Ústavodarný proces a iniciatívy

Súbor prostriedkov na ochranu Ústavy, ktoré zabezpečujú jej rešpekt a dodržiavanie.

Súbor konkrétnych právnych nástrojov, ktoré slúžia na ochranu Ústavy a sú často explicitne uvedené v samotnom ústavnom texte.

Právne postupy a orgány, ktoré zabezpečujú, aby sa ústava dodržiavala.

Úloha politických síl v zabezpečovaní rešpektu a dodržiavania ústavy.

Úcta a rešpekt k základnému zákonu. Rešpektovanie a dodržiavanie ústavy je otázkou právnej a politickej kultúry!

Postup tvorby alebo zmeny ústavy. Zahŕňa právne aj spoločenské aspekty.

Postup predloženia návrhu na zmenu alebo prijatie ústavy a určenie subjektov, ktoré to môžu urobiť.

Orgán, ktorý má právomoc meniť ústavu alebo prijať novú ústavu.

Forma priamej demokracie, pri ktorej občania hlasujú o dôležitých otázkach, vrátane ústavných zmien.

Orgán zriadený špeciálne na prijatie novej ústavy alebo zmenu existujúcej.

Spoľahlivosť a oprávnenosť ústavodarného orgánu.

Ústavodarné zhromaždenia s úplnou právomocou prijímať ústavné zmeny, bez podmienok.

Postupné kroky od návrhu, cez prerokovanie až po prijatie alebo odmietnutie ústavných zmien.

Premena ľudských práv z deklarácií na konkrétne, vymožiteľné právne nároky.

Ochrana ĽP priamo v konkrétnom spore pred všeobecným súdom.

Ochrana ĽP s využitím špeciálneho ústavného súdu.

Ochrana ĽP s dôrazom na parlamentnú moc bez písanej ústavy.

Proces posudzovania zákonov a iných právnych aktov z hľadiska ich zhody s ústavou.

Záväzná forma Charty ľudských práv do Lisabonskej zmluvy.

Kontrola ústavnosti v súvislosti s konkrétnym sporom.

Súbor opatrení, ktoré chránia ústavu pred porušením.

Druhá generácia práv, ktoré vyžadujú od štátu pozitívny záväzok ich ochrany a zabezpečenia. Sú individuálne a závisia od vôle ústavodarca.

Práva jednotlivcov patriacich k národnostnej menšine, nie skupín. Zahŕňajú právo používať ich jazyk v úradnom styku a vzdelávať sa v ich jazyku.

Občianske a politické práva jednotlivcov, ktoré štát chráni tým, že ich neobmedzuje. Ich realizácia však vyžaduje aj občiansku aktivitu.

Solidárne práva, ako je právo na mier a priaznivé životné prostredie, ktorých uskutočnenie vyžaduje spoluprácu štátu aj jednotlivcov.

Štát má povinnosť chrániť a zabezpečiť tieto práva, ktoré ústavodarca schválil.

Tri kategórie základných práv (sociálne, občianske/politické, solidárne) s odlišnými potrebami štátnej ochrany.

Občianske a politické práva (právo na život, slobodu, slovo a pod.).

Práva, ktoré súvisia so spoločnosťou ako celkom, napr. právo na mier alebo životné prostredie.

Forma ochrany ústavnosti, kde parlament má právo kontrolovať ústavnosť zákonov, a súdny systém to nijako nekontroluje.

Forma ochrany ústavnosti, kde súdny systém má právo kontrolovať ústavnosť zákonov.

Právny spor, ktorý položil základy pre myšlienku súdnej kontroly ústavnosti v Anglicku.

Predstaviteľ v Anglicku, ktorý argumentoval pre právo súdov kontrolovať zákony.

Idey, že vládna moc by mala byť rozdelená medzi rôzne orgány (zákonodarný, výkonný a súdny).

Americký zakladateľ, ktorý podporoval myšlienku súdnej kontroly ústavnosti.

Súbor článkov, ktoré zdôvodňovali ústavu USA a podporovali súdnu kontrolu ústavnosti.

Súdy majú konečné slovo pri výklade, ako dané zákony platia.

Model súdnej kontroly ústavnosti, kt. sa uplatňuje v rozsiahlej časti sveta, najmä v kontinentálnej Európe, a dáva výlučnú právomoc na kontrolu ústavnosti špecializovanému súdu (napr. Ústavnému súdu).

Forma súdnej kontroly ústavnosti, ktorá sa uplatňuje po tom, čo bol zákon už prijatý a vstúpil do platnosti. Ústavný súd skúma jeho súlad s ústavou a môže ho vyhlásiť za neplatný.

Forma súdnej kontroly ústavnosti, ktorá sa vykonáva bez toho, aby bola spojená s konkrétnou kauzou alebo sporom.

Rozhodnutie ústavného súdu o neplatnosti zákona má účinky pre všetkých (erga omnes).

Model súdnej kontroly ústavnosti, kde je právomoc kontrolovať súlad s ústavou zverená len najvyššiemu súdu alebo jeho časti. Napríklad vo Švajčiarsku.

Kombinácia dvoch prístupov: bežné súdy môžu kontrolovať ústavnosť v rámci konkrétnych sporov, ale existuje aj špecializovaný ústavný súd s dodatočnými právomocami (napr. Grécko).

Systém súdnej kontroly ústavnosti v Británii, kde každý súd môže v konkrétnom prípade interpretovať zákon v súlade s ústavou alebo odmietnuť jeho aplikáciu, aj keď neexistuje písaná ústava.

Forma súdnej kontroly ústavnosti, ktorá sa uplatňuje predtým, než zákon vstúpi do platnosti. Napríklad, ústavný súd môže vyjadriť svoj názor na súlad navrhovaného zákona s ústavou a tým ovplyvniť jeho prijatie.