01 Zbrane.pptx
Document Details

Uploaded by ProficientMagnolia
Full Transcript
Žilinská univerzita v Žiline Fakulta bezpečnostného inžinierstva Katedra bezpečnostného manažmentu Téma 1 ZBRANE PREDNÁŠKA Téma 1: Zbrane Učebný cieľ: Zvládnuť zásady delenia zbraní s dôrazom na strelné zbrane Pochopiť vývoj zbraní a palných zbraní Učebné úlohy: 1. Úvod. 2. Vývoj zbraní 3. K...
Žilinská univerzita v Žiline Fakulta bezpečnostného inžinierstva Katedra bezpečnostného manažmentu Téma 1 ZBRANE PREDNÁŠKA Téma 1: Zbrane Učebný cieľ: Zvládnuť zásady delenia zbraní s dôrazom na strelné zbrane Pochopiť vývoj zbraní a palných zbraní Učebné úlohy: 1. Úvod. 2. Vývoj zbraní 3. Kategorizácia zbraní podľa ničivých účinkov 4. Strelné zbrane a strelivo 5. Všeobecné rozdelenie strelných zbraní 6. Druhy strelných zbraní podľa prílohy 6 Zák. č. 190/2003 Z. z. 7. Palná zbraň 8. Vývoj palných zbraní 9. Záver LITERATÚRA Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Nariadenie vlády SR č. 397/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo v znení neskorších predpisov CIGÁNIK, Ľubomír, SELINGER, Petr: Náuka o zbraniach a strelive. Žilinská univerzita v Žiline, 2002 KUCHÁR, Marián: Európske a svetové trendy vo vyzbrojovaní (prezbrojovaní) ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov strelnými zbraňami : Diplomová práca. Akadémia policajného zboru, 2007 . Signatúra 2316 JANČAŘÍK, Patrik: Klasifikácia a druhy používaných zbraní v rámci bezpečnostných služieb európskej únie. ŽU v Žiline, FŠI, 2008, diplomová práca SKUKÁLEK, Pavol: Porovnanie kalibrov a výber vhodného druhu munície pre služobnú zbraň, ŽU v Žiline, FŠI, 2007, bakalárska práca MACHO Ľudovít: Návrh modernizácie zbraní u príslušníkov policajného zboru. ŽU v Žiline, FŠI, 2008, bakalárska práca SCHWARCZ Vladimír: Teória streľby. Slovenský strelecký zväz, trénersko-metodická sekcia. Bratislava 2000 http://www.obnova.sk/clanok/nauka-o-zbraniach-zaciatok 1.ÚVOD 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. Enyológiu radíme do skupiny spoločenských vied a predmetom jej skúmania je podstata, historický vývoj, technika, výroba, distribúcia, používanie, pôsobenie, dejinná úloha a význam panoplií. Pod označením panopliá (panoplia - gréc. zbrane, úplná výzbroj gréckeho ťažkoodenca – štít, prilba, pancier, meč a oštep alebo panoplie – franc. zbierka zbraní) rozumieme zbrane, muníciu a všetky identifikovateľné materiálne javy, zariadenia a prostriedky výhradne určené, používané, prípadne vytvorené príslušníkmi ozbrojených zborov. PANOPLIÁ zbrane munícia výstroj - náčinie (nástroje, náradie, stroje, prístroje, hudobné nástroje), zbroj, odev, osobné predmety, vybavenie živočícha, zariadenie objektu, transportné prostriedky pozemné, obojživelné, hladinové, podhladinové, vzdušné, kozmické, symboly objekty – stavby, priestory, informačné pramene osoby DEFINÍCIA ZBRANE 1. nástroj, prostriedok používaný v boji (strelná zbraň, zbrane hromadného ničenia; odistiť zbraň; vyraziť niekomu zbraň z ruky i prenesene, predísť argumentom; k nohe zbraň! na poctu zbraň! povely) knižne: druh v zbrani spolubojovník, 2. prostriedok boja bez fyzického násilia: myšlienkové, ekonomické zbrane (SLEX). Zbraň je nástroj, predmet, prostriedok, ktorým sa bojuje, umožňuje používateľovi dôraznejší a účinnejší útok. • • • • Zbrane sa najčastejšie používajú na: spôsobenie zranenia alebo usmrtenia živého organizmu (letálne zbrane), vyradenia protivníka z činnosti (neletálne zbrane) - majú na určitú dobu vyradiť z činnosti vybranú skupinu ľudí bez toho, aby priamo ohrozili ich životy, napr. infrazvuk, elektrické zbrane (taser), chemické spreje, gumové projektily a pod., resp. majú vyradiť z činnosti vybrané druhy vojenskej techniky, využitie v priemysle (nastreľovacie pištole pre kotvenie, palné lisy na káblové oká, skúšačky kvality betónu, atď.). iné účely, napr. využitie výbušnín na odstrel snehových lavín, ľadových bariér na riekach, skratovanie elektrární (ako aj elektrických rozvodov, či vedenia vysokého napätia) a pod., V bežnej reči sa ale zbraňou spravidla rozumejú predmety alebo stroje, ktoré boli navrhnuté a vyrobené práve s dôrazom na ich ranivý účinok. 2. VÝVOJ ZBRANÍ PRAVEK – KAMENNÁ DOBA • • • • Zbrane sa vyvíjajú od začiatku kamennej doby, pôvodne sa používali na zaobstaranie potravy a ochranu pred divou zverou, neskôr aj na vedenie boja, všeobecne možno hodnotiť, že sa používali najmä: Chladné zbrane na blízko (pobočné) - skutočné, pravé zbrane hodné tohto pomenovania sprevádzajúce človeka približne 400 000 rokov, určené na zasiahnutie protivníka z bezprostrednej blízkosti. boli to najstaršie ľudské nástroje, ktoré boli vynájdené a pôvodne určené na lov a obranu, neskôr aj na bojové účely, ako prvé sa začali používať: pazúrik (pästný klin), kamenné sekery a nože, kyjaky, oštep s kamenným alebo dreveným hrotom, Pazúrik – pästný klin bol v dobách praveku prvou zbraňou (opracovaný kus kameňa upravený do tvaru kvapky vody, mal dve ostré hrany a jednu špicu). Kamenné sekery a nože - vznikli spojením pazúrika a drevenej tyče (rukoväte), pazúrik je pripevnený kolmo k tyči, boli primárne nástrojom, ale používali sa aj ako zbraň. Kyjak (kyj, obuch, budzogáň, buzogáň) je kratšia hrubá a na jednom konci rozšírená palica, používa sa ako zbraň alebo ako pracovný nástroj. Oštep s kamenným alebo dreveným hrotom - vznikol tiež spojením pazúrika a drevenej tyče (rukoväte), pazúrik je pripevnený v smere tyče, bol primárne zbraňou, vďaka väčšiemu dosahu pri vrhnutí bol efektívnejší a stal sa najznámejšou a najúčinnejšou zbraňou praveku. PRAVEK – KAMENNÁ DOBA • • • • • • • Chladné zbrane na diaľku (strelné zbrane mechanické) sa objavili neskôr: snaha zväčšiť dosah a účinnosť oštepu viedla niekedy medzi 50 000 - 8 000 rokmi pred naším letopočtom k vynálezu luku, Luk bolo možné využiť na vystreľovanie šípov, po prvý krát ho v boji použili Egyptské, Perzské, a Asýrske armády okolo r. 5000 p. n. l., využíval sa až do konca 15. storočia, kedy bol nahradený ručnými palnými zbraňami. Šípy sa vystreľovali neskôr z kuší, Šípky vystreľované z fúkačky Vrhač oštepov nazývaný atlatl, alebo woomera predlžoval pažu a vystreľoval ľahké, šípom sa blížiace oštepy. Ručný prak na vrhanie kameňov, lafetované strelné zbrane – katapulty, praky sa začali používať neskôr. PRAVEK - BRONZOVÁ DOBA Bronzová doba je v dejinách praveku a archeológii obdobie, v ktorom sa úplne rozšírilo používanie bronzu a ešte sa nerozšírilo používanie železa. Objavením bronzu sa situácia dramaticky zmenila, odrazu mohla vzniknúť zbraň, určená výhradne na boj človeka proti človeku – bronzový meč, ktorá sa mohol používať na bodanie, ako aj sekanie bez rizika, že sa pri prvom náraze zlomí. Vojská vyzbrojené mečmi si mohli podmaniť (a spravidla aj podmanili) národy, ktoré touto zbraňou nedisponovali, známym príkladom je podmanenie si Egypta Hyksósmi na