemoreceptor - glomus caroticum sprevádza ju v. jugularis interna (vnútorná hrdlová žila) a n. vagus (X. hlavový nerv) A. CAROTIS INTERNA (vnútorná krčnica) A. CAROTIS EXTERNA (vonkajšia krčnica) zásobuje krvou mozog a zmyslové vyživuje časť krku a hlavy (okrem orgány (zrakový, sluchový, čuchový) mozgu, očnice a vnútorného ucha) vstupuje do lebky cez kanál v svaly prednej časti krku spánkovej kosti Delí sa na 2 koncové vetvy: vydáva A. OPHTALMICA (očná tepna) tvorí tepnový okruh mozgu → A.TEMPORALIS SUPERFICIALIS (povrchová spánková tepna) → A. MAXILLARIS (čeľustná tepna) A. SUBCLAVIA (podkľúčna tepna) zásobuje hornú končatinu, časť hrudníkovej steny, orgány krku vystupuje z nej aj vetva pre výživu mozgu – A. VERTEBRALIS (chrbticová tepna): vystupuje nahor otvormi v priečnych výbežkoch krčných stavcov a cez foramen magnum vstupuje do lebky, a. vertebralis dx. et sin. sa spájajú a vytvárajú nepárovú A. BASILARIS a.vertebralis a.subclavia A. AXILLARIS (pazuchová tepna) a.subclavia pokračovanie A. SUBCLAVIA od 1.rebra po collum a.axillaris chirurgicum humeri a.brachialis vyživuje pletenec HK a bočnú časť hrudníkovej steny A. BRACHIALIS (ramenná tepna) pokračovanie A. AXILARIS a.radialis výživa svalov ramena a lakťového kĺbu a.ulnaris v lakťovej jame sa delí na → A. ULNARIS (lakťová tepna) → A. RADIALIS (vretenná tepna) hmatný pulz Arcus palmaris superficialis vytvárajú et profundus povrchový a hĺbkový dlaňový oblúk Arcus palmaris superficialis et profundus (tepny pre výživu prstov) AORTA THORACICA (hrudníková aorta; Th4 – Th12) priame pokračovanie ARCUS AORTAE prebieha v zadnom mediastíne (medzipľúci) vydáva AA. INTERCOSTALES (medzirebrové tepny) a vetvy pre výživu pažeráka, priedušiek, perikardu a medzipľúcia Aorta thoracica aa.intercostales  AORTA ABDOMINALIS (brušná aorta, Th12-L4) Truncus coeliacus - pokračovanie aorta thoracica - prebieha pred chrbticou vľavo od v.cava inf. vydáva → parietálne vetvy: výživa brušnej steny → viscerálne vetvy: pre orgány v brušnej dutine a.mesenterica sup. Párové vetvy Nepárové vetvy aa.renales (L1) Truncus coeliacus – Th12 aa.suprarenales (Th12) (žalúdok, slezina, pečeň, pankreas, časť t.č.) aa.testiculares (L1/2) aa.ovaricae a. mesenterica superior – L1 (časť t.č., pankreas, časť h.č.) a. mesenterica inferior - L2 (časť hrubého čreva a konečník) a.mesenterica inf.  Koncové vetvy aorta abdominalis v úrovni L4 sa AA delí na: A. ILIACA COMMUNIS SIN. A. ILIACA COMMUNIS DX. delia sa na A. ILIACA INTERNA A. ILIACA EXTERNA (vnútorná bedrová tepna) (vonkajšia bedrová tepna) zásobuje stenu panvy a panvové orgány A. ILIACA EXTERNA (vonkajšia bedrová tepna) prebieha šikmo nadol, prechodom cez slabinový väz pokračuje ako A. FEMORALIS (stehnová tepna): - vyživuje oblasť stehna a vonkajšie pohlavné orgány v zákolennej jame pokračuje ako A. POPLITEA (zákolenná tepna) - vyživuje kolenný kĺb A.TIBIALIS ANTERIOR A.TIBIALIS POSTERIOR pokračuje na chrbát nohy ako prechádza za mediálny a.dorsalis pedis - hmatný pulz, členok, hmatný pulz, vyživuje chrbát nohy vyživuje stupaj