Biológia: Bunka a Vírusy

Bunky

Základná jednotka: Bunka je základnou stavebnou a funkčnou jednotkou všetkých živých organizmov.
Rôzna veľkosť: Veľkosť buniek sa líši. Väčšina buniek má mikroskopické rozmery, zatiaľ čo vajíčka plazov a vtákov majú makroskopické rozmery.
Najväčšia bunka: Najväčšou živočíšnou bunkou je pštrosie vajce, najväčšou ľudskou bunkou je ženské vajíčko.
Výnimky: Niektoré organizmy, ako napr. vírusy, nie sú tvorené bunkami. Skladajú sa z nukleovej kyseliny (DNA alebo RNA) a bielkovinového obalu (kapsida).
Závislosť od hostiteľa: Vírusy neprežívajú samostatne. Potrebujú hostiteľský organizmus pre svoj život a množenie. Ich delenie podľa hostiteľa: bakteriofágy (baktérie), fytopatogénne vírusy (rastliny), zoopatogénne vírusy (živočíchy), mykovírusy (huby).
Príklady vírusov: Varicella (ovčie kiahne), Herpes simplex (kožná infekcia), vírus kliešťovej encefalitídy (zápal mozgových blán).
Dva typy buniek: Exitujú prokaryotické (napr. bakteriálne) a eukaryotické (napr. rastlinné, živočíšne, hubové) bunky.
Prokaryotická bunka: Evolúčne staršia, s jednoduchšou štruktúrou a menšími rozmermi než eukaryotické bunky. Obsahuje cytoplazmatickú membránu, bunkovú stenu a niekedy aj kapsulu (puzdro) s ochrannou funkciou. Súčasťou môžu byť bičíky a riasinky, umožňujúce pohyb. Cytoplazma obsahuje voľnú kruhovú DNA, ribozómy a plazmidy (malé kruhové DNA molekuly s genetickou informáciou, napr. rezistencia proti antibiotikám).
Tvar baktérií: Môžu byť guľovité (koky), tyčinkovité (bacily) alebo špirálovité (spirily). Koky môžu byť zoskupené do strapcov (stafylokoky) alebo retiazok (streptokoky).
Príklady baktérií: Salmonella (salmonelóza), Mycobacterium spp. (tuberkulóza).
Eukaryotická bunka: Zložitejšia štruktúra, obsahuje bunkové povrchy, cytoplazmu a bunkové organely.

Stavba eukaryotickej bunky

Bunkové povrchy: Súčasťou, bunková stena (u rastlín a húb), cytoplazmatická membrána (všetky eukaryotické bunky).
Bunková stena: Priepustná, chráni a podporuje. Zloženie: Celulóza (rastliny), chitín (huby).
Cytoplazmatická membrána: Polopriepustná membrána, riadi transport látok medzi bunkou a vonkajším prostredím. Zloženie: fosfolipidová dvojvrstva a proteíny.
Cytoplazma: Vypĺňa bunku, obsahuje vodu a rôzne anorganické a organické látky (bielkoviny, mastné kyseliny, aminokyseliny, lipidy, enzýmy). Tvorí prostredie pre organely.
Jadro: Oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou s pórmi. Obsahuje karyoplazmu s chromozómami (DNA + proteíny). Súčasťou je aj jadierko, miesto syntézy ribozomovej RNA.
Mitochondrie: Dôležitý organel pre bunkové dýchanie a energetickú produkciu.
Endoplazmatické retikulum (ER): Syntetické centrum bunky. Drsné ER (s ribozómami) syntetizuje proteíny, hladké ER (bez ribozómov) syntetizuje tuky a hormóny.
Ribozómy: Podieľajú sa na syntéze proteínov.
Golgiho aparát: Zbieranie, spracovanie a distribúcia proteínov, tukov, sacharidov pre hormóny, enzýmy atď.
Plastidy: Exkluzívne v rastlinných bunkách. Leukoplasty (bezfarebné, zásobné látky, napr. škrob), chromoplasty (žlté a červené farbivá, sfarbenie kvetov, ovocia a listov), chloroplasty (zelený chlorofyl, fotosyntéza).
Vakuoly: Charaktristika rastlinných buniek. Obsahujú bunkovú šťavu (sacharidy, alkaloidy, kyseliny, farbivá, tuky, bielkoviny, minerálne látky). Ohraničené semipermeabilnou membránou. Zvyšujú sa veľkosťou v raste bunky.
Lyzozómy: Vnútorné trávenie, rozklad starých/poškodených štruktúr a cudzopasných látok.
Cytoskelet: Vnútorná kostra bunky, umožňuje pohyb, tvorí mikrotubuly a mikrofilamenty.
Bunkové inklúzie: Mikroskopické útvary v cytoplazme alebo v organelách, obsahujú zásobné látky (škrob, glykogén, tuky, bielkoviny) a pigmenty (chlorofyly, karotény, xantofyly, lykopény, antokyány).