sklonku strednej ríše. Samozrejme, že v dobe bronzovej nezanikli oštepy, sekery, nože, kyjaky, šípy ale boli už z bronzu, čo im dávalo väčšiu ostrosť či účinnosť. V dobe bronzovej už preukázateľne existujú aj kolektívne spory (vojny), čo vedie k vzniku "pasívnych zbraní" ako sú napr. • prilba, štíty používané na ochranu bojovníka, celkový pancier, • opevnenia sídiel. STAROVEK Počiatky staroveku (4000-3000 p. n. l.), resp. objav železa ako nového kovu (Mezopotámia, Chetiti, Egypt) priniesol ďalšiu novú kvalitu do techniky zbraní (i nástrojov). Tento fakt, spolu s rozvíjajúcou sa mobilitou a organizáciou ľudstva umožnil prostredníctvom vojenských výbojov proti slabším susedom vznik väčších celkov - ríš, štátov. S rozvojom štátov sa mohli vyrábať zbrane v masovej mierke, čo umožnilo existenciu prvých armád. Prvé štáty ako Mezopotámia alebo Egypt mali vojská vyzbrojené prevažne kopijami a štítmi, na severe Európy medzi Vikingami ešte v 10. storočí prevažovali vojnové sekery. Prvé doklady o hromadnom použití železných mečov sú z doby tzv. morských národov, V bojoch starých Egypťanov s pomerne vzdialenými Chetitmi mali prevahu železné meče Chetitov objavili sa aj bojové vozy Egypťanov, ktoré sa na starovekom bojisku vyskytli prvýkrát. Vývoj zbraní napredoval v staroveku výrazne zvýšeným tempom, najvýraznejšími novátormi v tejto oblasti boli Rimania: • meč hispano používaný rímskymi légiami, vyznačoval sa malou dĺžkou a určený bol najmä na bodanie, bol vhodný aj na sekanie, • rímska jazda používala dlhý meč spata, ktorý bol jeho dlhšou verziou, z neho sa možno vyvinul neskorší rytiersky meč. • Rimania prvýkrát v dejinách zaviedli pravidelnú (štátom platenú) armádu, organizovali jednotnú výrobu zbraní a bojových prostriedkov. Aj v iných oblastiach sa vyrábali veľmi dômyselné zbrane - bojové lode, katapulty, stroje (veže) na dobývanie pevností a iné. STREDOVEK V stredoveku sa stále používali chladné zbrane, k sekerám, oštepom a lukom a mečom sa časom pridali kopije, palcáty, halapartne, kordy, šable, ako zbrane sa používali často remeselnícke či poľnohospodárske nástroje (napríklad husitské kosy a cepy), neskôr sa z nich vyvinuli samostatné zbrane (palcát, remdik). Dlhý meč bol súčasťou výzbroje elitného vojaka stredoveku - rytiera, stúpol význam kuše ako zbrane proti rytierom, vtedajšia katolícka cirkev ju z tohto dôvodu zakázala. Vikinské meče boli založené boli na revolučnom tvare čepele, ktorá sa zužovala smerom ku hrotu, čo výrazne zvyšovalo odolnosť proti zlomeniu, ale boli drahé, preto najobľúbenejšou (a aj najnebezpečnejšou) zbraňou Vikingov zostávala ich typická bojová sekera (často bohato zdobená). Vznikali hrady, hradom podobné kláštory, neskôr mestá a stali sa útočiskom bežného obyvateľstva v časoch vojen, ktorých bolo veľmi veľa. Do popredia vystúpila ochrana indivídua - vojaka/rytiera - len takto si vieme vysvetliť vznik stredovekých brnení a veľmi ťažkopádneho boja, ktoré je typické pre túto dobu. Dobývacia a obranné prostriedky sa vylepšujú, no nemožno ich označiť za technologicky prevratné novinky, používala sa aj vozová hradba. Spomedzi typicky stredovekých zbraní spomeňme najmä: • ochranné prostriedky - brnenia, obranné mechanizmy na obranu hradov, • zbrane - meče mimoriadne veľkých rozmerov, halapartne, obrnené vozy, rôzne prostriedky na dobývanie hradov a podobne. Každá z týchto zbraní má svoju históriu, no všetky tieto zbrane sa stali neúčinnými s nástupom pušného prachu. RANÝ NOVOVEK S končiacim sa stredovekom a príchodom pušného prachu z Číny sa postupne začína nová éra vo vední vojny. Postupne sa prestali vyrábať zbrane pre boj zblízka, naopak sa rozšírila výroba strelných zbraní Zavedené strelné zbrane – pištole, pušky (muškety, arkebúzy), delá, Všetky doterajšie stredoveké zbrane sa náhle stali zastaranými a došlo k rozsiahlej zmene rovnováhy síl vo svete. Obrnenie indivídua, či celého hradu je proti delám či predchodcom pušiek (tzv. ručnice) neúčinné. Kto má strelnú zbraň je v prevahe lebo nepotrebuje boj zblízka, vzniká bezkontaktný spôsob boja a nepriateľa je možné poraziť na istú vzdialenosť. Tento fakt osebe je síce revolučný, ale jeho vplyv na bežné konflikty je obmedzený. Proces nabíjania je totiž zdĺhavý a bitky na "poliach" či dobývanie pevností sú napriek neporovnateľne ničivejšej účinnosti výbušných zbraní stále bežným spôsobom vedenia vojny. Výrazným je prínos klasických diel (ktoré vystreľujú len kovové gule) v námornej bitke, kde je možné potopiť loď na "diaľku". Až v 2. polovici 19. storočia sa zavádzajú drážkované hlavne, opakovačky, samonabíjacie a automatické pušky, na ktoré sa nasadzovali bodáky (bajonety), skvalitnila sa munícia do diel (šrapnely). 20. STOROČIE Vývoj zbraní prešiel väčšou revolúciou než za celú predošlú históriu, priniesol obrovské množstvo nových a ničivých zbraní (po prvý raz sa objavuje výraz "zbraňové systémy"), ktorých účinnosť úplne mení spôsob vedenia vojny. Táto zmena spočíva spočiatku v tom, že je možné z ručných zbraní strieľať opakovane a rýchlo (opakovacia puška, pištoľ, guľomet) a delá a mínomety sú pri veľmi ďalekom dostrele schopné strieľať náboje, ktoré pri dopade vybuchnú a tak je ich ničivá účinnosť väčšia. Pred 1.svetovou vojnou boli vyvinuté guľomet, mínomet, 1. svetová vojna – vojská sa ostreľujú z veľkej vzdialenosti delami, z bližšej guľometmi a nablízko bojujú vojaci s puškami a bajonetmi, pozemné míny, na konci vojny aj lietadlo, tank (rieka Somma) a bojové plyny (Ypré), na mori ponorky, torpéda, námorné míny, 2. svetová vojna - rozhodujú delá, lietadlové lode, prieskumné, stíhacie a bombardovacie lietadlá a tanky, rádiolokátory, vznik raketových zbraní (kaťuše..) na jej konci je použitie atómovej zbrane (Hirošima, Nagasaki) Studená vojna - nekontrolované preteky v zbrojení a strach z ďalšej vojny, vývoj zbraní dospel tak ďaleko a k takej dokonalosti, že každá ďalšia veľká vojna by zničila celé ľudstvo. •zbrojenie sa sústredilo na jadrové, chemické či biologické zbrane, ktoré voláme ZHN alebo ABC (Atóm, Biológia, Chémia), vznikli vodíkové bomby, medzikontinentálne balistické rakety, chemické strelivo, •z konvenčných zbraní vznikli protilietadlové, letecké a pozemné delostrelecké rakety, protitankové raketové komplety, strelivo s koncovým navedením (laser, termo), kazetové strelivo, •ku koncu storočia autonómne a diaľkovo riadené bojové prostriedky (bezpilotné vzdušné prostriedky, bezpilotné pozemné vozidlá). SÚČASNOSŤ Elektronická revolúcia a vývoj technológií v súčasnosti sa orientuje teda skôr na tzv. konvenčné zbrane (zbrane, ktorých výbuch iba ničí a nenecháva trvalé následky na území, najmä raketové systémy ) a ich precízne zameranie (koncové navádzanie) Lietadlá a bezpilotné prostriedky (drohne) sú schopné byť nepozorovateľné radarom a pomocou laserového lúča trafiť veľmi presne svoj cieľ. Klasické zbrane 2. svetovej vojny ako tanky a lietadlá sú vylepšené o počítače a elektroniku ale vo svojom princípe podobné. Aj kozmické systémy a systémy navigácie pritom pomáhajú veľmi výrazne (GPS). Ponorky či vojnové lode sú schopné zasiahnuť na veľké vzdialenosti a zničiť skoro každého. Prebieha výskum a zavádzanie: • elektromagnetických zbraní – neletálna zbraň, ktorá pôsobí na cieľ vyžarovanými elektromagnetickými vlnami, vlnenie vysokých rádiových frekvencií poškodzuje elektroniku, mikrovlnné frekvencie môžu ovplyvňovať aj mozgovú činnosť ľudí, • laserových zbraní - USA, Rusko i ďalšie vyspelé zeme systematicky pracujú na vývoji výkonných laserov určených pre rôzne aplikácie - statické i pohyblivé lasery na zemi, laserové pušky, lasery na lietadlách a lodiach a v neposlednom rade na družiciach. • plazmových zbraní – prebieha výskum použitia plazmy pre streľbu klasických projektilov, vysoko prehriata plazma sľubuje v zrovnaní s plynmi vzniknutými spálením bežných strelivín vyššiu teplotu a teda aj vyššiu úsťovú rýchlosť strely. 