Uhorské právo a politika 1848-1870

Revolúcia v roku 1848/1849

• Európu zasiahla vlna revolúcií s cieľom uskutočniť zmeny v spoločenskom a politickom systéme.
• Revolucionári sa snažili zaviesť národnostné štáty, kde každý národ by mal svoj vlastný štát.
• Revolúcia v roku 1848 priniesla požiadavky na likvidáciu feudálneho systému, zavedenie konštitučných monarchií a liberalizáciu spoločnosti.

Revolučné udalosti v Uhorsku

• Hlavné otázky revolucionárov v Uhorsku sa zameriavali na odstránenie matternichovského absolutizmu, vybojovanie nezávislosti Uhorska od Viedne, riešenie agrárnej otázky, zrovnoprávnenie národností a demokratizáciu politického života.
• Vláda viedla konzervatívny absolutizmus pod vedením Klemensa Metternicha.
• Uhorský snem sa v roku 1847 stretol a požadoval od cisára Ferdinanda V. Dobrotivého, aby prijal ich žiadosti, čo viedlo k vymenovaniu palatína, zrušeniu nevoľníctva a reformám v právnom systéme.
• V roku 1848 Metternich odstúpil z dôvodu vzbury vo Viedni.
• Uhorský snem sa v roku 1848 stretol so zameraním na zrušenie administratívneho systému, zlepšenie postavenia miest v sneme a zavedenie úradného maďarského jazyka.
• Výsledkom tohto snemu bola Bratislavská Marcová Ústava, ktorá bola však v rozpore s viedenskou Pillersdorfovou ústavou.
• Uhorsko vyhlásilo svoju samostatnosť v roku 1849.
• V roku 1849 viedeňská vláda prijala Stadionovu ústavu, ktorá zrušila Bratislavskú Marcovú ústavu a viedla k vyostrenému konfliktu medzi Uhorskom a Viedňou.
• Revolučné snahy Uhorska boli potlačené vojskami Rakúska a Ruska, čo viedlo k zavedeniu Bachovského absolutizmu.

Bratislavská Marcová Ústava

• Uhorský snem v roku 1848 schválil 31 "marcových zákonov", ktoré sa stali základným kameňom Bratislavskej Marcovej Ústavy.
• Hlava štátu zostala rakúskym cisárom, no jeho moc bola obmedzená, pretože každé jeho rozhodnutie musel kontrasignovať príslušný člen uhorského ministerstva.
• Uhorsko získalo palatína Jozefa Habsburského.
• Národné zhromaždenie sa skladalo z dvoch komôr: hornej/panskej snemovne (podľa pôvodu) a dolnej/poslaneckej snemovne (volení).
• Volebný cenzus bol vysoký a preferoval šľachtu, vzdelaných mužov a maďarsky hovoriacich občanov.
• Vláda sa skladala z uhorského ministerstva na čele s predsedom vlády, ktorý bol zodpovedný zhromaždeniu.
• Miestna správa sa zachovala s určitými zmenami, pričom boli zavedené volené mestské zastupiteľstvá.
• Súdny systém zrušil len zemepánske súdy.

Slovenské národnopolitické hnutie v roku 1848/1849

• Národnostná otázka bola kľúčovou témou revolúcie v roku 1848/1849 v Uhorsku.
• Slováci nemali nijaké osobitné štatoprávne postavenie a potrebovali zlepšiť svoju národnú situáciu.
• Ľudovít Štúr vyzval Slovákov na tvorbu petícií a aktivistických výborov, ktoré by presadzovali národné požiadavky.
• V Liptovskom Mikuláši bol v roku 1848 schválený revolučný program Žiadosti slovenského národa.
• Žiadosti slovenského národa sa skladali z 14 bodov a predstavovali prvý ucelený slovenský štatoprávny program.
• Žiadosti slovenského národa požadovali:
  • Snem národov Uhorska, kde by bolo zastúpené každá národnosť.
  • Slovenský úradný jazyk.
  • Slovenskú vlajku (červeno-bielu).
  • Slovenské školy a univerzitu.
  • Slobodu tlače.

Systém najvyšších orgánov v Uhorsku po roku 1867

• Hlava štátu bola rakúsky cisár, ktorý bol zároveň korunovaným uhorským kráľom.
• Uhorský Parlament mal dvojkomorovú štruktúru:
  • Panská snemovňa (dedične podľa pôvodu)
  • Poslanecká snemovňa (volení)
• Volebný cenzus bol vysoký a závislý od majetku a ovládania maďarského jazyka.
• Vláda sa nazývala uhorské kráľovské ministerstvo na čele s ministerským predsedom menovaným panovníkom.
• Najvyšší účtovný a kontrolný dvor sa staral o kontrolu štátnych financií.