nohy  ŽILY – VENAE (vv.) cievy, ktoré odvádzajú krv z vlásočníc do srdca (od periférie k srdcu) splete (plexus) - hlavne v panve tenšia stena (tunica media) žilové chlopne (končatiny) krv prúdi pomalšie než v tepnách obsahujú väčší objem krvi než tepny prebiehajú ako: A. povrchové – v podkožnom väzive, viditeľné pod kožou, vhodné pre podávanie i.v. injekcií a odber krvi, majú spojky s hĺbkovými žilami B. hĺbkové – často zdvojené, sprevádzajú tepny, prebiehajú v hĺbke medzi svalmi  VENA CAVA SUPERIOR (horná dutá žila) vzniká sútokom v. brachiocephalica dx. et sin. vo výške 2. rebra napravo za sternom prebieha nadol pozdĺž pravého okraja sterna a vo výške 3. rebra ústi do pravej predsiene v. brachiocephalica vzniká sútokom v. jugularis int. (krv z hlavy a krku) a v. subclavia (krv z HK a hornej časti hrudníka), ich sútok vytvára angulus venosus (žilový uhol): uložený za art. sternoclavicularis Odvádza krv z hlavy, krku, horných končatín, stien hrudníka a čiastočne z prednej steny brucha Žily hlavy a krku V. JUGULARIS EXT. V. JUGULARIS INT. hlavná odvodná žila hlavy a krku vzniká na lebečnej spodine prebieha od lebečnej bázy po oboch stranách krku spolu s n.vagus a a.carotis interna (communis) uložená mediálne od m. sternocleidomastoideus V. JUGULARIS ANT. Prítoky a/ intrakraniálne prítoky: V. JUGULARIS INT. sinus durae matris (žilové splavy tvrdej mozgovej pleny) – krv z mozgu a očnice, nemajú chlopne v. ophthalmica sup. – z orbity žily stredoušnej dutiny b/ extrakraniálne prítoky: z hltanu, z jazyka, zo štítnej žľazy, povrchové žily tváre a hlavy cestou plexus pterygoideus (žilová spleť za hornou čeľusťou) zo zubov horného a dolného zuboradia v. opthalmica inf. – z orbity V. JUGULARIS EXT. povrchové žily krku, ústia do v. jugularis int. V. JUGULARIS ANT. uložené laterálne od m. sternocleidomastoideus Žily hornej končatiny POVRCHOVÉ: začínajú na chrbte ruky z podkožnej žilovej splete z laterálneho okraja → V. CEPHALICA – hlavová žila (ústi do v. axillaris) z mediálneho okraja → V. BASILICA – kráľovská žila (ústi do v. brachialis) v lakťovej krajine je medzi nimi spojka – V. MEDIANA CUBITI (stredová lakťová žila) → odber krvi, i. v. injekcie odvádzajú z voľnej HK väčšie množstvo krvi ako hĺbkové žily HĹBKOVÉ: začínajú v dlani sú zdvojené sprevádzajú rovnomenné tepny (vv. radiales, vv. ulnares, vv. brachiales) v pazuche pokračujú už iba ako jedna v. axillaris → v. subclavia: uložená pred a. subclavia- hlavná zberná žila pre HK (aj žily z oblasti krku a hrudníka) spája sa s v. jugularis interna Žily steny hrudníka → V. AZYGOS (nepárová žila) prebieha po pravom obvode stavcov ústi zozadu do v. cava sup. zbiera krv z pravých medzirebrových priestorov, z pažeráka a priedušiek má spojky so žilami brušnej dutiny V. AZYGOS → V. HEMIAZYGOS V. HEMIAZYGOS ACCESSORIA → V. HEMIAZYGOS ACCESSORIA po ľavom obvode stavcov spájajú sa a ústia do v. azygos spolu V. HEMIAZYGOS alebo samostatne zbierajú krv z ľavých medzirebrových priestorov, z pažeráka a priedušiek v. hemiazygos má spojky so žilami brušnej