3. KATEGORIZÁCIA ZBRANÍ KATEGORIZÁCIA ZBRANÍ Podľa ničivých účinkov sa zbrane rozdeľujú na: 1. klasické (konvenčné) zbrane: • zbraň, ktorá neobsahuje toxické, chemické zložky alebo nepatrí medzi jadrové zbrane, • toto označenie označuje arzenál zbraní, ktorý existoval pred tým, než sa ostatné kategórie zbraní významne vyvinuli a rozšírili v 20.storočí, • pokrývajú široké spektrum pozemných, vzdušných a na vodu prispôsobených zbraní, 2. zbrane hromadného ničenia: • sú navrhnuté tak, aby boli schopné usmrtiť veľké množstvo ľudí alebo spôsobiť veľké materiálne škody, • sú určené na ničenie civilných i vojenských cieľov a spravidla konštruované tak, že to znemožňuje, či veľmi sťažuje ich taktické použitie proti čisto vojenským cieľom, • všeobecne sa za zbrane hromadného ničenia označujú: a. jadrové zbrane, b. rádiologické zbrane, c. biologické zbrane, d. chemické zbrane. KONVENČNÉ ZBRANE 1. Klasické zbrane a. Ručné strelné zbrane a strelivo b. Lafetované strelné zbrane (bojové vozidlá) – obrnené vozidlá, tanky, samohybné delá, odpaľovacie zariadenia rakiet, c. Zápalné zbrane – napalm, termit, Molotovov koktail, fugas, plameňomet, d. Zbrane proti ľuďom - zbrane a zariadenia použité proti osobám, a nie proti iným zariadeniam – nášľapné míny, pozemné míny, nástrahy. 2. Rakety 3. Vojenské lietadlá : a. Bojové lietadlá – prieskumné, stíhacie a bombardovacie lietadlá, b. Bojové vrtuľníky, c. Dopravné lietadlá, d. Bezpilotné prostriedky. 4. Vojnové loďstvo: a. Bojové plavidlá, b. Lietadlové lode, c. Ponorky (torpéda), d. Protilodné zbrane (míny). 5. Kozmické zbrane – protisatelitný systém. 6. Neletálne zbrane (Non-Lethal Weapons) - zbrane, ktoré majú: • na určitú dobu vyradiť z činnosti vybranú skupinu ľudí, bez priameho ohrozenia ich životov, • alebo vyradiť z činnosti vybrané druhy vojenskej techniky, resp. znemožniť im viesť bojovú činnosť. RAKETOVÉ ZBRANE Raketové zbrane pracujú na princípe využitia reakčnej sily plynov vytekajúcich z trysky (reaktívne zbrane). Je to konštrukčne jedna z najjednoduchších moderných zbraní, skladá sa z:. odpaľovacieho zariadenia s vodiacou lištou alebo trubicou: • prenosné - PTRK, pancierovka, pyrotechnika, • mobilné - na podvozku (PLRK, raketomet), v lietadle, vrtuľníku, na lodi, • stabilné – na zemi, zabudované v šachte, rakety (náboja): • strela (hlavica), v prednej časti, väčšinou obsahuje trhavinu a nárazový zapaľovač, • raketový motor s tryskou (dýzou), ktorý jej udeľuje potrebnú rýchlosť na dolet k cieľu. Podľa rozširujúcich prvkov môžeme raketové zbrane rozdeliť na dva druhy: a. Neriadené rakety - ide o jednoduché technické zariadenie v tvare trubice s aerodynamickým hrotom, napr. pancierovka, bazuka, raketomet, neriadené rakety, • stabilizácia rakety je zabezpečená rotáciou strely v pozdĺžnej osi, • rotácia sa dosahuje buď natočením trysiek, alebo aerodynamickými prvkami – kormidlami. b. Riadené rakety Prenosné raketové zbrane pancierovka, PTRK Fagot, Maljutka RIADENÉ RAKETY • • • • • • Ide o vysoko sofistikované zariadenia so zložitým elektronickým systémom. Riadená raketa je schopná aktívne ovplyvňovať dráhu svojho letu a tak zabezpečiť zásah cieľa. Na riadenie rakety sú využívané buď aerodynamické kormidlá, alebo sú využívané raketové korekčné motory, konštrukčne je riadená raketa podobná lietadlu. Obsahuje pohonnú jednotku tvorenú raketovým motorom na tuhé alebo kvapalné pohonné hmoty, systém riadenia, bojovú časť s trhavinou a zapaľovačmi a letovú avionautiku (autopilot, vyhľadávacie a zachytávacie zariadenie na vyhľadanie a sledovanie cieľa a navigačný systém). Z hľadiska použitia a doletu riadené rakety môžeme rozdeliť na rakety kategórie: zem – zem, zem – vzduch, vzduch – zem, vzduch – voda,. vzduch – vzduch. Druhou možnosťou kategorizácie riadených rakiet je ich dolet: rakety krátkeho doletu rakety dlhého doletu RIADENÉ RAKETY a. • • • • Rakety kategórie zem - zem - používané pozemnými vojskami na likvidáciu živých a neživých síl protivníka. Okrem protitankových striel sú všetky ostatné druhy rakiet kategórie zem - zem schopné niesť hlavice so zbraňami hromadného ničenia, špeciálnym variantom týchto rakiet sú námorné balistické rakety, možno ich nájsť aj pod názvom kategórie voda - zem, alebo voda - voda. Rozdeľujú sa na rakety: protitankové, balistické krátkeho doletu, balistické stredného doletu, balistické dlhého doletu - medzikontinentálne. b. Rakety kategórie zem - vzduch - primárne určené na ničenie vzdušných cieľov, najmä lietadiel. Súčasné technológie rádiolokátorov, výpočtovej techniky a konštrukcie rakiet umožňujú použiť ich aj proti iným raketám. Z hľadiska primárneho určenia ich môžeme rozdeliť na rakety: • protilietadlové, • protiraketové, • Protidružicové. c. Rakety kategórie vzduch - zem, vzduch - voda - letecké rakety, to znamená rakety odpaľované z lietadiel proti pozemným a námorným cieľom. Delia sa hlavne podľa určenia, avšak vzhľadom na široké spektrum použitia jednotlivých typov rakiet nie je ich možné presne triediť. d. Rakety kategórie vzduch - vzduch - letecké riadené rakety určené na ničenie lietadiel, ako aj k ochrane vlastného lietadla, môžeme ich rozdeliť podľa systému navedenia na cieľ: • rakety s optickým navedením - využívajú vyžarovanie, alebo odraz svetla od cieľa, • rakety s rádiolokačným navedením, • rakety s nepriamym navedením - sú navádzané pokynmi od nosiča (lietadlo) ZBRANE HROMADNÉHO NIČENIA a. jadrové zbrane - všetky zbrane využívajúce lavínovité, neriadené uvoľňovanie jadrovej energie alebo priamo štiepne produkty, resp. rádionuklidy. Podľa dosahu sú: • strategické jadrové sily, dosah až 11000 km (balistické interkontinentálne rakety, balistické rakety odpaľované na mori, strategické diaľkové bombardéry), • jadrové sily stredného doletu, dosah 150 – 5 500 km (bombardéry stredného doletu a stíhacie bombardéry, riadené strely s plochou dráhou