Delenie buniek

Rozmnožovanie: Z materskej vzniknú dcérske bunky.
Mitóza: Delenie somatických buniek, rovnomerné rozdelenie genetického materiálu. Dôležitá úloha chromozómov. Ľudské telové bunky majú 46 chromozómov (diploidný počet), pohlavné bunky 23 (haploidný počet).
Meióza: Delenie pohlavných buniek. Dvojité delenie jadra a cytoplazmy, ale rozdelenie chromozómov len raz. Výsledkom sú 4 dcérske bunky, každá s haploidným počtom chromozómov.
Bunkový cyklus: Obdobie od vzniku dcérskej bunky až po jej delenie, pozostáva z interfázy a bunkového delenia (mitózy alebo meiózy).

Rastlinné a živočíšne tkanivá

Tkanivá: Zoskupenie buniek s špecializovanými funkciami; tvoria orgány, ktoré tvoria systémov orgánov.
Rastlinné pletivá: Delivé, krycie, vodivé, základné.
Delivé pletivá: Rast rastliny, malé, tenkostenné bunky, veľké jadro, napr. vegetačné vrcholy.
Krycie pletivá: Ochrana povrchu proti škodlivým vplyvom. Pokožka (prvotné krycie pletivo), trichómy (rôzne funkcie - krycie, žľaznaté, pŕhlivka), prieduchy (plynová výmena), hydatódy (vylučovanie vody) a lenticely (výmena látok). Korok (druhotné krycie pletivo). Borka (vonkajšie odumreté krycie pletivo drevín).
Vodivé pletivá: Transport vody a látok. Cievne zväzky tvorené drevom a lykom. Drevo transportuje vodu a minerálne látky, lyko transportuje produkty fotosyntézy. Jarné svetlé drevo (tenkostenné bunky, transportná funkcia), letné tmavé drevo (hrubostenné bunky, spevňujúca funkcia). Letokruhy.
Základné pletivá: Vypĺňajú priestor medzi krycími a vodivými. Asmilačné (fotosyntéza), zásobné (zásobné látky), vodné (ukladanie vody), spevňovacie (pevnosť, pružnosť).
Živočíšne tkanivá: Epitelové, spojivové, svalové, nervové.
Epitelové tkanivá: Tesne usporiadané bunky, pokrytie povrchu a vnútorných orgánov a dutín (krycí epitel, riasinkový epitel, resorpčný epitel).
Spojivové tkanivá: Pevnosť a opora. Väzivo, chrupavka, kosť, zubné tkanivo, krv, tkanivový mok.
Svalové tkanivá: Pohyb. Hladké, priečne pruhované, srdcový sval.
Nervové tkanivá: Reaguje na podnety a prenáša nervové vzruchy.

Živé organizmy

Zloženie organizmov: Predovšetkým voda (cca 65%), organické látky (32%), anorganické látky (3%).
Vlastnosti živých organizmov: Chemický základ (organické látky), bunková štruktúra (okrem vírusov), chemické procesy (enzýmy), reakcia na podnety, rozmnožovanie, vývin.
Vlastnosti živých organizmov: Chemický základ (bielkoviny, nukleové kyseliny, sacharidy a lipidy).

Rozmnožovanie živých organizmov

Nepohlavné rozmnožovanie: Nové organizmy vzniknú z časti materského organizmu (např. delením, pučaním). Šírenie u rastlín (vegetatívne).
Pohlavné rozmnožovanie: Splynutie dvoch pohlavných buniek (gamét), samčia (spermia) a samičia (vajíčko). Vonkajšie oplodnenie (ryby, obojživelníky), vnútorné oplodnenie (vtáky, cicavce). Pohlavný dimorfizmus (rozdiel medzi pohlaviami). Partenogenéza (vývoj z neoplodneného vajíčka).
Pohlavné rozmnožovanie rastlín: Opelenie (prenesenie peľu) – samoopelenie/cudzoopelenie; oplodnenie (splynutie gamét).
Pohlavné rozmnožovanie húb: Výtrusy, plodnice, podhubie (jednojadrové a dvojjadrové bunky).

Ontogenéza (Vývin organizmov)

Rastliny: Životný cyklus od vzniku zygoty po uhynutie. Monokarpické (plody raz), polykarpické (plody opakovane). Jednoročné a dvojročné rastliny, trvalky, dreviny.
Živočíchy: Embryonálny vývin (oplodnenie – vývoj – narodenie/vyliahnutie) a postembryonálny vývin (vznik dospelého jedinca). Priamy/nepriamy vývoj (hmyz – nedokonalá/dokonalá premena).

Spôsoby získavania energie

Heterotrofné organizmy: Získajú energiu z organických látok z okolia (živočíchy, huby).
- Saprofyty: Z rozkladu odumretých organizmov.
- Parazity: Z živých organizmov.
- Mixotrofy: Kombinácia autotrofie a heterotrofie (niektoré mäsožravé rastliny).
- Symbionty: Vzájomne prospešné spolužitie (lichénizmus, hľuzovité baktérie, mykoríza, mravce a huby).
Autotrofné organizmy: Fotosyntéza pre syntézu organických látok zo slnečnej energie, oxidu uhličitého a vody (zelené rastliny).
- Rovnica fotosyntézy
- Rovnica dýchania
Význam Fotosyntézy a Dýchania: Premena energie, zdroj kyslíka a živín.