dutiny  V. CAVA INFERIOR (dolná dutá žila ) vzniká sútokom vv. iliacae communes v brušnej dutine vo výške L4 prebieha napravo od aorta abdominalis prebieha cez bránicu vo výške Th8 (foramen venae cavae) ústi do pravej predsiene Prítoky: parietálne prítoky − vv. lumbales – z brušnej steny viscerálne prítoky − v. renales (obličky) − vv. suprarenales (nadobličky) − vv. testiculares/ovaricae (semenníky/vaječníky) − vv. hepaticae (pečeň) Odvádza krv z dolných končatín, z orgánov panvy a jej stien, zo stien brucha, párových orgánov brušnej dutiny a z pečene V. PORTAE (vrátnicová žila) odvádza krv z nepárových orgánov brušnej dutiny do pečene začína za hlavou pankreasu sútokom v. mesenterica superior a v. splenica (L2) tvorí funkčný obeh pečene, súčasť veľkého KO prebieha spolu so žlčovodom (ductus choledochus) a s vlastnou tepnou pečene (a. hepatica propria) po vstupe do pečene sa vetví na menšie žily, ktoré sa po odovzdaní živín pečeňovým bunkám spájajú do pečeňových žíl (vv. hepaticae), tie ústia do dolnej dutej žily (v. cava inferior) tvorí portokaválne anastomózy (spojky so žilami, ktoré sa vlievajú do VCS, VCI = klinický význam Vrátnica (Vena portae) Žily panvy tvoria početné žilové splete okolo orgánov V. ILIACA INTERNA, spája sa s v. iliaca externa → do v. iliaca communis Žily dolnej končatiny POVRCHOVÉ: prebiehajú v podkoží začínajú zo žilovej splete na chrbte nohy odvádzajú krv z voľnej DK varixy → V. SAPHENA MAGNA – pred mediálnym členkom, po mediálnej ploche predkolenia, po mediálnej ploche stehna, na prednej ploche stehna, pod slabinovým väzom ústi do v. femoralis → V. SAPHENA PARVA – za laterálnym členkom, po dorzálnej ploche predkolenia, v zákolenej jame ústi do v. poplitea HĹBKOVÉ: začínajú v stupaji sú zdvojené sprevádzajú rovnomenné tepny (vv. tibiales post. et ant., vv. fibulares) v zákolennej jame ale už iba jedna v. politea → v. femoralis: VARIXY prechodom za slabinovým väzom vstúpi do brušnej dutiny ako v. iliaca externa LYMFATICKÝ SYSTÉM jednosmerný systém LYMFA – bezfarebná, žltavá tekutina, zloženie podobné krvnej plazme, ale má viac lymfocytov CHYLUS – lymfa vstrebaná z GIT, vplyvom vstrebaných tukov má belavú farbu - ústi do žilového systému Funkcia: drenážna - odvod nadbytočného moku a makromolekulárnych látok obranná (imunologická) – lymfocyty v LU likvidujú cudzorodé látky a nádorové bunky ✓ Lymfatické cievy (nezistené v chrupke, CNS, rohovke, šošovke), chlopne → lymfatické kapiláry (slepo v medzibunkových priestoroch) → lymfatické cievy (kolektory) – aferentné a eferentné → lymfatické kmene (truncus) ✓ Lymfatické uzliny ✓ Lymfatické orgány: mandle, slezina, týmus Lymfatické uzliny (nodi lymphatici) útvary rôznej veľkosti uložené v tele na typických miestach regionálne lymfatické uzliny: uzliny kde ústia lymfatické cievy z určitej oblasti tela Zloženie: povrch- väzivové puzdro (capsula) parenchým: kôra (cortex) – zhluky lymfocytov, ktoré sa diferencujú...T a B lymfocyty dreň (medulla) – obsahuje cievy, lymfatické sinusy majú viacej prívodných (aferentných) kolektorov