letu, rakety stredného doletu), • jadrové sily krátkeho doletu, dosah do 150 km (jadrové delostrelecké zbrane; rakety krátkeho doletu), • malé jadrové zbrane, trhavý účinok do 5 kt, majú pod zemou zničiť nepriateľské bunkre a podobne) a. rádiologické zbrane – špinavá bomba je zbraň, ktorá spôsobuje zamorenie územia rozmetaním či rozprášením rádioaktívnych látok klasickou výbušninou alebo iným spôsobom. Jej účinok, je založený skôr na panike z choroby z ožiarenia a chaose pri evakuácii zo zamoreného prostredia ako na samotnom výbuchu, ktorý sotva spôsobí väčšie priame škody ako výbuch klasickej nálože. Výbušná špinavá bomba sa skladá z nálože konvenčnej trhaviny a rádioaktívneho materiálu (napríklad vyhorené palivo z jadrovej elektrárne). b. biologické zbrane - zbrane, ktoré využívajú škodlivé účinky choroboplodných mikroorganizmov alebo ich toxínov na človeka, hospodárske zvieratá, či plodiny. Patria sem rôzne baktérie, vírusy, toxíny (botulotoxín, aflatoxín, ricín), ich vývoj, výroba a skladovanie sú celosvetovo zakázané. , c. chemické zbrane - predovšetkým bojové otravné látky a prostriedky, ktorými sa otravné látky dopravujú na nepriateľa (chemická munícia, špeciálne vozidlá, prístroje a pod.). Ich účelom je hromadné ničenie živej sily alebo zamorenie terénu a objektov v ňom. Použitie chemických zbraní formálne odsúdila veľká časť svetových krajín, napriek tomu držia mnohé krajiny stále vo svojom arzenály zbrane, ktoré možno použiť na vedenie chemickej vojny. NELETÁLNE ZBRANE a. Optické zbrane - zbrane, ktoré vyžarujú elektromagnetickú energiu v optickej časti elektromagnetického spektra, podľa toho, či využívajú koherentné alebo nekoherentné vlny, používa sa označenie laserové alebo svetelné zbrane. • svetelné zbrane (Incapacitator - veľmi silný svetelný lúč vyvoláva závrate, nevoľnosť a stratu orientácie) • laserové zbrane - môžu byť kvapalinové, plynové, chemické a ďalšie, najväčší výkon dosahujú lasery kvapalinové (Laser Dazzler – dočasné oslepenie a dezorientácia živej sily protivníka, PHASR - oslepuje protivníkov ) b. Akustické zbrane - zbrane založené na vyžarovaní elektromagnetickej energie v celej oblasti počuteľných kmitočtov (zvukové) a v nadväzujúcich oblastiach nižších i vyšších, ľudským sluchom nepočuteľných kmitočtov, spôsobujú vyradenie ľudí z akejkoľvek činnosti, ich dezorientáciu, nevoľnosť, vracania a kŕče vnútorných orgánov. • infrazvukové zbrane - už relatívne slabý infrazvukový signál môže vyvolávať úzkosť, nepokoj, pocit strachu a davovú psychózu • zbrane využívajúce počuteľný zvuk (šokový granát flashbang – pri výbuchu vydáva silné svetlo a hlasný zvuk, zásahová výbuška P1, LRAD – Long Range Acoustic Device smerovateľný prúd hlasného zvuku) • ultrazvukové zbrane (Dog dazer – ochrana proti psom) Incapacitátor - Laser Dazzler – laser PHASR - Zásahová výbuška P 1 –Dog Dazer - NELETÁLNE ZBRANE c. Vysokofrekvenčné zbrane DEWRF • zbrane, ktoré vyžarujú elektromagnetickú energiu v časti elektromagnetického spektra rádiových vĺn, • vysokofrekvenčné elektromagnetické žiarenie, v závislosti na nosnom kmitočte a výkone, narušuje činnosť mozgu a centrálnej nervovej sústavy a dočasne vyraďuje človeka z činnosti. • nie všetky spomenuté zbrane a zbraňové systémy sú v súčasnosti funkčné aj v prevedení umožňujúcom ich používanie ako ručné zbrane (LRAD– Long Range Acoustic Device, ADS – Active Denial System). d. Zbrane elektromagnetického impulzu DEWM • zbrane založené na vyžarovaní elektromagnetickej energie vysokej hustoty vo forme veľmi krátkeho impulzu elektromagnetických vĺn v širokej oblasti spektra (od optickej po rádiovú), • môžu priamo ničiť elektrické a elektronické zariadenia, prakticky vyskúšané boli kanónové strely, pumy i špeciálne impulzné generátory, znášajúce sa na padáku. • EM delo (angl. railgun) vystreľuje projektily pomocou silného elektromagnetického poľa (využívajúce tzv. Lorentzovu silu), špeciálne tvarovaný projektil opúšťa hlaveň rýchlosťou Mach 7 (8400 km/h), kaliber 155 mm, dostrel 200 km. Incapacitátor - LRAD - ADS (Active Denial System), EM delo NELETÁLNE ZBRANE e. Chemické zbrane - môžu s minimálnymi nákladmi dočasne vyradiť z činnosti živú silu alebo bojovú techniku a zbrane, možnosť vytvorenia vysoko účinných psychotropných preparátov s ovplyvniteľnou dobou ich pôsobenia, látok znehybňujúcich človeka, atď. alebo naopak, látok spôsobujúcich rôzne psychické stavy - od rozkoše, cez pocity neznesiteľného hladu, únavy a ospalosti, bezmedznej "dobroty a štedrosti" až po pocity úzkosti, strachu a hlbokých depresií, do požadovaného priestoru môžu byť dopravené napr. granátom, vystreleným z pušky. f. Prostriedky elektronického boje: • systémy elektronického prieskumu, spravodajstva a sledovania, • ofenzívne systémy elektronického boja, systémy schopné rušiť elektronické systémy protivníka - rušičky radaru a sonaru, e. Prostriedky navigačnej vojny - znemožňuje sprístupniť a využívať družicovú navigáciu používateľom protivníka. f. Prostriedky informačnej vojny - narušovať či poškodzovať informačné počítačové siete automatizovaných systémov velenia a riadenia protivníka, najmä protivzdušnej obrany rôznymi manipuláciami s informáciami. g. Prostriedky psychologickej vojny - ovplyvňovanie nielen vojakov, ale aj civilného obyvateľstva, rádio, televízia ZBRANE SO SMEROVANOU ENERGIOU Elektromagnetické zbrane využívajú na elimináciu vybraného cieľa energiu vysokofrekvenčného elektromagnetického poľa alebo výnimočne jadrové častice. V anglosaskej literatúre sú označované ako zbrane so smerovanou energiou (DEW – Directed Energy Weapons). Účinky DEW zbraní závisia od interakcie úmyselne vyvolaného elektromagnetického poľa s polovodičovými elektronickými súčiastkami, integrovanými obvodmi, pamäťami, planárnymi spojmi, detektormi, pasívnymi elektronickými súčiastkami a pod. Je možné ich rozdeliť do štyroch základných skupín: • Zbrane pracujúce v pásme rádiových vĺn (DEWRF - Directed Energy Weapons-Radio Frequency, pracovné kmitočty sa môžu vyskytovať v pásme – stoviek kHz až 1 GHz); • Zbrane pracujúce v pásme mikrovĺn (DEWM - Directed Energy Weapons-Microwave, pracovné kmitočty sa môžu vyskytovať v pásme – 1GHz až 300 GHz ); • Laserové zbrane (DEWL - Directed Energy Weapons Lasers); • Časticové zbrane (PBW – Particle Beam Weapons). KATEGÓRIE ZBRANÍ PODĽA EÚ Zvláštna komisia Európskeho spoločenstva, ktorá má za úlohu vypracovať návrh na jednotnú právnu úpravu Rady Európskeho spoločenstva pre kontrolu nadobúdania a používania zbraní, vykonala nasledovnú kategorizáciu zbraní (konvenčných): strelné zbrane a strelivo – zák. č. 190/2003 o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov – rieši palné, mechanické, plynové a expanzné zbrane chladné zbrane. 