Antická grécka kultúra a šport

Grécka kolonizácia

• Populačný tlak spôsobil, že časť obyvateľstva, hlavne z najľudnatejších miest, sa v období 7.-5. storočia pred naším letopočtom vysťahovala.
• Kolonizácia znamenala zakladanie nových miest.
• Osadníci organizovali výpravy a zakladali osady, ktoré boli duchovne spojené s materskými mestami.
• Každá kolónia sa stala samostatným mestským štátom.
• Vzťahy medzi materskými mestami a ich kolóniami nemali formálny charakter.
• Kolonizácia podporovala obchodné kontakty medzi domorodcami a materskými mestami.
• Zakladanie osád (kolónií) predstavovalo proces, ktorý prebiehal mimo pôvodného gréckeho územia.
• Faktory ovplyvňujúce kolonizáciu boli: preľudnenie, nedostatok ornej pôdy, hľadanie zdrojov, konflikty a politické dôvody.
• Niektoré kolónie narážali na odpor, napríklad v západnom Stredomorí - Féničania a severne od Neapolu - Etruskovia.
• Grécke mestské štáty zakladali osady v oblasti Stredomoria a Čierneho mora, prevažne v pásme 50 km od pobrežia.
• Príklady miest, ktoré vznikli kolonizáciou: Neapol (Nea Polis), Syrakúzy, Elea (južné Taliansko); Nice (Nicea), Marseille (Massilia) (juhofrancúzske pobrežie); Dürres (Epidammos) (Balkán).
• Charakteristika gréckej kolonizácie: kolónie si zachovávali politickú nezávislosť, ale udržiavali kultúrne a náboženské väzby s materským mestom.
• Výhodná poloha osád s dobrými prírodnými podmienkami (prístavy, úrodné oblasti, obchodné križovatky).
• Šírenie helénskej kultúry (gréckej architektúry, náboženstva, písma a jazyka).
• Ekonomické dôvody (kolónie slúžili ako obchodné stanice pre výmenu tovarov, ako napríklad olivový olej, víno, keramika a kovové výrobky).
• Vzťahy s miestnym obyvateľstvom.

Grécke športové a výchovné stavby

• Šport a telesná výchova boli v starovekom Grécku dôležité.
• Gréci verili v harmóniu medzi telom a duchom (kalokagatia).
• Športové aktivity boli súčasťou výchovy mladých mužov a významnou súčasťou náboženských festivalov.
• Športové stavby slúžili na tréning, súťaže, spoločenské stretnutiaa intelektuálne diskusie.
• Stavby boli navrhnuté tak, aby zodpovedali potrebám jednotlivých športov s dôrazom na funkčnost a krásu.
• Mnohé športoviská boli spojené so svätými oblasťami, čo zdôrazňovalo ich duchovný rozmer.
• Príklady športových stavieb: hippodrómy - závodné dráhy pre preteky kočiarov a konské preteky; štadióny - stavby pre atletické súťaže; gymnasia - priestory na tréning mládeže a mužov v atletických disciplinách; palaistrá - miesta určené na tréning v zápasení, boxe a pankration.
• Koncepcia výchovy v antickom Grécku: v Aténach sa usilovali o kalokagatiu (fyzická krása a duchovná dokonalosť); v Sparte výchova zahŕňala fyzickú silu, odolnosť a lojalitu.

Helenizmus v architektúre a urbanizme

• Výrazná expanzia gréckej kultúry, miešajúca sa s miestnymi tradíciami.
• Nový prístup k plánovaniu miest a výstavbe.
• Monumentálnosť, reprezentatívnosť a funkčnosť.
• Typické helenistické mesto malo hippodamický pôdorys, s agorou, divadlom, odeónom , hippodrómom a knižnicou.
• Ulice boli dláždené, námestia lemované kolonádami, funkčne vybavené kanalizáciou a vodovodmi.
• Mestá dosahovali veľkosť niekoľko tisíc obyvateľov.
• Boli centrami obchodu, bankovníctva a umenia, s multietnickou obyvateľstvom.
• Gréčtina bola hlavný dorozumievací jazyk.
• Charakteristika: monumentálnosť a zdobenie, vplyv rôznych kultúr, nové typy stavieb (knižnice, stĺporadia, mauzólea), dramatický efekt využívajúci prirodzený terén a koryntský štýl.
• Mestá sa rozrastali a zakladali sa nové mestá alebo sa prestavovali staré.
• Zohľadňovali sa potreby rýchlo rastúceho obyvateľstva.
• Pravidelný šachovnicový plán s ulicami pretínajúcimi sa v pravom uhle a centrálne námestie (agora).
• Mestá obsahovali veľkolepé divadlá, chrámy, knižnice a verejné kúpele.
• Mestské opevnenia boli dôležité pre ochranu.
• Príklady helenistických miest: Alexandria v Egypte (významné obchodné, umelecké a intelektuálne centrum), Pergamon (Malej Ázii), Efezos (monumentálny chrám bohyne Artemis).