a zvyčajne iba jeden odvodný (eferetný) kolektor v oblasti hilus Funkcia: filtračná - zachytávanie vírusov, baktérií a nádorových buniek imunologická – tvorba protilátok LU HK (povrchové/ hĺbkové) LU DK (povrchové/ hĺbkové) Nll. axillares (pazuchové)– v pazuche, delia sa do 5. Nll. inguinales – pod slabinovým väzom, delia sa skupín, sú to hlavné LU HK, filtrujú aj lymfu z hornej povrchové a hĺbkové, filtrujú lymfu z DK, z časti steny hrudníka a väčšinu lymfy z prsníka! vonkajších pohlavných orgánov, koncovej časti Nll. cubitales – v oblasti lakťa, 1-2 uzliny konečníka a z časti maternice! odvodné lymfatické cievy tvoria PODKĽÚČNY KMEŇ Nll. poplitei – v zákolennej jame, 1-2 uzliny (truncus subclavius) LU hlavy a krku uložené v záhlavnej oblasti, za ušnicou, v príušnej žľaze, pod sánkou, pod bradou hĺbkové sú uložené pozdĺž v. jugularis interna, nad kľúčnou kosťou: prijímajú lymfu z prsníka, pečene, pľúc = klinický význam odvodné cievy tvoria HRDLOVÝ KMEŇ (truncus jugularis) LU hrudníka parietálne – v medzirebrových priestoroch, na hrudníkovej ploche bránice viscerálne – v mediastíne(medzipľúcie), prijímajú lymfu z pľúc, pažeráka, srdca, priedušiek LU brucha a panvy driekové uzliny – uložené nad driekovou časťou chrbtice, pri brušnej aorte a dolnej dutej žile lymfa z DK, panvy, brušnej steny, semenníka, vaječníka, obličiek, nadobličiek odvodné miazgové cievy tvoria párový DRIEKOVÝ KMEŇ (truncus lumbalis) lymfatické cievy z brušnej dutiny tvoria nepárový ČREVNÝ KMEŇ (truncus intestinalis)  Lymfatické kmene DUCTUS THORACICUS (B) - hrudníkový miazgovod odvádza lymfy z ¾ tela ústi naľavo do angulus venosus sin. vzniká v brušnej dutine sútokom trunci lumbales + truncus intestinalis - v mieste sútoku je vytvorená 2-10cm nádržka – cisterna chyli ústi do neho aj truncus subclavius sin. a truncus jugularis sin. Odvádza lymfu z oboch DK, z panvy, brucha, ľavej časti hrudníka, ľavej HK, ľavej polovice krku a hlavy DUCTUS LYMPHATICUS DX. (A) – pravý miazgovod odvádza lymfu z ¼ tela ústi napravo do angulus venosus dx. vzniká sútokom truncus subclavius dx. a truncus jugularis dx. Odvádza lymfu z pravej časti hrudníka, pravej HK, pravej polovice krku a hlavy  Lymfatické orgány LIEN – slezina sekundárny lymfopoetický orgán parenchymatózny orgán v brušnej dutine pod ľavou bránicovou klenbou naľavo od žalúdka u zdravého jedinca je nehmatateľná (nepresahuje rebrový oblúk) zväčšená pri infekciách F: rezervoár erytrocytov, vychytávanie a likvidácia opotrebovaných erytrocytov, centrum aktivity fagocytózy, tvorba protilátok väzivový obal, červená pulpa, biela pulpa slezina TONSILLA - mandľa zhluk lymfatického tkaniva v epiteli (lymfoepitelové tkanivo) tráviaceho a dýchacieho systému TÝMUS - detská žľaza primárny lymfopoetický orgán uložený v hrudníku v hornom mediastíne, môže zasahovať až na krk tvoria ho 2 asymetrické laloky skladá sa z púzdra, kôry a drene v puberte pod vplyvom pohlavných hormónov stráca svoju funkciu a mení sa na tukové a väzivové tkanivo miesto dozrievania a diferenciácie T-lymfocytov