William Shakespeare: Život a dielo

Tvorba Williama Shakespeara

• Autor komédií, tragédií a historických hier.
• Autorstvo 37 divadelných hier sa mu pripisuje.
• Najvýznamnejší predstaviteľ anglickej renesančnej literatúry.
• Jeho hry mali ľudový charakter a boli určené pre široké masy.
• Využíval jednoduchú štylizáciu.

Rozdelenie diel podľa žánru

• Komédie: Trojkráľový večer, Oko za oko, Skrotenie zlej ženy, Mnoho kriku pre nič, Márna lásky snaha, Sen noci svätojánskej, Kupec benátsky, Ako sa vám páči.
• Historické hry: Kráľ Ján, Henrich IV., Henrich V., Henrich VI., Henrich VII., Richard III.
• Tragédie: Troilos a Cressida, Titus Andronicus, Romeo a Júlia, Hamlet, Othello, Kráľ Lear, Macbeth.
• Hry: Búrka, Perikles, kráľ týrsky, Dvaja vznešení príbuzní.

Lyrika – Sonety

• Básnická zbierka 154 sonetov.
• Témy: láska, krása, politika, pominuteľnosť života a citov.
• Vznikali niekoľko rokov.
• Prvých 17 sonetov je adresovaných mladému mužovi – výzva, aby sa oženil a mal deti.
• Viaceré sonety sú milostné, adresované mladému mužovi – otázky homosexuality/bisexuality.
• Iné sonety sú adresované „temnej dáme“.
• Posledné sonety sú alegorické.

Charakteristika sonetov

• Svetskejšie a erotickejšie než sonety jeho súčasníkov.
• Shakespeare paroduje milostné sonety petrarcovskej školy.
• Porušuje formálne pravidlá sonetovej formy.
• Zmieňuje spoločenské zlo, smrť, paroduje krásu (napr. sonet 130), politiku (sonet 124), sex (sonet 129).
• Niekedy hraničí s ľahkou pornografiou (sonet 151).

Postavy v sonetoch

• Krásny mladík (Fair Youth): Sonety 1-126, Shakespeare k nemu prechováva romantickú aj platonickú lásku, možný homosexuálny podtext.
• Čierna pani (Dark Lady): Sonety 127-152, zobrazená ako vášnivá, zmyselná, až temná žena, sonety majú silný sexuálny charakter, niekedy až pornografický.
• Básnický súper (Rival Poet): možní kandidáti: dramatik Christopher Marlowe, prekladateľ George Chapman.

Dráma

• Pojmy drámy:
• Dialóg – rozhovor dvoch alebo viacerých postáv.
• Monológ – reč jedného herca.
• Replika – prehovor konkrétnej postavy.
• Scénické poznámky – poznámky v zátvorkách, upozorňujúce na správanie a konanie postáv.

Literárna renesancia

• Rozvíja sa najviac v Taliansku, Španielsku a Anglicku.
• Dochádza k vzniku nových literárnych žánrov: novela, román, sonet.

Sonet

• Žánrová forma básne so 14 veršami.
• Autorom je Francesco Petrarca.
• Sonet má záväznú schému: abba abba cdc dcd.
• Člení sa na: 2 štvorveršia – kvartetá a 2 trojveršia – tercetá.

Typy sonetov

• Klasický (Petrarcovský) – 4 strofy (4+4+3+3).
• Shakespearovský – 1 strofa (16).
• Hviezdoslavov – 3 strofy (4+4+6).

Vonkajšia kompozícia

• Autori sonetov: Kollár, Vajanský, Jesenský.
• Prvé štvorveršie – téza (nastolenie problému).
• Druhé štvorveršie – antitéza (negácia problému).
• Posledné 2 trojveršia – syntéza (riešenie).
• Záver básne – výrazná pointa.

Sonet o Laure (Francesco Petrarca)

• Téza: nemožnosť zabudnúť na Lauru po smrti.
• Antitéza: zjavenie sna Laury vo sne.
• Syntéza: uvedomenie si svojich vín.
• Pointa: Laurina smrť.

Francesco Petrarca (1304 – 1374)

• Básnik a učenec, považovaný za Otca humanizmu.
• Najvýznamnejší lyrik talianskej renesancie.
• Vrchol tvorby: Spevník – Sonety pre Lauru.
• Kompozícia sonetov: Téza, antitéza.

Literárny humanizmus

• Rozvíja sa na slovenskom území.
• Nadväzuje na napodobňovanie antiky.
• Písali sa príležitostné básne o spoločenských vrstvách.
• Dôraz na príčiny preváh v kráľovstvách a cisárstvách.

