Barok v európskej literatúre (16. – 18. storočie)

Barok v európskej literatúre (16. – 18. storočie)

• Obdobie nepokojov, vojen (tridsaťročná vojna, turecké vpády, náboženské boje), protihabsburgské povstania.
• Obdobie morových a cholerových epidémií.
• Ľudia v nepriaznivých životných podmienkach hľadali útechu v náboženstve a viere.
• Barok popiera idey humanizmu a renesancie, dôvera v rozum je nahradená vierou.
• Heslo baroka bolo "vanitas vanitatum" (márnosť nad márnosť), zdôrazňujúce pominuteľnosť všetkého.
• Obdobie protikladov zahŕňalo túžbu po živote spolu so strachom zo smrti a rozpoltenosť barokového človeka.
• Barokový človek obdivoval krvavé výjavy, mučenie, ale aj korunovácie a sobáše.
• Kolískou baroka bolo Španielsko a Portugalsko, neskôr sa štýl rozšíril do zvyšku Európy.
• Diela v literatúre mali mravný a poučný charakter.
• Obdobie baroka sa vyznačovalo dekoratívnosťou, pompéznosťou a patetickosťou s cieľom ohúriť a zapôsobiť.

Typické znaky v literatúre

• Alegória (inotaj) predstavuje nepriame vyjadrovanie a rozvinutú metaforu.
• Symboly sú znaky, ktoré vznikajú na základe zaužívaného označenia.
• Topika sú ošúchané texty, ktoré prostredníctvom alegórie a symbolov zvýrazňujú utajené.
• Transcendentálnosť a protiklady sú prítomné v obsahu i výrazových prostriedkoch.
• Rozpoltenosť barokového človeka predstavuje nevyrovnanosť a dvojitý život.

Baroková literatúra na Slovensku (17. – 18. storočie)

• Barok na Slovensku sa rozvíjal v ťažkých podmienkach, podobne ako v Európe.
• Základným protikladom bola reformácia (evanjelici) a protireformácia (katolíci).
• Protestant a Katolíci sa snažili šíriť osvetu a vzdelanie, zakladali školy.
• Evanjelici založili Prešovské kolégium, Evanjelické lýceum v BA.
• Katolíci založili Trnavskú univerzitu.
• Obe skupiny šírili vzdelanie a zakladali tlačiarne.
• Vďaka obom skupinám sa začal záujem o dejiny a jazyk.
• Významné osobnosti: Matej Bel a Ján Amos Komenský.

Matej Bel

• Bol učenec, historik, geograf a spisovateľ.
• Bol významným osvietenským mysliteľom 18. storočia.
• Jeho diela opisovali geografiu, históriu a kultúru.
• Spolupracoval s Jánom Tomkom Szaszkom a Samuelom Mikovínym.
• Narodil sa 22.3.1684 v Očovej.
• Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a univerzite v Halle.
• Bol učiteľom a riaditeľom školy a evanjelickým kňazom.
• Venoval sa vede v oblasti histórie a geografie.
• Zomrel 29.8.1749 v Bratislave na mŕtvicu.
• Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Nova Posoniensia a Notitia Hungariae Novae Historico-Geographic.
• Písal v latinčine a jeho diela boli prekladané do viacerých jazykov.
• Spracoval geografické a historické údaje o Uhorsku, podporoval vzdelanosť a zdôrazňoval dôležitosť slovenského národa.
• Jeho diela sú cenným historickým zdrojom, bol priekopníkom historiografie a geografie a je uznávaný ako významná osobnosť.

Hugolín Gavlovič (*1712 – †1787)

• Narodil sa v Čiernem Dunajci (poľské pohraničie) a zomrel v Pruskom (Trenčianska stolica).
• V detstve osirel a vstúpil do kláštora.
• Kvôli chorobe sa liečil každé leto na salaši pod Vršatec.

Dielo: Valaská škola mravúv stodola (škola múdrosti valachov)

• Didakticko-reflexívna lyrika (poézia) alebo poučno-úvahová poézia, ktorá má za cieľ poučiť ľudí.
• Autor chcel sprostredkovať múdrosti valachov.
• Ide o rozsiahlu veršovanú skladbu rozdelenú do nápadkov (nót).
• Cieľom je poučiť zábavnou formou a má didaktický (poučný) charakter.
• "Valaská škola" symbolizuje životnú múdrosť pastierov.
• Barokový didaktizmus poukazuje na dodržiavanie mravných zásad.
• Motívy zahŕňajú negatívne javy v spoločnosti (nedostatok peňazí, vojny, alkoholizmus, lakomstvo).
• Dielo je humorne podané.
• Skladba má vyše 1200 básní (nápadkov) a 17 000 veršov.
• Každá báseň má nadpis a ponaučenie v závere.
• Používa združený rým (AABB) a sylabický veršový systém (14 slabík).
• Napísané v slovakizovanej češtine.
• Použitý sylabický veršový systém je založený na rovnakom počte slabík, združenom rýme, polveršovej prestávke a rytmicko-syntaktickom paralelizme.
• Pochádza z ľudovej slovesnosti a používali ho štúrovci.