Kmeň: Mäkkýše a ich podkmeň Schránkovce

Mäkkýše, ktoré majú chrbát chránený ulitou zloženou z niekoľkých vrstiev (organická, vápnitá, perleťová).

Je to súčasť tela, v ktorej je umiestnené srdce.

Orgány, vďaka ktorým môžu ulitníky dýchať vo vode.

Sústavu tvoria ganglie, ktoré kontrolujú rôzne časti tela.

Pomocou nich ulitníky rozlišujú svetlo a tmu a reagujú na podnety v okolí.

Organická štruktúra nachádzajúca sa v ústnej dutine ulitníka, ktorá slúži na drvenie potravy.

Jeden zo spôsobov rozmnožovania, pri ktorom majú jedinci oba pohlavné orgány.

Mäkkýše s dvojdielnou schránkou, lastúrou, ktorá chráni ich telo.

Svaly poháňajúce lastúrku, ktoré držia jej lastúry pevne uzavreté.

Je to hlavná časť tela lastúrnika, ktorá sa vysúva z plášťovej dutiny a slúži na pohyb.

Mäkkýše (Mollusca) sú bezstavovce s nečlánkovaným telom, ktoré sa zvyčajne skladá z hlavy, vnútornostného vaku (s plášťom) a svalnatej nohy. Väčšinou majú schránku (ulitu alebo lastúru).

Mäkkýše majú otvorenú cievnu sústavu, čo znamená, že krv sa voľne vylieva do plášťovej dutiny a obmýva orgány. Krv obsahuje hemoglobin alebo hemocyanin.

Vodné mäkkýše dýchajú pomocou žiabier, zatiaľ čo suchozemské druhy používajú pľúcny vak.

Mäkkýše majú vysúvateľný hltan s radulou, ktorá je vápenatý útvar používaný na strúhanie potravy. Niektoré majú aj hepatopankreas, ktorý okrem trávenia slúži aj na ukladanie zásobných látok.

Mäkkýše sa rozmnožujú pohlavne, môžu byť gonochoristy (rozdelené pohlavia) alebo hermafrodity. Ich vývin prebieha cez larvu u vodných druhov, alebo je priamy u suchozemských.

Väčšina mäkkýšov má oči, statocysty (rovnováhu), hmatadlá a chemoreceptory.

Ulitníky (Gastropoda) majú všetky časti tela dobre vyvinuté a špirálovite zatočenú ulitu. Noha je svalnatá a modifikovaná na plávanie alebo vŕtanie.

Mäkkýše sú ekonomicky významné - slúžia ako potrava pre ľudí, zdroj perál a indikátor veku geologických vrstiev.

Mäkkýše s nápadným vnútornostným vakom, ktoré majú nohu premenenú na svalnaté pohyblivé ramená okolo ústneho otvoru. Väčšinou chýba alebo je redukovaná typická schránka, okrem rodu Nautilus.

Typ schránky, ktorú vytvára rod Nautilus. Väčšina hlavonožcov nemá túto schránku.

Pohyb hlavonožcov, ktorý je spôsobený sťahmi špeciálneho vakovitého orgánu, ktorý slúži na vytláčanie vody.

Zložitejšia nervová sústava u hlavonožcov, ktorá riadi ich komplexné správanie a umožňuje im učiť sa.

Oko hlavonožcov, ktoré je podobné oku stavovcov, ale líši sa mechanizmom zaostrovania. Zaostrujú tým, že približujú a vzďaľujú šošovku, podobne ako fotoaparáty.

Najdokonalejšie bezstavovce na Zemi. Vyznačujú sa vysokým intelektom, komplexnou nervovou sústavou a rozvinutým zrakom.

Hlavonožce, ktoré sa vyznačujú ôsmimi ramenami. Ich najznámejším druhom je osmonoh obyčajný (Octopus vulgaris).

Hlavonožce s desiatimi ramenami. Patrí medzi nich kalmar obyčajný (Loligo vulgaris) a gordan japonský (Todarodes pacificus).