Rímske podlahové kúrenie (Hypocaustum)

• Systém vykurovania používaný v rímskych kúpeľoch a termách, ako aj v bohatých domácností.
• Princíp: horúci vzduch cirkuloval pod zvýšenou podlahou a stenami.
• Zdrojom tepla bola pec (praefurnium), kde sa spaľovalo drevo alebo uhlie.
• Časti systému: pec, kanály pod podlahou, stĺpiky (pilae), podlaha (z tehál alebo mramoru) a dutiny v stenách (tubuli).
• Význam: rovnomerné vykurovanie, zabránenie vlhnutiu a lepšie hygienické podmienky.

Andrea Palladio

• Renesančný architekt a teoretik.
• Považovaný za jedného z najvplyvnejších architektov všetkých čias.
• Charakteristika práce: dokonalé proporcie, inšpirácia antickým rímskym a gréckym klasicizmom, využitie klasických prvkov (stĺpy, fontány), funkčnosť spojená s krásoou a citlivé začlenenie do krajiny.
• V roku 1570 publikoval svoje hlavné teoretické dielo „Štyri knihy o architektúre“.
• Príklady stavieb: Villa Rotonda (slávna vila s symetrickým centrálnym pôdorysom), Villa Barbaro, Bazilika San Giorgio Maggiore.
• Realizoval vily a sakrálne stavby, prejavujúce klasicizmus.

Sociálne bývanie v Augsburgu (Fuggerei)

• Sociálny projekt pre chudobných pracujúcich občanov.
• Vytvoril ho J. Fugger, s pomocou jeho bohatstva.
• Stavba je charakterizovaná: uzavretý komplex s 20 domami a 2 bytmi v každom, s rozlohou okolo 60 m², s kuchyňou, spálňou a obývacou izbou.
• Nájemné bolo symbolické.

Rímske kúpele (Thermy)

• Monumentálne stavby rôznych rozmerov a charakterov.
• Vnútorný priestor je rozdelený do samostatných funkcií apodyterium (pre zloženie odevov), tepidarium (pre aklimatizáciu), caldarium (prekúpanie), frigidarium (pre ochladenie), natatio (pre plávanie) a ďalšie.
• Materiály: pálené tehly, mramorové obklady a mozaiky.
• Plánovanie bolo funkčné a prehľadné, s pomôckami pre prevádzku, na prízemí.
• Rôzne rozlohy stavieb, vybavenie vodovodmi, kúpeľnými službami a priestormi pre relaxáciu.
• Tieto stavby zahŕňali aj okrasné záhrady.
• Zahrňovali aj ubytovanie a občerstvenie pre návštevníkov.

Ranokresťanská a byzantská architektúra a umenie

• Raný kresťanský vývoj prebiehal v súkromí domov, zhromažďovacích miest a v katakombách.
• Po vydaní Milánskeho ediktu sa rozvinulo monumentálne staviteľstvo kostolov a chrámov.
• Charakteristická je bazilika s dlhým priestorom, centrálnym oltárom, apsidou a bočnými loďami.
• Používali sa rozsiahle mozaiky s náboženskými motívmi a fresky.
• Mauzóleá a martyria slúžili na uctievanie mučeníkov a dôležitých postáv.

Byzantská architektúra

• Charakteristický je záujem o monumentalitu a zložité podperné systémy pre kupoly.
• Stavebné materiály zahŕňajú hlavne kameň a tehly a ich rôzne kombinácie.
• Základné dispozičné typy: centrálne stavby a stavby krížového charakteru (krížovo-kupolový pôdorys).
• Výtvarná výzdoba: mozaiky, fresky a ikony poukazujú na náboženské témy.
• Pozornosť sa sústredí na hra s svetlom, ktorý preniká do interiéru.

Románska architektúra

• Základná hmotnosť stavieb je masívna.
• Používanie hrubých múri si v kombinácii s objemnou monumentálnou konštrukciou.
• Podlahové plány sú zložité a ťažkopádne.
• Používajú sa valená a krížová klenba.

Gotická architektúra

• Odolná, monumentalita a vertikálnosť sú kľúčové znaky.
• Skeletová konštrukcia so zdôraznením priestorovosti.
• Komplexná kompozičná schéma s rozvinutým oporným systémom s vonkajšími piliermi pre zníženie tlaku na steny.
• Používanie lomených oblúkov umožniło výstavbu vysokých stavby a väčších klenieb.

Tento kvíz sa zameriava na antickú grécke kultúru, šport a architektúru. Preskúmate dôležité aspekty ako hippodrómy, gymnasion a olympijské hry. Otestujte si svoje znalosti o gréckej histórii a jej vplyve na moderný svet.