Martin Rakovský

• Najvýznamnejší predstaviteľ.
• Dielo: Básnická skladba (spoločenská lyrika): Vyjadruje občianske a politické postoje k súčasnej literatúre, dielo venované kráľovi Maximiliánovi.
• Forma: básnická skladba, rozdelená na viaceré časti: Opis spoločenských vrstiev, kritika nedostatkov, ideálny vzor panovníka, plány, návrhy, odporúčania, záver: Korunovácia Maximiliána.

Martin Rakovský – O svetskej vrchnosti

• Latinská veršovaná skladba.
• Podáva vzorový model spravodlivého panovníka.
• Obsahuje slzy, vzdychy, prosby slovenského národa.
• Národno-vlastenecká báseň – signalizuje prebúdzanie slovenského povedomia.

Humanistická veda – Ján Jesenius

• Profesor na pražskej univerzite.
• Prvá verejná pitva.

Renesančná poézia

• Historické piesne
• Ľúbostná poézia
• Duchovná poézia

Literárne útvary viazané na udalosti

• Vznikajú v spojení s udalosťami – turecké vpády, povstania, sociálne problémy.
• Zachytávajú konkrétne historické momenty.
• Autorov často nepoznáme.

Znaky Shakespearovskej drámy

• Neobmedzenosť času, miesta a deja.
• Obraz pozemského života, zobrazenie kladných aj záporných vlastností ľudí.
• Hrdinovia sú silní jednotlivci, ktorí si sami utvárajú svoj osud.
• Činy postáv vychádzajú z ich charakteru, často rozporné postavy.
• Narušovanie ideálov a hodnôt – postavy nesmú zomrieť, ak nezhrešili.
• Postavy z ľudu majú rozvinuté vedomie a sebareflexiu.
• Tragédia – dôsledok ľudského vedomia a sebareflexie.
• Komické prvky aj v tragédiách.
• Jazyk: veršovaný aj prozaický.
• Zameranie na konflikty dobra a zla, ľudskosť a podlosť.
• Často hrdinovia bojujú s osudom, dobré vzťahy medzi ľuďmi sú narušené.

Komédie (veselohry)

• Dramatický žáner – konflikt medzi postavami riešený humorom.
• Autor zosmiešňuje nedostatky a spoločenské problémy.

4 stupne humoru

• Humor – úsmevné situácie.
• Satira – výsmech spoločenských nedostatkov.
• Irónia – nepriamy výsmech, kde význam je opačný.
• Sarkazmus – krutý výsmech, často cynický.

Typy komédií

• Charakterová komédia – zameraná na charakter postáv.
• Situačná komédia – zameraná na situácie (Shakespeare ju využíva).

Príklad: Skrotenie zlej ženy (dej)

• Vznešený lord nájde opilca, prezlečie ho a zahrá mu divadlo.

Decameron

• 10 postáv (7 žien, 3 muži)
• 100 príbehov = 100 noviel (rozprávajú si príbehy)
• Počas 10 dní

Obsah

• 10 postáv si rozpráva príbehy na vidieku, lebo sa ukryli pred morom, ktorý prepukol vo Florencii.
• Príbehy sú väčšinou veselé, radostné.
• Zdôrazňuje lásku k žene, zmyselnosť, erotiku.
• Nešetrne poukazuje na pokrytectvo, hlúposť a zaostalosť.

Miguel de Cervantes Saavedra

• Španielska národná literatúra (obdobie zlatého veku Španielska).
• Viedol dobrodružný život.
• Súčasník: Lope de Vega (tiež významný autor).
• V r. 22 odchádza do Talianska – Námorná armáda.
• Neskôr sa zúčastňuje vojen – zranenie ruky, bol väznený.
• Pracoval ako výberca daní (kráľovský úradník).

Tvorba:

• Preslávil sa viacerými románmi (napr. Galatea).
• Najvýznamnejší: Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

• Nadčasový román, obsahuje mnoho frazeologizmov dodnes používaných: „Bojuje s veternými mlynmi“, „Zdravý sedliacky rozum“,„Výsmech smutnej postavy“, „Donkichotstvo“.
• Typ postavy v diele: Rojko, Heroikomický hrdina, Pikaro

Cieľ románu:

• Zosmiešnenie stredovekých rytierskych románov.

Obsah:

• Odohráva sa v 17. storočí (v španielskej Manche).
• Hlavná postava: chudobný 50-ročný šľachtic, ktorý trávi čas čítaním rytierskych románov.
• Čítanie ho ovplyvní tak, že úplne stratí zdravý rozum.
• Vyhlási sa za rytiera, dá si meno Don Quijote.
• Vyberie si ženu svojho srdca (Dulcinea), sluhu Sancha, koňa (kobylu).

Román

• Dafnis a Chloe – považovaný za 1. román.
• Pôvodne označoval diela písané ľudovým jazykom.

