Funkcie verejných financií: alokácia

Funkcie verejných financií

• Funkcie verejných financií sa zameriavajú na zdôvodnenie nevyhnutnosti a existencie verejného sektora v ekonomike štátu.
• Tri základné funkcie VF sú alokačná, (re)distribučná a stabilizačná funkcia.

Alokačná funkcia štátu

• Hlavnou úlohou je zabezpečenie verejných statkov a rozdelenie zdrojov medzi produkciu súkromných a verejných statkov.
• Zaisťuje efektívne rozmiestnenie finančných prostriedkov, ktoré štát vyberie v rámci verejných financií.
• Vychádza zo skutočnosti, že určité statky (verejné, kolektívne) nemôžu byť poskytované trhovým mechanizmom ako súkromné statky.
• Trh v niektorých prípadoch zlyháva úplne alebo funguje neefektívne, čím je potrebná regulácia.
• Vzniká v dôsledku nedokonalostí trhu, hlavne kvôli existencii externalít (dotácie, pokuty), nedokonalej konkurencie (štát limituje protimonopolnou politikou a reguláciou cien) a verejných statkov.
• Vláda musí určiť množstvo takýchto statkov a spôsob ich rozdelenia a financovania.
• Financovanie verejných statkov nemôže byť založené na dobrovoľných platbách, ale na vynútených, nenávratných a neúčelových platbách, t.j. daniach.
• Politický mechanizmus rozhodovania je menej efektívny ako trhový a dane môžu spôsobovať negatívne ekonomické následky.
• Problémom využívania verejných statkov je spoločné vlastníctvo zdrojov, kde vlastnícke práva nie sú vyhradené jednotlivcom a všetci majú neobmedzené práva na úžitok.
• Príkladom je tragédia občín, kde nadužívanie spoločnej lúky vedie k jej zničeniu.
• Ak jednotlivec maximalizuje svoj úžitok, spoločnosť znáša následky nadužívania.
• Riešením je spoplatnenie verejných služieb, čo podporuje efektívnu alokáciu zdrojov.

Problematický spotrebiteľ a poskytovanie VS

• Problémom je čierny pasažier, ktorý neplatí za VS, ale sa snaží poskytovať falošné informácie.
• Ak ostatní nie sú čierni pasažieri, platia, čo maximalizuje úžitok čierneho pasažiera.
• Ak sa zvýši počet spotrebiteľov dochádza k zníženiu stimulov k podvádzaniu.
• Ak štát zverí výrobu partnerom, nie všetko je možné zveriť do súkromných rúk.
• Verejné služby môžu byť financované cez štátny rozpočet, od štátneho výrobcu alebo súkromného výrobcu cez verejné obstarávanie financované z daní.

(Re)distribučná funkcia štátu

• Rozdeľovanie príjmov a statkov s cieľom dosiahnuť stav, ktorý spoločnosť považuje za spravodlivý.
• Zameriava sa na rovnomernejšie rozdeľovanie dôchodkov a znižovanie sociálnych rozdielov.
• Nástrojom distribučnej funkcie je daňovo-transferový mechanizmus.
• Na distribučnú funkciu sa možno pozerať z ekonomického (welfare economics) a sociálneho hľadiska, ktoré nemožno oddeliť.
• Rieši otázky spravodlivého rozdelenia dôchodkov a spôsobov, ako to dosiahnuť.
• Má rozhodujúcu úlohu pri určovaní politiky verejných výdavkov a daňovej politiky, čo prináša politické, sociálne a ekonomické problémy.
• Fiškálnym nástrojom je daňový a transferový systém, ktorý kombinuje progresívne zdaňovanie vyšších príjmov s podporami nižších príjmov.
• Možno využiť aj kombináciu vyššieho nepriameho zdanenia luxusných tovarov s dotáciami k cenám tovarov a služieb pre sociálne slabšie skupiny.
• Je neoklasický pohľad na problematiku redistribúcie.
• Formuluje princíp nepriamej úmernosti medzi rovnosťou a efektívnosťou.
• Ekonomika s dvoma subjektami (Robinson a Piatok) vyrába a spotrebúva 10 pomarančov, ktoré možno rozdeliť 11 spôsobmi (0-10).
• Distribúcia znižuje počet pomarančov
• Ak je Robinson podnikateľ a Piatok spotrebiteľ, Robinson odmietne podnikať, čo vyžaduje redistribúciu.
• Redistríbúcia závisí od nákladov:
  • Podľa utilitaristov, platí sa redistribuovať aj napriek vysokej cene.
  • Podľa Rawlsa platí zvýšiť náklady na redistribúciu.
• Môže fungovať cez dane, transferové platby, dotácie, verejné poskytovanie statkov, rozpočet a politiku zamestnanosti (aktívnu a pasívnu).

Pasca chudoby

• Osoba žije z nízkych sociálnych príspevkov a nehľadá si prácu, pretože potenciálna mzda by bola nižšia ako štátne príspevky.
• Zvýšenie miezd vedie k horšej finančnej situácii pre stratu príspevkov.

Praktické problémy redistribúcie

• Poskytovanie dávok aj tým, ktorí sú schopní si zarobiť.
• Miera redistribúcie môže demotivovať príjemcov aj platcov.
• Nutný je kompromis medzi efektívnosťou a spravodlivosťou, kde malá redistribúcia vedie k sociálnym problémom a veľká redistribúcia k zníženiu ekonomickej výkonnosti.

Lorenzova krivka

• Grafický nástroj na zobrazovanie diverzifikácie.
• Používa sa pri znázorňovaní rozdelenia dôchodkov a bohatstva v ekonómii.

Giniho koeficient

• Číselná charakteristika diverzifikácie.
• Pomer plochy medzi Lorenzovou krivkou a diagonálou k celkovej ploche pod diagonálou.
• Nadobúda hodnoty od 0 do 1, kde 1 znamená perfektnú diverzifikačnú schopnosť a 0 nulovú diverzifikačnú schopnosť.
• Gatsbyho krivka spája Giniho koeficient a mieru dedenia majetku od rodičov.
• Používa sa aj Gini index pre porovnanie svetových ekonomík

Stabilizačná úloha štátu

• Využíva politiku verejných výdavkov a daňovú politiku na riešenie nezamestnanosti, dosiahnutie stabilnej zamestnanosti, cenovej hladiny a ekonomického rastu.
• a) analýza vývoja ekonomiky – cyklický vývoj cez menovú a fiškálnu politiku.
• b) riešenie cyklického vývoja cez zabudované stabilizátory (progresívne zdanenie, poistenie v nezamestnanosti).
• c) vytvorenie podmienok pre fungovanie prirodzených mechanizmov, ako je kurzový vyrovnávací proces.

Zlyhanie zabezpečovania verejných financií

• Alokačná funkcia – nezabezpečenie verejného statku.
• Redistribučná funkcia – nevyplácanie dôchodkov a dávok.
• Stabilizačná funkcia – problémy v politike zamestnanosti.
• Nepredpokladané zmeny a ťažkosti s formuláciou cieľov vedú k zlyhaniu vlády.
• Nutnosť zložitých systémov a nákladnosť intervencií môžu obmedziť optimálne riešenia.
• Snaha jednotlivcov o maximalizáciu úžitku môže viesť k spoločenským stratám a tlaku lobistických skupín.