Veda a výskum: Základné princípy

Veda a výskum

• Veda je forma osvojovania si sveta, ktorej výsledkom sú systematizované objektívne poznatky.
• Veda sa zaoberá hľadaním hypotéz a ich testovaním, pričom sa snaží o falzifikáciu dôsledkov.
• Výraz "veda" môže označovať aj vedný odbor.

Znaky a vlastnosti vedy

• Veda systematicky overuje a kontroluje poznatky prostredníctvom inštitucionalizovaných a profesionalizovaných kolektívnych alebo individuálnych činností.
• Veda produkuje nové poznatky a je základom pre pochopenie javov v minulosti, prítomnosti a budúcnosti.
• Vedu je potrebné chápať z pohľadu filozofie, logiky, etiky, historiografie, futuristiky, ekonómie, sociológie a psychológie vedy.
• Metodológia vedy patrí k metavedám a zaoberá sa využitím vedeckých metód v bádaní.

Organizačné formy vedy

• Pracovné chápanie metodológie vedy zahŕňa metodológiu výskumu, vývoja a vyhodnocovania.
• Výskum sa v rámci vedy charakterizuje ako vedecká metóda získavania otázok a odpovedí.

Čo umožňuje výskum zistiť

• Výskum môže byť nomotetický (skúma spoločné znaky) alebo idiografický (skúma zvláštnosti jednotlivca).
• Sociálne výskumy sú väčšinou nomotetické.

Typy výskumných zistení/otázok

• Deskriptívne zistenia zisťujú aktuálny stav vecí.
• Vzťahové zistenia sa týkajú existencie vzťahov medzi premennými.
• Kauzálne zistenia sa týkajú príčin a dôsledkov medzi premennými.

Formy vedeckej činnosti

• Výskum využíva postupy, experimenty, sebapozorovanie a porovnávania.
• Vývoj je posun k vyššej kvalite a kvantite.
• Vedecké vyhodnocovanie plní funkciu spätnej väzby v inovačnom cykle.
• Vedecké metódy (pozorovanie, analýza, štatistika, experimenty) tvoria základné prístupy.

Členenie výskumu z hľadiska vzťahu k objektívnej skutočnosti

• Praktický výskum je organizovaný odborníkmi z praxe a zameraný na praktické výsledky.
• Empirický výskum sa orientuje na zber a spracovanie poznatkov.
• Teoretický výskum sa zameriava na metódy analýzy, syntézy, indukcie, dedukcie a pod.
• Primárny výskum prebieha v teréne, sekundárny v "kancelárii".

Kvalitatívny výskum

• Kvalitatívny výskum sa využíva na tvorivé inšpirácie a rady.
• Metódy kvalitatívneho výskumu zahŕňajú pozorovanie, skupinové diskusie a hĺbkové interview.

Rozdiely medzi kvalitatívnym a kvantitatívnym výskumom

• Kvantitatívny výskum je číselný a skúma mieru, frekvenciu a intenzitu javov.
• Kvalitatívny výskum zisťuje kvalitu javov a vzťahov.
• Kvantitatívna metodológia sa zaraďuje medzi analytické orientácie a orientuje sa na nometetické vedy.
• Kvalitatívna metodológia sa chápe ako syntetická orientácia a orientuje sa na idiografické vedy.

Funkcie výskumných metód

• Funkciou kvantitatívnej metódy je vysvetľovanie príčin a predikcia následkov.
• Funkciou kvalitatívnej metódy je interpretácia a porozumenie významu.

Typy výskumných projektov

• Deskriptívny, vzťahový a kauzálny.
• K deskriptívnym projektom patrí mapujúci výskum.
• Vzťahovej analýze zodpovedá korelačný výskum.
• Kauzálna analýza sa uplatňuje v experimentálnom a kauzálno-komparatívnom výskume.

Typy výskumu

• Experimentálny výskum umožňuje zisťovať kauzálne vzťahy manipuláciou s premennými.
• Kauzálno-komparatívny výskum umožňuje zisťovať kauzálne vzťahy ex post facto.
• Korelačný výskum zisťuje vzťahy medzi premennými bez ovplyvnenia ich stavu.

Výskumné projekty z hľadiska času

• Prierezové projekty (zber údajov sa uskutočňuje raz).
• Longitudiálne projekty (dlhodobé, pozdĺžne).

Vedecké poznatky

• Sú formované pojmovým aparátom.
• Metodologická funkcia teórie formuluje a vysvetľuje skúmaný problém.

Empirická zložka

• Má v procese poznania inú úlohu.
• Empíria je skúsenosť získaná zmyslovými vnemami.
• Pozorovanie je cieľavedomá poznávacia činnosť spojená s vnímaním.

Vedecké myslenie a hypotéza

• Prvé štádium vzniku teórie je obdobím formulovania a vyslovovania téz.
• Hypotéza je produkt rozsiahlejšieho myšlienkového procesu, ktorý sa preveruje kontrolnými tézami a experimentom.
• Hypotéza má exaktne definovaný tvar v podobe oznamovacej vety a musí byť potvrdená alebo zamietnutá.

Príklady výskumných otázok a hypotéz

• Výskumná otázka skúma vplyv reklamy na konkurencieschopnosť podniku.
• Hypotéza tvrdí, že pri zvýšení nákladov na reklamu sa zvyšuje konkurencieschopnosť podniku.

Spoľahlivosť a platnosť výskumných nástrojov

• Spoľahlivosť (reliabilita) sa meria štatistickými metódami a vyjadruje vnútornú konzistenciu nástroja.
• Validita vyjadruje schopnosť nástroja diagnostikovať, predikovať a merať javy.

Druhy validity

• Obsahová validita (zistenie expertným posúdením)
• Kritériová validita zhoda so stanoveným kritériom (súbežná alebo prediktívna).

Reliabilita výskumného nástroja

• Je stálosť nameraných dát a vyjadruje presnosť a spoľahlivosť nástroja.
• Reliabilitu možno stanovovať opakovaným meraním alebo pomocou rovnocenného, ekvivalentného merania.

Proces vedeckého výskumu

• Začína vznikom myšlienky a formuláciou problému.
• Súčasťou definovania problému je vyslovenie problému ako otázky, rozčlenenie problému na riešiteľné prvky a formulácia vzťahov premenných cez hypotézu.

Ďalšie kroky vo vedeckom výskume

• Výber zdrojov dát a vzorky, zhromažďovanie a spracovanie dát
• Tvorba komentárov a vypracovanie záverečnej správy
• Implementácia výsledkov výskumu.

Vzorka skúmania

• Reprezentatívnosť vzorky je schopnosť vybranej skupiny vytvárať hlavné charakteristiky celku.