Dej – príklady scén:

• DQM sa zblázni z čítania rytierskych románov.
• Sancho dáva rady, DQM chce byť vládcom ostrova.
• Dôkaz šialenstva – nepríčetný, nechápe svet, pletie si realitu.
• DQM bojuje proti veterným mlynom – myslí si, že sú to obry.
• Sancho ho presviedča, že to nie je pravda – neúspešne.

Slovenská humanistická a renesančná literatúra (1500 – 1650)

• Spoločensko-historický kontext: Neľahké obdobie – turecké vpády, presadzovanie reformácie (neskôr protireformácia), proti habsburské povstania, knižná tvorba sa šíri v šľachtických a cirkevných kruhoch, kráľovský dvor Mateja Korvína – centrum kultúry, po jeho sobáši s Beatricou Aragonskou dochádza k šíreniu tohto smeru, 1465 – založenie univerzity Academia Istropolitana (Bratislava).
• Literárny kontext: 3 dominantné jazyky: latinčina, slovakizovaná čeština, biblická slovenčina.

Pieseň o Sigetskom zámku

• O obliehaní sigetskej pevnosti Turkami
• Znaky ľudovej slovesnosti: Zdrobneniny, združený rým, refrén.

Ďalší autori

• Martin Bošňák – Pieseň o zámku muránskom
• Štefan Komodický – O Jágeri a neľudských výčinoch

Ľúbostná lyrika / Duchovná lyrika

• Autori: Ján Silván – Zbierka piesní, Eliáš Láni – piesne s podmanivým emocionálnym nábojom, Juraj Tranovský – Cithara Sanctorum (dodnes používaný evanjelický spevník), Kalvíni mali spevníky vydané až v období baroka – výtlačky od Benedikta Szöllösiho.

Renesančná dráma

• Latinské humanistické školské hry s výchovným cieľom.
• Hlavný predstaviteľ: Pavel Kyrmezer.

Európska renesančná literatúra

• Humanizmus a renesancia (14. – 16. storočie): myšlienkové, spoločenské, umelecké hnutie ovplyvnené dielami antiky, štúdium, preklady a napodobňovanie antických autorov, šírenie a rozvoj vzdelanosti, vynález kníhtlače – Johannes Gutenberg.

Erazmus Rotterdamský

• Hlavná osobnosť humanizmu.
• Pokúsil sa spojiť antiku s kresťanstvom.

Renesancia

• Spoločenské a umelecké prúdy, ktoré narúšali stredovekú ideológiu.
• Na rozdiel od humanizmu má ľudovejší charakter.
• Renesanční autori používali národné jazyky.

Historicko-spoločenský kontext

• Zá morske plavby a geografické objavy rozšírili poznanie sveta.
• Objav nových krajín (Amerika – 1492).
• Astronomické objavy (Koperník, Galilei, Galvani).
• Rozvoj univerzít (pôvod v Bologni v 12. storočí).
• Rozvoj obchodu a remeselnej výroby – rast miest.
• Bohatí mešťania sa obrodzujú – spoločenský aj kultúrne vplyvní.
• Stredoveká teológia bola nahradená záujmom o človeka a prírodu.
• Humanisti kládli dôraz na slobodu, rozvoj myslenia a vzdelanie.
• Myšlienkový prúd = humanizmus.

Literárny kontext

• Znaky renesančnej literatúry: Orientácia na pozemský život – dôraz na človeka, Individualizmus – človek je stredobodom univerza, racionalizmus – rozum a vedecké bádanie, senzualizmus – zmyslové vnímanie,literárna tvorba v národných jazykoch,dominuje svetská literatúra (o človeku),ratio (rozum) – úcta rozumu,motív lásky k žene – častý literárny motív.

Novela

• Vzniká v Taliansku.
• Epický žáner stredného rozsahu.
• Má presne vymedzenú kompozíciu bez väčších odklonov od ústrednej línie.
• Celý dej sa sústreďuje na jednu udalosť, ktorú uzatvára zvláštny, náhly zvrat na konci.

Charakteristické znaky postáv:

• Málo postáv.
• Iba jedna udalosť
• Dej odráža každodenný život

Vývin novely

• Vyvíja sa z francúzskeho žánru fabliau.
• Zakladateľ: Giovanni Boccaccio

Iní autori novely:

• G. Maupassant
• A. P. Čechov
• B. S. Timrava

Giovanni Boccaccio

• Od mala chcel tvoriť.
• Narazil na odpor u otca (chcel, aby bol právnik).
• Zamilovaný do kráľovskej dcéry.

Dekameron

• Preslávil sa touto zbierkou noviel.
• Symboliká čísla 10.