Vývoj práva v Uhorsku po roku 1867

• Súdny systém bol oddelený od administratívy a fungoval v trojstupňovom systéme.
• Zaviedlo sa porotné súdnictvo a prokuratúra.
• V roku 1869 sa začala práca na občianskom zákonníku, ktorý však nebol dokončený kvôli prvej svetovej vojne.
• Na konci 19. storočia bol uzákonený civilný sobáš a rozvod.
• V roku 1893 bol kodifikovaný autorský zákon.
• V roku 1878 bol prijatý trestný zákonník, ktorý bol humánnejší než bývalý rakúsky zákonník.
• Hlavným prameňom práva bol Corpus Iuris Hungarici.
• Zákony sa vydávali len v maďarčine.

Reforma župnej správy a mestskej správy v období dualizmu

• Spravodajský systém nadviazal na staré župy a slobodné mestá a ustanovil municipiálne zriadenie zákonom z roku 1870.
• Župná správa v podobe municípií bola jednotkou výkonu samosprávy, štátnej správy a verejného rozpočtu, nepatrila pod súdnu moc.
• Na čele župy bol hlavný župan, menovaný ministrom vnútra.
• Mestská správa v podobe municipiálnych miest mala podobnú štruktúru ako župy.
• Mestá s magistrátom sa stali okresmi.

Činnosť Čechov a Slovákov v zahraničí v období pred vyhlásením československej štátnosti

• V období pred prvou svetovou vojnou emigrovalo veľa Čechov a Slovákov hlavne do USA.
• Zahraničný odboj bol dôležitým nástrojom pre boj proti rakúsko-uhorskej monarchii.
• Krajansi centrá v USA, Rusku, Francúzsku a Veľkej Británii požadovali rozbitie Rakúsko-Uhorska a presviedčali dohodové mocnosti, aby uznali autonómiou alebo samostatnosť Čechov a Slovákov.
• V Rusku sa vlastenci pokúšali o nadviazanie kontaktov s cárom a požadovali obnovené české kráľovstvo so Slovenskom pod ruskou dynastiou Romanovcov.
• V Francúzsku vznikla Česká národná rada, ktorá sa stala vedúcim orgánom zahraničného odboja Čechov a Slovákov.
• V roku 1915 Masaryk vypracoval Memorandum Samostatné Čechy v Londýne s cieľom presvedčiť dohodové mocnosti o potrebe vzniku samostatného Českého štátu so Slovenskom.
• V USA existuje veľká komunita Slovákov a Čechov, ktorí vytvorili organizácie ako Slovenská liga (Pittsburgh) a České národné združenie (Chicago).

Clevelandská dohoda a Pittsburská dohoda

• Po vypuknutí prvej svetovej vojny, americkí Slováci a Česi v zahraničí vypracovali koncepcie Clevelandskú a Pittsburgskú dohodu.
• Clevelandská dohoda, vypracovaná v roku 1915, požadovala vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov na základe federatívnej monarchie.
• Slováci by v rámci tejto dohody mali vlastný snem, štátnu správu, kultúrnu slobodu, finančnú správu a štátny jazyk slovenský.
• Pittsburská dohoda, vypracovaná v roku 1918, sa odklonila od Clevelandskej dohody a navrhovala spoločný štát s určitou formou autonómie pre Slovensko.

Vyústenie národno-oslobodzovacieho hnutia

• Po nástupe Karola VI. na trón v roku 1917 sa oživilo domáce hnutie za samostatnosť.
• V roku 1918 českí poslanci prijali Trojkráľovú deklaráciu, ktorá vyzvala na spojenie so Slovákmi v samostatnom štáte.
• V Liptovskom Mikuláši sa stretli sociálni demokrati a v Martine sa stretla SNS a rozhodli o ukončení lojality Habsburgovcom.
• V roku 1918 prezident USA Wilson predniesol 14 bodov, z ktorých jeden sa týkal autonómie národov Rakúsko-Uhorska.
•  Vznikol Národný výbor československý.
• Masaryk predložil Wilsonovi Washingtonskú deklaráciu a presvedčoval ho o potrebe vzniku samostatného štátu.
• V Uhorskom sneme vystúpil Juriga, ktorý pobúril Maďarov rozlúčením sa s Uhorskom.

Vyhlásenie československej štátnosti, Deklarácia slovenského národa/Martinská deklarácia

• 28. októbra 1918 Národný výbor v Prahe vyhlásil Československú republiku.
• 28. októbra 1918 v Martine sa stretla Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa (Martinská deklarácia).
• Deklarácia zo Slovenska odmietla právo uhorskej vlády rozhodovať v mene Slovákov a pridala sa k vyhláseniu Národného výboru o zriadení Československej republiky.