Biológia 2. ročník gymnázia

Biológia skúma všetko živé na Zemi, formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých organizmov.

Živé organizmy dýchajú, metabolizujú, rastú, pohybujú sa, rozmnožujú sa, reagujú na okolie a riadia svoje funkcie.

Vedné odbory, ktoré sa zaoberajú štúdiom vírusov a baktérií.

Opisovanie pozorovaných biologických javov a procesov, na základe ktorých sa delí organizmy do skupín.

Priame ovplyvňovanie biologických procesov za kontrolovaných podmienok.

Štúdium podobností a rozdielov v štruktúre tela rôznych organizmov.

Štúdium buniek.

Štúdium vzťahov medzi živými organizmami a ich prostredím.

Veľká organická molekula zložená z nukleotidov. Plní úlohu nositeľa genetických informácií.

Základná stavebná jednotka nukleových kyselín. Skladá sa z cukru, fosfátu a dusíkatej bázy.

Organická zlúčenina, ktorá sa nachádza v nukleotidoch a má významnú úlohu v genetickom kóde.

Deoxyribonukleová kyselina, nositeľka genetickej informácie.

Ribonukleová kyselina, ktorá sa podieľa na prenose genetickej informácie z DNA do bielkovín.

Pravidlo párovania dusíkatých báz v DNA - adenín s tymínom a guanín s cytozínom.

Súbor pravidiel, ktoré určuje, ako sa postupnosť dusíkatých báz v DNA prekladá do sekvencie aminokyselín v bielkovinách.

Veľké organické molekuly, ktoré tvoria základnú stavebnú zložku organizmov a zúčastňujú sa na mnohých dôležitých biologických procesoch.

Tenká membrána obklopujúca každú bunku, ktorá kontroluje prechod látok do a z bunky.

Najjednoduchší typ bunky, ktorý neobsahuje jadro a má jednoduchú štruktúru s menším počtom organel. Vyskytuje sa u baktérií a siníc.

Zložitejší typ bunky, ktorý obsahuje jadro a má rozvinutú štruktúru s rozmanitou sadou organel. Vyskytuje sa u jednobunkovíc i mnohobunkovíc.

Pevná vrstva obklopujúca rastlinné bunky, ktorá dodáva štruktúru a ochranu bunky.

Organely v bunke, ktoré sú zodpovedné za výrobu energie pre bunku.

Bunka, ktorá vzniká spojením spermatického bunka a vajíčkovej bunky.

Výživové tkanivo semena, ktoré je tvorené tromi chromozómami.

Vonkajšia vrstva semena, ktorá chráni zárodok.

Rezervné tkanivo v semene, ktoré môže slúžiť ako zdroj výživy pre zárodok.

Výsledok zrenia piestika po oplodnení vajíčka.

Chemické procesy, ktoré rozkladajú látky, využívajú energiu z tohto rozkladu a odstraňujú nepotrebné časti z rastliny.

Rastliny prijímajú látky vo forme plynov listami a roztokov koreňmi.

Voda je nevyhnutná pre fotosyntézu, dýchanie, udržiavanie teploty a pH bunkovej šťavy.

Súbor procesov spojených s príjmom, vedením a výdajom vody z rastliny.

Suchozemské rastliny prijímajú vodu cez koreňové vlásky, hlavne pasívnym spôsobom cez submikroskopické priestory v bunkovej stene.

Pochádza s energiou a závisí od osmózy, ktorá je ovplyvňovaná koreňovým výtlakom.

V jednoduchých rastlinách pomocou difúzie a osmózy, v komplexnejších cievnymi zväzkami.

Roztoky vedené cievami a cievicami, pohybujú sa rýchlosťou meranou v m/s.

Delivé pletivo v rastlinných orgánoch, ktoré vytvára sekundárne drevo dovnútra a lyko von. Jeho produkcia je ovplyvnená vonkajšími podmienkami.

Korkotvorné pletivo, ktoré tvorí periderm (druhotnú kôru) tým, že oddeľuje feloderm dovnútra a felém von.

Pletivo, ktoré vzniká pri poranení rastliny a pomáha zaceliť ranu. Vzniká z parenchymatických buniek, ktoré sa znova delia.

Pletivo tvorené veľkými, tenkostennými bunkami s medzibunkovými priestormi. Má rôzne funkcie, napríklad fotosyntéza, skladovanie zásob a vodivosť.

Pletivo s pretiahnutými bunkami v jednom smere. Vykonáva funkciu vodivosti a podpory.

Prozenchymatické bunky s nerovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou. Poskytuje mechanickú podporu rastline.

Pletivo s bunkami s rovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou. Poskytuje pevnosť a podporu rastline.

Pletivá, ktoré chránia rastlinu pred poškodením, nadmerným vyparovaním vody a solí. Tvoria vonkajší obal rastliny.

Vosková vrstva na povrchu nadzemných častí rastlín, ktorá bráni vyparovaniu vody a chráni pred vysychaním.

Prieduchy na povrchu rastlín, ktoré zabezpečujú výmenu plynov a vyparovanie vody. Dokážu sa otvárať a zatvárať.

Pletivá v rastlinách, ktoré sú trvalo otvorené a zabezpečujú stále vyparovanie vody. Nachádzajú sa u vodných rastlín.

Tŕne a iné mnohobunkové vychlípenia pokožky rastliny, ktoré majú ochrannú funkciu.

Chlpy na povrchu rastlín, ktoré môžu mať rôzne funkcie, napríklad ochranu, absorpciu alebo žľazovú sekréciu.

Pletivá, ktoré zabezpečujú transport látok v rastline. Sú zložené zo špeciálnych buniek, ktoré vedú vodu a živiny.