4. STRELNÉ ZBRANE A STRELIVO STRELNÉ ZBRANE Strelné zbrane nie sú zbraňami v pravom slova zmysle, sú to stroje schopné premieňať jeden druh energie na iný, vhodný na dopravu "skutočnej zbrane" do cieľa. "Zbrane" strelných zbraní sa označujú termínmi projektil alebo strela a všetky patria do skupiny munícia. Strelné zbrane sú oproti chladným zbraniam oveľa nehomogénnejšou podskupinou a k triedeniu treba pristupovať individuálne a s odstupom. Z toho dôvodu je možné pri triedení tejto skupiny zbraní zvoliť nasledujúce možnosti: A.spôsob použitia - jednotlivcom, skupinou, B.druh energie - mechanická, chemická, stlačený vzduch, C.druh iniciačného systému - trenie, úder a pod. HLAVNÉ ČASTI STRELNEJ ZBRANE A SÚČASTI ZBRANE (podľa § 2 Zák. č. 190/2003 Z. z.) a) Strelnou zbraňou je prenosné zariadenie: • ktoré vystreľuje, je konštruované alebo môže byť upravené tak, aby vystreľovalo strelu, • a ktorého princípom funkcie je okamžité uvoľnenie energie pri výstrele, • za zbraň sa považuje aj jej: a. hlavná časť, b. súčasť zbrane, c. replika zbrane d. a napodobenina zbrane, b) Hlavnou časťou strelnej zbrane je: • hlaveň, • nábojová komora, • vložná hlaveň, • valec revolvera, • záver, • ktoré sú ako oddelené predmety zahrnuté do kategórie zbraní, na ktoré sú alebo majú byť namontované, HLAVNÉ ČASTI STRELNEJ ZBRANE A SÚČASTI ZBRANE (podľa § 2 Zák. č. 190/2003 Z. z.) c) Súčasťou strelnej zbrane je prvok alebo náhradný diel osobitne skonštruovaný pre zbraň a podstatný pre jej funkciu vrátane: • hlavne, • rámu revolvera, • tela pištole, • záveru, • puzdra záveru alebo valca revolvera, • závorníka , • a akéhokoľvek zariadenia určeného alebo upraveného na tlmenie zvuku vyvolaného výstrelom zo zbrane, d) Replikou strelnej zbrane je funkčná kópia zbrane, ktorej: • tvar a rozmery sú zhodné s pôvodnou zbraňou, • ale technologický postup výroby ani materiál súčastí nemusia byť zhodné s pôvodnou zbraňou, e) Napodobeninou strelnej zbrane je funkčná kópia zbrane, ktorej: • tvar, rozmery a technologický postup výroby ani materiál súčastí nemusia byť zhodné s pôvodnou zbraňou, STRELNÉ ZBRANE A ICH SÚČASTI (podľa § 2 Zák. č. 190/2003 Z. z.) Rezom strelnej zbrane je úprava zbrane ustanoveným postupom, pri ktorom sa aspoň čiastočne odkryje vnútorná konštrukcia zbrane, Tlmičom hluku výstrelu je zariadenie na obmedzenie úsťového tresku, Noktovízorom je prístroj na nočné videnie vybavený elektrooptickým meničom určeným: • na vytvorenie viditeľného svetla zo zvyškového svetla • alebo prisvietenie laserovým infražiaričom alebo diódovým infražiaričom na zosilnenie svetla, Termovíziou je zariadenie umožňujúce získať viditeľný obraz o rozložení tepelných polí na snímanom povrchu, HLAVNÉ ČASTI STRELNEJ ZBRANE A SÚČASTI ZBRANE (podľa prílohy 6 Zák. č. 190/2003 z. Z.) B. Hlavné časti zbrane sú: a. hlaveň je časť palnej zbrane, v ktorej sa tepelná energia plynov, vzniknutých horením strelivín, premieňa na pohybovú (kinetickú) energiu strely (projektilu): • jej súčasťou je nábojová komora (nie v revolveroch); • vodiaca časť vývrtu hlavne vedie strelu požadovaným smerom a spôsobom, a. nábojová komora je priestor v zadnej časti hlavne tvarovo zodpovedajúci danému náboju; pri revolveroch je nábojovou komorou každý otvor valca, b. vložná hlaveň je hlaveň menšieho kalibru vkladaná do hlavne väčšieho kalibru, c. valec revolvera je otočná časť revolvera, v ktorej sú uložené náboje v nábojových komorách, plní funkciu záveru, nábojovej komory a zásobníka, d. záver je zariadenie uzavierajúce alebo uzamykajúce nábojovú komoru, Tieto časti sú ako oddelené predmety zahrnuté do kategórie zbraní, na ktoré sú alebo majú byť namontované. Súčasti zbrane, iné ako hlavné časti zbrane (podľa prílohy 6 zák. č. 190/2003 Z. z.): e. rám zbrane je súčasť revolvera, v ktorej sú uložené alebo sú na nej upevnené ostatné súčasti zbrane, f. telo zbrane je súčasť zbrane inej ako revolver, v ktorej sú uložené alebo sú na nej upevnené ostatné súčasti zbrane, g. puzdro záveru je súčasť zbrane, v ktorej je uložený záver, h. závorník je súčasť záveru, ktorá bezprostredne uzatvára nábojovú komoru. 5. VŠEOBECNÉ ROZDELENIE STRELNÝCH ZBRANÍ VŠEOBECNÉ ROZDELENIE STRELNÝCH ZBRANÍ 1. Ručné strelné zbrane - strelné zbrane jednotlivca, ich časti a príslušenstvo, na ktorých transport netreba viac ako dve osoby: a. ručné mechanické zbrane b. ručné palné zbrane c. ručné plynové zbrane d. ručné raketové zbrane - strelná zbraň, umožňujúca odpálenie raketovej strely priamou iniciáciou alebo iniciáciou výmetnej náplne e. kombinované strelné zbrane - strelné zbrane kombinované s chladnou zbraňou, jej časťou alebo zbraňou inej podskupiny ručných strelných zbraní, pričom zbraň alebo jej časť je neoddeliteľným prvkom ich konštrukcie – A, B f. ukryté strelné zbrane - strelné zbrane kryté schránkami zvláštnej konštrukcie, ktoré nesú znaky predmetov osobnej potreby a slúžia na zastretie prítomnosti zbrane - C g. závesné zbrane - strelné zbrane, ktoré možno upevniť na ručnú strelnú zbraň, s ktorou tvoria dočasný celok - D h. nástražné strelné zariadenia - zariadenia skladajúce sa z hlavne a niektorého z iniciačných systémov, uvádzané do činnosti cieľom – E, F 2. Lafetované strelné zbrane A raketová pištoľ Gyrojet Mark I, kaliber 13mm, USA, cca 1965; B revolver kombinovaný s čepeľou, Belgicko, cca 1860; C puška v palici, USA, cca 1867; D 40 mm závesný granátomet Colt M 203, USA, cca 1970 E strieľajúce vreckové hodinky, kaliber 3 mm, Anglicko, cca 1870; F nástražné strelné zariadenie, Francúzsko, cca 1800 LAFETOVANÉ STRELNÉ ZBRANE Strelné zbrane kalibru väčšieho ako 20 mm vrátane, ktoré zväčša nemajú ovládacie prvky ručných strelných zbraní a vzhľadom na rozmery, hmotnosť alebo spôsob konštrukčného riešenia sú montované na stacionárne alebo mobilné lafety, resp. tvoria neoddeliteľnú súčasť napr. transportných prostriedkov ozbrojených zborov a. lafetované mechanické zbrane - lafetované strelné zbrane, ktoré na vystrelenie strely využívajú mechanickú energiu akumulovanú v hmotnosti závažia alebo pružnom médiu vahadlové trakčné torzné tenzné • eutitony - lafetované mechanické zbrane s jedným pružným ramenom • palintony - lafetované mechanické zbrane s dvoma protistojnými pružnými ramenami b. lafetované palné zbrane – mažiar, delá, mínomety, tankové kanóny, c. lafetované plynové zbrane - lafetované strelné zbrane, v ktorých je strela uvedená do pohybu energiou mechanicky stlačeného vzduchu, plynu alebo pary – 86 mm francúzsky mažiar d. lafetované raketové zbrane - lafetované strelné zbrane, umožňujúce odpálenie raketovej strely priamou iniciáciou alebo iniciáciou výmetnej náplne, raketomet, PTRK, rakety e. lafetované kombinované zbrane - lafetované strelné zbrane kombinované s chladnou zbraňou alebo jej časťou, pričom chladná zbraň alebo jej časť je neoddeliteľným prvkom ich konštrukcie, organová puška 1. vahadlové 2. trakčné 3. torzné 4. tenzné: 4.1 eutitony 4.2 palintony 6. DRUHY STRELNÝCH ZBRANÍ podľa prílohy 6 Zák. č. 190/2003 Z. z. STRELNÉ ZBRANE podľa prílohy 