Rímska literatúra a eposy

Rímska literatúra, v ktorej dominovala lyrická poézia.

Najznámejší rečník v Ríme, známy pre svoje rečnícke zručnosti a diela ako "O štáte", "O zákonoch", "O senáte".

Rímsky historik a vojvodca, známy pre "Poznámky o gálskej vojne", dielo opisujúce jeho vojenské kampane.

Rímsky básnik známy svojou lyrickou poéziou, najmä svojimi milostnými básňami a nádhernými opismi.

Rímsky básnik známy pre svoju poéziu o milostných témach, pre romány a pre básne z exilu.

Krátky názov udalosti, ktorý opisuje prostredie a čas.

Vyzývanie bohov alebo hrdinov na pomoc.

Prezentácia vojakov a opis boja alebo kľúčového konfliktu.

Zásah bohov do deja, napríklad Apollon, Zeus, Aténa.

Krátky, ľudový príbeh o zvieratách, ktorý má poučenie.

Jeden z najslávnejších gréckych eposov, ktorý rozpráva o trojskej vojne spôsobené únosom Heleny, manželky spartského kráľa Menea.

Staroveký grécky básnik, autor eposov Ilias a Odysea.

Grécky epos, ktorého hlavným hrdinom je Odysseus.

Božská sila, ktorá zasahovala do života ľudských hrdinov v starovekom Grécku.

Hrdina, ktorý bol známý svojou silou, odvahou a nezlomnou vôľou.

Oedipus bol v gréckej mytológii tragický hrdina, ktorý nevedomky splnil proroctvo a zabil svojho otca a vzal si svoju matku za manželku.

Rímska literatúra prijala mnohé formy a témy z gréckej literatúry. Rimania prebrali grécke mýty a rozvíjali ich vlastným spôsobom.

Rímske divadelné hry sa často zaoberali bežnými životnými situáciami, postavami a témami.

Rímska komédia Komedie o hrnci je príkladom komédie, ktorá čerpá inšpiráciu z bežného života a zviera sa k postavám s ľudskými slabosťami.

Rímska literatúra je stále inšpiráciou pre autorov, ako napríklad Molière a Shakespeare.

Typ divadla, ktoré sa zameriava na humor a zábavu, s často šťastným koncom.

Typ hry, ktorá sa zaoberá vážnymi témami, často s tragickým koncom.

Skupina účinkujúcich, ktorí spievajú a tancujú počas hry, komentujú dej a slúžia ako akási duša diela.

Akt očistenia emócií, ktorý divák prežíva po sledovaní tragédie.

Základný prvok tragédie, ktorý predstavuje hlavnú udalosť, ktorá spúšťa dej.

Sumeri boli staroveká civilizácia známá svojimi pokročilými kultúrnymi a spoločenskými systémami, ktoré zahŕňali pismo, matematiku a architektúru. Ich literatúra odrážala ich náboženské presvedčenie, sociálne štruktúry a estetické vnímanie sveta.

Polyteizmus je viera v mnoho bohov, čo bolo charakteristické pre Sumerov. Verili, že bohovia ovplyvňovali ľudský život a že im je potrebné vzdávať hold.

Literárny žáner, ktorý sa zaoberá rozsiahlymi hrdinskými príbehmi. Eposy sú často sprevádzané bohatou frazeológiou a opismi, ktoré zdôrazňujú hrdinstvo postáv.

Epos o Gilgamešovi je staroveký sumerický epos, považovaný za najstarší zachovaný epos na svete. Rozpráva o príbehoch hrdinu Gilgameša, jeho hľadaní večného života a rôznych skúškach, ktorými prechádza.

Vnútro kompozície eposu zahŕňa štruktúrne prvky, ktoré sa opakujú v mnoho epických básňach. Tieto prvky pomáhajú usporiadať a zhromaždiť rozsiahly príbeh a zdôrazňujú najvýznamnejšie body.

Hlavná dejová línia eposu je sekvencia udalostí usporiadaná chronologicky. Určuje hlavný prúd príbehu a poskytuje rámec pre vedľajšie dejové časti.

Vedľajšie časti epického príbehu sú dôležité pre posilnenie a zbohatenie hlavného dejovej línie. Obsahujú príbehy, postavy alebo udalosti, ktoré nepriamo vplývajú na hlavnú dejovej línii.

Rozlíšenie v epose predstavuje záver príbehu. Vyjadruje vyvrcholenie udalostí a poskytuje zmysluplný záver epického rozprávania.