Materiály a mechanika strojov

Typ zaťaženia, ktorého veľkosť v každom okamihu možno predpísať matematickým vzťahom.

Typ zaťaženia, ktorého veľkosť a smer sa počas prevádzky neustále mení.

Zníženie pevnosti materiálu v dôsledku opakovaného zaťaženia.

Maximum napätia, ktoré materiál vydrží bez trvalého zdeformovania.

Typ skúšky, ktorá simuluje namáhanie súčiastky v reálnej prevádzke.

Zníženie pevnosti materiálu v dôsledku nepravidelnosti tvaru.

Zníženie pevnosti materiálu v dôsledku koncentrácie napÄtia v oblastiach s náhlou zmenou tvaru.

Vplyv vÄtšej záťaže na zníženie pevnosti materiálu.

Striedavé zaťaženie, ktoré sa mení harmonicky okolo nulovej hodnoty (stredné napätie m=0).

Striedavé zaťaženie, ktoré sa mení harmonicky okolo nenulovej hodnoty (stredné napätie m ≠ 0).

Zaťaženie, ktoré sa mení z nenulovej hodnoty na nulu.

Zaťaženie, ktoré sa mení z nulovej hodnoty na nenulovú.

Pomocou neho sa dá prirovnať zaťaženie k únave materiálu.

Porušenie materiálu spôsobené premenlivým zaťažením, ktoré sa vyvíja počas dlhšej doby.

Zaťaženie, ktoré sa opakuje po určitom časovom intervale.

Typ zaťaženia, ktoré sa s časom pravidelne opakuje.

Zaťaženie, ktoré sa mení náhodne v čase. Môže byť stacionárne (nemení sa časovo) alebo nestacionárne (mení sa časovo).

Typ zaťaženia, ktoré sa nemení s časom.

Zanedbanie náhodných zaťažení a ich nahradenie harmonickými zaťaženiami. Takto zjednodušený model má obmedzenú presnosť a zvyčajne neberie do úvahy skutočné procesy.

Náhodné zaťaženie sa dá redukovať na periodicke harmonické zaťaženie. V praxi je zložitejšie presne určiť, ako to funguje.

Jednoduchý, ale často nepresný, prístup k analýze zaťaženia. Používa sa, ak nie je možné presne modelovať skutočné procesy.

V prípade pružných deformácií je vzťah medzi zaťažením a napätím lineárny.

Komplexný problém, ktorý vyžaduje individuálny prístup a zložité modely. Zahrňuje vplyvy, ako sú preťaženie, splastizovanie a redistribúcia napätia.

Lomová plocha, ktorá je výsledkom únavového lomu, závisí od spôsobu namáhania, veľkosti statickej zložky napätia, koncentrácie napätia, teplotných a vnútorných napätí.

Skúma sa odolnosť materiálu vyjadrená počtom cyklov potrebných na jeho porušenie pri striedavom zaťažení.

S klesajúcou hodnotou horného napätia bude počet cyklov do porušenia rásť. Wöhlerova krivka vyjadruje toto vzťah.

Wöhlerova krivka je rozdelená na dve oblasti: nízkocyklovú a vysokocyklovú únavu

Pri nízkocyklovej únave dôjde k lomu po relatívne malom počte opakovaní zaťaženia. V tejto oblasti je lom ovplyvnený plastickými deformáciami.

Pri vysokocyklovej únave dôjde k lomu po relatívne veľkom počte opakovania zaťaženia. Pri tejto forme únavy je lom ovplyvnený rozširovaním mikroroztrhnutí.

Wöhlerova krivka je dôležitý nástroj pre návrh konštrukcií, ktoré sú vystavené opakovaným cyklom záťaže.

Hodnota, ktorá vyjadruje pomer medze únavy súčiastky s daným opracovaním k medzi únavy vzorky s jemne lešteným povrchom.

Typ zaťaženia, pri ktorom sa napätie pravidelne mení medzi maximálnou a minimálnou hodnotou a v priebehu každého cyklu sa dosahuje hodnota medze únavy.

Typ cyklického zaťaženia, pri ktorom sa napätie mení medzi ťahom a tlakom.

Typ cyklického zaťaženia, pri ktorom sa napätie mení ohýbaním.

Typ cyklického zaťaženia, pri ktorom sa napätie mení krútením.

Najbežnejší typ opracovania povrchu, ktorý má najnepriaznivejší vplyv na medzu únavy, pretože poškodzuje povrchovú vrstvu.

Postupy, ktoré spevňujú povrch materiálu a zvyšujú jeho odpor voči únave.

Procesy, ktoré narušujú väzby v koreni trhlín a zhoršujú odolnosť materiálu voči únave.

Náhle zmeny tvaru súčiastky, ktoré spôsobujú koncentráciu napätia, hlavne na povrchu.

Hodnota, ktorá udáva úroveň napätia potrebnú na začatie poškodenia únavou v určenom bode.

Základná medza únavy je minimálna hodnota napätia potrebná na vznik a šírenie trhliny pri únave v nekonečne veľkom a ideálnom materiáli.

Zmena v tvare súčiastky, ktorá môže spôsobiť zníženie únavovej pevnosti.

Ukazuje vzťah medzi tvarom súčiastky a únavovou pevnosťou, pri čom sa zohľadňuje polomer vrubu a veľkosť súčiniteľa.

Nerovnosti na povrchu, ktoré znižujú únavovú pevnosť a zvyšujú možnosť vzniku trhlín.

Ukáže, že čím je hrubší povrch súčiastky (viac mikro-vrubov), tým sa znižuje jej únavová pevnosť.