6 Zák. č. 190/2003 Z. z. PODĽA DRUHU ENERGIE: • palná zbraň • mechanická zbraň, • plynová zbraň • expanzná zbraň, • expanzný prístroj, PODĽA DRUHU NÁBOJOV • guľová zbraň, • broková zbraň, • kombinovaná zbraň, PODĽA DĹŽKY • krátka zbraň, • dlhá zbraň, PODĽA SPÔSOBU NABÍJANIA A STREĽBY • samočinná zbraň, • samonabíjacia zbraň, • opakovacia zbraň, • jednovýstrelová zbraň, • viacvýstrelová zbraň, PODĽA URČENIA • vojenská zbraň, • zbraň na športové účely, • zbraň na poľovné účely, • narkotizačná zbraň, • paintbalová zbraň, • airsoftová zbraň , • signálna zbraň, • historická zbraň, • znehodnotená zbraň, • odpaľovacie zariadenie, MECHANICKÁ STRELNÁ ZBRAŇ Mechanická zbraň je zbraň, ktorej funkcia je založená na okamžitom uvoľnení energie nahromadenej mechanickým pôsobením, Pracuje na princípe akumulovania mechanickej energie a jej následného dynamického uvoľnenia. Akumulátorom energie môžu byť závažia, listové, torzné alebo vinuté pružiny, pneumatické akumulátory alebo kombinácia týchto akumulátorov. Prenos na strelu je vykonávaný prostredníctvom mechanických (pákové) alebo pneumatických väzieb. Najjednoduchšou strelnou zbraňou je prak, pracuje na princípe zmeny smeru síl na ramene. Pri roztáčaní praku je udeľovaná strele kinetická energia, ktorá po uvoľnení ramena praku umožňuje strele vykonať let po balistickej krivke. Tým, že strelec dodáva kinetickú energiu strele postupne a uvoľňuje odrazu, dokáže dodať strele vyššiu počiatočnú rýchlosť, ako keby strelu vrhal sám. Obdobný princíp funguje aj u iných strelných zbraní s mechanickým zariadením, luky, kuše, katapulty, atď. A B C D luk, Turecko (?), cca 1670; kuša, Nemecko, cca 1590; balister, Francúzsko, cca 1700 (ang. stonebow, nem. Schnepper), harpúna ARROW 45, Taliansko, 2011 (ang. Speargun, nem. Harpune) PLYNOVÁ STRELNÁ ZBRAŇ Plynová zbraň je zbraň, ktorej funkcia je založená na okamžitom uvoľnení stlačeného vzduchu alebo iného plynu, Zdrojom energie je stlačený vzduch, CO2 alebo iný plyn: • stláčaný kompresorom na vysoký tlak do nádrže, • alebo k stlačeniu dochádza pri výstrele uvoľnením pružiny s piestom (vzduch je len prenosovým médiom energie stlačenej pružiny na strelu). Najjednoduchšou plynovou zbraňou je : • fúkačka - jednoduchá zbraň skladajúca sa z rovnej trubice, z ktorej možno fúknutím vystreľovať šípky alebo šípy, fúkačka PREDATOR . PLYNOVÉ ZBRANE PODĽA NARIADENIA VLÁDY SR Č. 397/1999 Podľa Rekonštruovaného nariadenia vlády SR č. 397/1999 ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strelné zbrane a strelivo plynové zbrane tvoria: 1.Vzduchovky - vzduch je stlačený mechanizmom zbrane počas výstrelu, strela je vystrelená pomocou stlačeného vzduchu (pružinové, zlamovacie, krátke, dlhé) - VzPu Slávia 631, Feinwerkbau 601, vzduchová pištoľ Browning, vzduchovky Browning, Crosman, Umarex, 2.Vetrovky - strelná zbraň, v ktorej je strela vystrelená pomocou stlačeného vzduchu, ten sa pumpuje pumpou alebo sa prepúšťa z tlakových fliaš do tlakového kontajneru vetrovky. Tento princíp vystrelenia strely sa používa aj pri paintballových a airsoftových zbraniach. Do tlakových fliaš sa najčastejšie používa stlačený vzduch, ale je možné použiť aj iné plyny, napríklad CO2. - VzPu Walther, CZ 200 S Hunter, 3.Terčové zbrane na CO 2 - podľa druhu streliva oceľové BB Brok (deštrukčné streľba) pre hladké hlavne alebo klasické olovené diabolo (presná terčová streľba) pre hlavne so závitom (sú presnejšie) – vzduchové pištole Crosmann, CZ 75 Compact, pištoľ CO2 TAU-7, vzduchový revolver Colt, vzduchový samopal Heckler Koch MP 5 K- PDW, vzduchová puška Beretta CX 4, vzduchová puška Walther. PLYNOVÉ ZBRANE PODĽA NARIADENIA VLÁDY SR Č. 397/1999 4.Paintballové zbrane - plynová zbraň určená na vystreľovanie striel so značkovacou látkou stlačeným vzduchom, druhy: semiautomat, elektronické, nízkotlakové, profesionál – Spider, Tippman, Planet. 5.Plynové narkotizačné zbrane – plynová zbraň určená na vystreľovanie špeciálnych striel obsahujúcich látky v tekutom skupenstve alebo plynnom skupenstve, (pištole, revolvery), 6.Plynové expanzné prístroje – akustický alarm M 1, expanzný likvidátor hrabošov, jatočné náboje, 7.Airsoftové zbrane – zbrane (repliky) vystreľujúce malé plastové guľky s priemerom 6mm nebo 8mm, môžu byť nabíjané: • manuálne - pred každým výstrelom sa zbraň musí manuálne natiahnuť stlačením pružiny, • plynové – na pohon guliek využíva plyn, ktorý je presne aplikovaný dýzou, môžu strieľať poloautomaticky i plnoautomatickou streľbou, • elektrické – používajú stlačený vzduch, avšak piest naťahuje elektromotor s pomocou sústavy ozubených kolies, umožňujú plnoautomatickú streľbu rýchlosťou aj viac ako 1800 rán za minútu . A vzduchovka, Nemecko, cca 1820; B vetrovka, Rakúsko, cca 1800; C plynovka Umarex 850, Nemecko, 2011; D pneumatická harpúna ASSO 30 - vetrovka, Taliansko, 2011 EXPANZNÁ ZBRAŇ • • • • • • Expanzná zbraň je palná zbraň: skonštruovaná výhradne na použitie streliva určeného do expanzných zbraní, vylučujúca použitie guľového náboja alebo náboja s hromadnou strelou s výnimkou nábojok s granulami. Expanzné zbrane sú: plynovky, akustické zbrane, zbrane na granuly, expanzné prístroje. Strelivom do expanznej zbrane sú: akustické nábojky, pracovné nábojky, nábojky s granulami, plynové nábojky, Takto upravená zbraň sa stáva podľa platných noriem a právnych predpisov zbraňou kategórie "D", ktoré sú voľne predajné od 18 rokov po preukázaní sa dokladom totožnosti. Ak sa jedná o občana SR, ten je povinný nadobudnutie tohto typu zbrane ohlásiť policajnému útvaru podľa miesta pobytu do 7 dní odo dňa nadobudnutia vlastníctva zbrane - zároveň je povinný v tejto lehote predložiť zbraň na zaevidovanie. Expanzný prístroj je pracovný prístroj, v ktorom je primárnym zdrojom energie výbušná látka obsiahnutá v strelive do expanzných prístrojov, s výnimkou ručných upevňovacích zariadení s výbušnou náplňou a iných nárazových strojových zariadení podľa osobitného predpisu, DRUHY ZBRANE PODĽA URČENIA Vojenská zbraň je palná zbraň, ktorá je vojenským materiálom podľa osobitného predpisu, s výnimkou zbraní označených civilnou overovacou značkou, Zbraň na športové účely je zbraň určená pravidlami športovej streľby pre národné a medzinárodné disciplíny, Zbraň na poľovné účely je zbraň určená na lov zveri odstrelom podľa osobitného predpisu, Narkotizačná zbraň je zbraň určená na vystreľovanie špeciálnych striel obsahujúcich látky v tekutom skupenstve alebo plynnom skupenstve, strelivo do narkotizačnej zbrane tvoria narkotizačné strely a nábojky na výmet narkotizačných striel, Paintbalová zbraň je plynová zbraň určená na vystreľovanie striel so značkovacou látkou, Airsoftová zbraň je replika zbrane vystreľujúca strely z plastu, určená na hru v teréne podľa príslušných pravidiel, tri modely airsoftových zbraní: manuálne, plynové i elektrické pracujú na rovnakom princípe, pri ktorom stlačený plyn (vzduch) vystreľuje strelu. Signálna zbraň je palná zbraň určená výhradne na používanie signálnych nábojov kalibru väčšieho ako 19 mm. Používa signálne náboje (jednotné strelivo), signálne strely so svetelným, zvukovým, dymovým alebo kombinovaným efektom, nábojky na výmet signálnych striel, Historická zbraň je zbraň, ktorá bola vyrobená do 31. decembra 1890, Znehodnotená zbraň je zbraň, ktorá bola znehodnotená ustanoveným postupom, Odpaľovacie zariadenie je zariadenie, určené na odpaľovanie striel s reaktívnym pohonom alebo streliva s reaktívnym účinkom nábojky (raketové zbrane), 7 PALNÁ ZBRAŇ PALNÁ ZBRAŇ Palná zbraň je zbraň, ktorej funkcia je založená na okamžitom uvoľnení energie pri chemickej reakcii, Primárnym zdrojom energie palnej zbrane je výmetová náplň. Palná zbraň pri streľbe využíva ako výmetovú náplň bezdymový strelný prach, ktorý sa pri výstrele zapáli a rýchlym horením vytvára množstvo plynov s vysokým tlakom a teplotou. Expandujúci plyn v uzatvorenej nábojovej komore, kde jedna strana komory je tvorená strelou, vykonáva prácu a tým dodáva strele pohybovú energiu (podobne ako piest spaľovacieho motora). V moderných zbraniach sa časť energie plynov používa na pohon mechanizmu zbrane. Palné zbrane sa vyvinuli v Európe, pravdepodobne koncom 14. storočia v Taliansku, na bojiská boli implementované pomerne rýchlo a v priebehu niekoľkých desiatok rokov ich používala veľká časť európskych armád (husitské píšťaly, kusy..). Medzi palné zbrane patria pištoľ, puška, útočná puška, samopal, guľomet, granátomet, mínomet, delo (kanón, húfnica, kanónová húfnica), bezzáklzové delo, atď. RUČNÉ PALNÉ ZBRANE Podľa § 9 ods. 3 a § 12 ods. 5 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody: Ručné palné zbrane, ktorých primárnym zdrojom energie je výmetová náplň (397/199 9 Z. z.) 1. brokové zbrane s hladkým vývrtom alebo s čiastočne drážkovaným vývrtom, 2. krátke guľové zbrane s hladkým vývrtom so strelivom typu Flobert (na športové a výcvikové účely), 3. krátke guľové zbrane s drážkovaným alebo polygonálnym vývrtom, 4. dlhé guľové zbrane s hladkým vývrtom so strelivom typu Flobert (na športové a výcvikové účely), 5. dlhé guľové zbrane s drážkovaným alebo polygonálnym vývrtom, 6. dlhé kombinované (guľobrokové) zbrane, 7. zbrane s obmedzenou kinetickou energiou strely, 8. zbrane na jednorazové použitie, 9. historické zbrane, ktoré sú určené na streľbu, 10.repliky a funkčné napodobeniny historických zbraní, 11.narkotizačné zbrane, 12.signálne zbrane, z ktorých vystreľované strely obsahujú efektové zlože, 13.expanzné akustické zbrane, ktorými sú poplašné a štartovacie zbrane, 14.expanzné zbrane – plynovky na rozptyl dráždivej a paralyzujúcej látky, 15.expanzné zbrane na granule, ktorých nábojky obsahujú výmetnú náplň a granule, 16.balistické zbrane na určenie balistických hodnôt streliva, napríklad tlaku prachových plynov, rýchlosti striel, kinetickej energie nábojok, rozptylových charakteristík, 17.zbrane strieľajúce dávkou, DRUHY ZBRANE PODĽA DRUHU NÁBOJOV A DĹŽKY Guľová zbraň je palná zbraň s hlavňou (hlavňami) na streľbu guľovými nábojmi alebo guľovými strelami, prípadne špeciálnymi nábojmi alebo strelami do guľovej zbrane, Broková zbraň je palná zbraň umožňujúca streľbu brokovými nábojmi s hromadnou alebo jednotnou strelou, prípadne špeciálnymi nábojmi do brokovej zbrane, Kombinovaná zbraň je palná zbraň s hlavňou (hlavňami) na streľbu s guľovými nábojmi (strelami) a s hlavňou (hlavňami) na streľbu s brokovými nábojmi (strelami), Krátka zbraň je zbraň, ktorej dĺžka hlavne nepresahuje 300 mm alebo jej celková dĺžka nepresahuje 600 mm, spravidla pri streľbe ovládaná jednou rukou, Dlhá zbraň je zbraň, ktorej dĺžka hlavne presahuje 300 mm alebo jej celková dĺžka presahuje 600 mm, spravidla pri streľbe ovládaná obidvomi rukami, DRUHY ZBRANE PODĽA SPÔSOBU NABÍJANIA A STREĽBY • Samočinná zbraň je palná zbraň, ktorej opätovné nabitie a napnutie bicieho mechanizmu prebieha v dôsledku predchádzajúceho výstrelu a ktorej konštrukcia umožňuje viac výstrelov na jedno stlačenie spúšte, • Samonabíjacia zbraň je palná zbraň, ktorej opätovné nabitie a napnutie bicieho mechanizmu prebieha v dôsledku predchádzajúceho výstrelu a ktorej konštrukcia neumožňuje viac výstrelov na jedno stlačenie spúšte, • Opakovacia zbraň je jednohlavňová palná zbraň so zásobovacím zariadením (zásobník, nábojová schránka), v ktorej sa vsunutie náboja do nábojovej komory, vytiahnutie a vyhodenie nábojnice a napnutie bicieho mechanizmu vykonáva ručným ovládaním záveru, alebo palná zbraň s viacerými nábojovými komorami, napríklad usporiadanými v otočnom valci (revolver), • Jednovýstrelová zbraň je palná zbraň bez zásobníka alebo iného podávacieho zariadenia, pri ktorej sa opätovné nabitie vykonáva ručným vložením náboja do nábojovej komory, hlavne alebo nábojiska, • Viacvýstrelová zbraň je palná zbraň bez zásobníka alebo iného podávacieho zariadenia s dvoma alebo viacerými hlavňami, pri ktorej sa opätovné nabitie vykonáva ručným vložením nábojov do nábojových komôr, hlavní alebo nábojísk, 8 HISTÓRIA PALNÝCH ZBRANÍ HISTÓRIA PALNÝCH ZBRANÍ • • • • • • • História palných zbraní sa odvíja od vynálezu a používania strelného prachu v 9. storočí nášho letopočtu v Číne, použitie strelného prachu v prvých palných zbraniach je v Číne datované do 11. storočia nášho letopočtu. Do Európy sa strelný prach dostal po tzv. Hodvábnej ceste, podľa iných sa do Európy dostal počas mongolskej invázie v 13. storočí nášho letopočtu, niektoré pramene uvádzajú, že strelný prach v Európe vynašiel nemecký mních Berthold Schwartz. Najstarším písomným záznamom o strelnom prachu v Európe je dielo Rogera Bacona (asi 1214 – 1294) Epistola de secretis operibus artiis et naturae z roku 1267, neexistuje však dôkaz, že bol strelný prach už v tejto dobe používaný vo vojenstve. Strelný prach bol zmesou liadku (dusičnan draselný - KNO3), síry, a oleja ktorý bol neskôr zamenený za drevené uhlie. V 14. storočí bol strelný prach v Európe upravený do vhodnej podoby pre streľbu tým, že bolo do zmesi pridané vhodné množstvo liadku. V roku 1322 sa objavuje v rukopise Waltera de Milemete najstaršie známe zobrazenie palnej zbrane. Palné zbrane sa v nasledujúcich desaťročiach pomerne rýchle šírili, aj keď ešte dlhú dobu netvorili dominantné zbrane na bojiskách, vzhľadom na ich nízku účinnosť bol využívaný hlavne ich psychologický efekt na nepriateľa. Najstaršie známe vyobrazenie palnej zbrane v Európe (Walter de Milemete obraz z rukopisu, 1322) STRELNÝ PRACH 1.Bezdymový strelný prach je založený na nitrocelulóze a používa sa pri výrobe nábojov do strelných zbraní, môže byť • nitrocelulózový (jednozložkový - obsahuje len nitrocelulózu), • nitroglycerínový (dvojzložkový - obsahuje nitrocelulózu a nitroglycerín), • prípadne trojzložkový bezzábleskový - obsahuje navyše aj nitroguanidín; 2.Pušný prach (správne čierny strelný prach, čierny prach): • viaczložková výbušná zmes so širokým použitím v pyrotechnike na trhacie práce a výrobu zábavnej pyrotechniky, delobuchov alebo zápalníc, • používa sa ako prechodová náplň v zápalkových skrutkách delostreleckých zbraní, v zapaľovačoch (zažíhačoch) raketových motorov na tuhé palivo a na športovú streľbu z replík historických zbraní. • v súčasnosti sa ako výmetná náplň nevyužíva, PRVÉ RUČNÉ PALNÉ ZBRANE Prvé ručné palné zbrane boli tvorené jednoduchou hlavňou upevnenou objímkami na stvole, ktorý sa zakladal pod pažu strelca, nemali pažbu, ani žiadny typ zámku. Spočiatku sa hlavne týchto zbraní kovali zo železa alebo odlievali z bronzu a nemali vývrt, čo spôsobovalo nepresnosť streľby. Koncom 15. storočia sa začali vyrábať výhradne zo železa a na začiatku 16. storočia sa začali objavovať prvé hlavne so špirálovitým vývrtom, ktorý zabezpečoval lepšiu stabilitu strely pri lete, čím sa zvýšila presnosť streľby. Tieto zbrane sa nabíjali spredu a to tak, že sa do hlavne musel najprv nasypať strelný prach, nad ktorým už bol samotný náboj (v tom čase cínová alebo olovená guľa), Prachová zlož sa odpaľovala priložením rozžeraveného železa, neskôr horiaceho konca knôtu k prachu v priehlbine (panvičke) na vonkajšej strane hlavne, ktorá bola kanálikom (zápalným otvorom) spojená s vnútrom hlavne (nábojovou komorou), v ktorej sa nachádzal prach so strelou. Niektoré zbrane boli vybavené hákom (buď na stvole alebo priamo na hlavni, ktorý prenášal spätný ráz od výstrelu na okraj vozu alebo hradby. Nazývali sa hákovnice a z nich vznikli arkebúzy . Zbrane malého kalibru nazývali husiti píšťaly, z čoho neskôr vznikol názov pištoľa. Obsluhu tvorili často dvaja alebo i viac mužov. TLEJIVKOVÝ ZÁMOK Okolo roku 1440 bol zostrojený tlejivkový zámok, dôležitý krok k možnosti mierenej streľby. Bol tvorený zverákom, v ktorom bol zachytený žeravý knôt (tlejivka), ktorý sa jednoduchým mechanizmom mohol priložiť na panvičku s prachom. Pušky s týmto typom zámku boli ťažké arkebuzy a ľahké muškety, oba druhy však boli ťažké a strelec ich musel pri streľbe podopierať furketou. Až v 17. storočí vo Švédsku vznikla mušketa, ktorej hmotnosť klesla na 5 kg a furketa sa prestala používať. Okolo roku 1450 sa objavila prvá zbraň s pažbou, zameriavačom, muškou a cieľnikom. KOLIESKOVÝ ZÁMOK Zvrat vo vývoji strelných zbraní prišiel s vynálezom kolieskového zámku (vynašiel ho norimberský hodinár Johann Kiefus v roku 1517), ktorého vývoj bol závislý na úrovni hodinárskeho remesla. Základné súčasti kolieskového zámku tvorili: • tvrdé zakalené ryhované koliesko, poháňané silnou listovou pružinou, naťahované kľúčom. • čeľusť (škripec), ktorá držala kresadlový kameň (najčastejšie pyrit (pyritový zámok) alebo v menšom množstve pazúrik (po nemecky „Flint“, z čoho vzniklo slovo Flinte - puška) Po uvoľnení spúšte sa koliesko roztočilo a škripec sa k nemu priblížil, spoločným trením vykresávali iskry smerom k panvičke (miesto odkiaľ sa zapaľovala nálož v hlavni), čím zapálili strelný prach a zbraň vystrelila. Vynájdenie kolieskového zámku dalo možnosť vzniku novej generácii strelných zbraní s kompaktnými rozmermi a možnosťou ovládania jednou rukou - pištoliam. Kolieskový zámok sa uplatnil predovšetkým v loveckých zbraniach a sčasti aj v jazdeckých pištoliach v 16. storočí, predovšetkým pre relatívne vysokú cenu. Mušketami s kolieskovým zámkom boli vyzbrojené niektoré jednotky - napríklad mušketieri za Ľudovíta XIV. KRESADLOVÝ ZÁMOK Na konci 16. storočia vznikol praktickejší a spoľahlivejší kresadlový zámok, ktorý rýchlo vytlačil tlejivkový a kolieskový zámok a udržal sa až do polovice 19. storočia, pričom niektoré časti jeho konštrukcie sa na loveckých zbraniach používajú dodnes. Kresadlový zámok má otáčavý kohútik, poháňaný silnou pružinou, v čeľusti kohútiku (palečník) je uchytený kresadlový kameň - pazúrik. Panvička s prachom je zakrytá odpruženou ocieľkou so zdrsneným povrchom. Pri výstrele pazúrik naráža na ocieľku a vykresáva iskry, súčasne je pritom ocieľka odtlačená a otvára tak panvičku s prachom, na ktorú dopadnú vykresané iskry. Prednosťou je predovšetkým pomerne vysoká pohotovosť zbrane a malé rozmery a hmotnosť zámku, čo umožnilo ďalej odľahčiť pušku, kresadlový zámok bol tiež výrobne jednoduchší a lacnejší ako kolieskový zámok. Nevýhodou kresadlového zámku bola relatívne malá spoľahlivosť a problémy s vodou pri daždi. Prakticky rovnaký zámok (konštrukciou i rozmermi) sa používal aj v pištoliach. U starších typov plnila ocieľka len funkciu kresadla a panvička bola proti vplyvu okolia chránená viečkom (zámok švédsky a holandský). V neskorších prevedeniach tohto zámku ocieľka zastávala tiež úlohu viečka panvičky, tým že sa pri údere kohútika samočinne odklápala (napríklad zámok španielsky a zámok francúzsky). Kresadlový zámok (francúzsky) PERKUSNÝ ZÁMOK Iným významným objavom je drážkovaný vývrt hlavne. Napriek vyššiemu dostrelu a lepšej presnosti streľby sa presadzoval len pomaly, pretože vytváranie drážok ručným preťahovaním je veľmi náročné, presadil sa až v polovici 18. storočia, Koncom 18. storočia boli okrem kresadlového zámku objavené aj látky schopné výbuchu pomocou úderu alebo napichnutia (chlorečnan draselný - KClO3 a traskavá ortuť), ale pritom boli aj vhodné na zapálenie prachovej náplne. Tieto látky sa už na začiatku 19. storočia začali používať v konštrukcii perkusného zámku (tiež nazývaného nárazový), ktorý vznikol z francúzskeho zámku zámenou niektorých jeho súčastí. Perkusný zámok prevzal z kresadlového zámku kohútik, ktorý mal upravený tvar (miesto čeľustí mal rovnú plochu alebo dutinu) a panvička s ocieľkou bola nahradená pistonom (komínikom), na ktorý sa nasadzovala čiapočková perkusná zápalka (vynájdená približne v roku 1820). Pri výstrele udieral kohút na piston, na ktorom bola nasadená zápalka, zlož v zápalke nárazom explodovala a plameň prešľahol dutým pistónom do hlavne, kde zapálil prachovú náplň. Pištoľ s perkuzným mechanizmom OTÁZKY NA PÍSOMNÉ PRESKÚŠANIE 2.3.2017 1.Uveďte etapy počiatočného používania chladných zbraní 2.Uveďte kategorizáciu zbraní podľa ničivých účinkov 3.Charakterizujte raketové zbrane (princíp, zloženie, druhy) 4.Uveďte a popíšte zbrane hromadného ničenia 5.Charakterizujte optické a akustické zbrane 6.Charakterizujte vysokofrekvenčné zbrane a zbrane elektromagnetického impulzu 7.Charakterizujte chemické zbrane a prostriedky elektronického boja, navigačnej, informačnej a psychologickej vojny 8.Uveďte druhy ručných strelných zbraní 9.Uveďte druhy lafetovaných strelných zbraní 10. Uveďte strelné zbrane podľa prílohy č. 6 zák. 190/2003 Z. z. 11. Charakterizujte mechanické strelné zbrane, expanznú zbraň a expanzný prístroj 12. Charakterizujte plynovú zbraň a jej druhy podľa nariadenia vlády SR č. 397/1999 Z. z. 13. Uveďte druhy zbrane podľa spôsobu nabíjania a streľby palnej zbrane