Pedagogika a jej definície PDF

Pedagogika a jej definície Úvod do pedagogiky V minulosti bola pedagogika definovaná ako veda o výchove mládeže. S rozvojom však prišli zmeny a dnes je pedagogika vnímaná ako veda s rôznymi záujmami a bez presnej definície. Každá definícia je ovplyvnená aktuálnym poznatkom. Definície pedagogiky...

Pedagogika a jej definície Úvod do pedagogiky V minulosti bola pedagogika definovaná ako veda o výchove mládeže. S rozvojom však prišli zmeny a dnes je pedagogika vnímaná ako veda s rôznymi záujmami a bez presnej definície. Každá definícia je ovplyvnená aktuálnym poznatkom. Definície pedagogiky Existuje viacero definícií pedagogiky, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty výchovy a vzdelávania: Pedagogika je veda o permanentnej výchove, o celoživotnej výchove detí, mládeže i dospelých (Jůva, 1999). Pedagogika je veda o výchove, ktorá skúma výchovu ako jeden zo sociálnych fenoménov (Baďuríková a kol., 2001). Pedagogika je veda o výchove a vzdelaní (Vališová - Kasíková a kol., 2007). Pedagogika je veda (teória a výskum), predmetom ktorej sú procesy obsahujúce intencionálne učenie (Průcha, 1997). Novšie termíny v pedagogike Kosová (2007) upozorňuje na časté používanie termínu edukológia, ktorý vychádza z medzinárodne uznávaného termínu edukácia. Tento termín pochádza z latinského slova educare, čo znamená „vychovávam“, alebo educere, čo znamená „vyvádzam niekoho z niečoho“. Termín edukácia sa v slovenčine udomácnil aj v iných kontextoch, ako sú koedukácia a reedukácia. V angličtine sa výchova prekladá ako education, čo neukazuje na jasný rozdiel medzi výchovou a vzdelávaním. Pedagogika ako veda Pedagogika je vedou o edukácii, teda o výchove a vzdelávaní. Obsahuje teóriu a prax a má normatívny, exploratívny a explanatívny charakter: Normatívny charakter: Pedagogika stanovuje normy, vzory a ciele pre edukáciu. Exploratívny charakter: Pedagogika skúma a aplikuje poznatky z výskumu do praxe. Explanatívny charakter: Pedagogika zisťuje a popisuje javy edukačnej reality. Rozdiel medzi pedagogikou a inými vedami Pedagogika sa od iných vied o človeku líši tým, že sa nezameriava na to, aký je človek, ale na to, akým sa môže potenciálne stať a za akých podmienok. Napriek tomu, že pedagogika má svoj predmet skúmania, význam a úlohy, je v slovenskej realite viac normatívnou vedou než exploračnou alebo explanatívnou. Predmet pedagogiky Vymedzenie predmetu pedagogiky Pri vymedzení predmetu pedagogiky sa vychádza z chápania pedagogiky ako vedy o výchove človeka. Výchova je zložitý a mnohostranne podmienený spoločenský jav, ktorý zasahuje do viacerých oblastí vied o človeku a spoločnosti. Preto je náročné oddeliť javy patriace výlučne do pedagogiky od problémov skúmaných inými príbuznými vedami. Empirická vs. normatívna pedagogika Podľa Kosovej a Kasáčovej (2007) je predmet pedagogiky definovaný ako edukačná realita, ak je pedagogika chápaná ako empirická veda. Zahrňuje všetky aspekty objektívnej skutočnosti, kde sa edukácia odohráva, vrátane prostredia, procesov a výsledkov, bez normatívnych cieľov. Pedagogika je normatívna veda, ktorá sa zaoberá edukáciou - zámerným vedením a ovplyvňovaním človeka s cieľom dosiahnuť žiaduce vnútorné zmeny podľa požiadaviek spoločnosti. Normatívne poňatie sa zameriava na ciele, obsah, proces, podmienky a prostriedky edukácie. Moderné vnímanie pedagogiky Pedagogika sa dnes chápe ako veda o celoživotnom vzdelávaní a výchove, ktorá zahŕňa deti, mládež aj dospelých. Tento prístup zahŕňa agogiku, andragogiku a gerontagogiku a je zameraný na trvalý rozvoj jednotlivca od narodenia až po smrť. Tradičné vnímanie pedagogiky sa sústreďovalo na starostlivosť o jednotlivca alebo malé sociálne skupiny, ako sú školské triedy. Dnes sa pedagogika viac zameriava na celospoločenské edukačné problémy a výchovu a vzdelávanie v spoločnosti ako celku. Typy edukácie Pedagogika sa zaoberá rôznymi typmi edukácie, ktoré zahŕňajú: · formálnu (v školských zariadeniach), · neformálnu (mimoškolskú), · informálnu (autoedukácia, rodinná edukácia). Interdisciplinárny prístup Pedagogika rieši edukáciu na všetkých úrovniach. S rastúcou konkrétnosťou edukačného javu narastá aj potreba interdisciplinárneho prístupu. Pedagogika v systéme vied V žiadnej vede neexistuje definitívne členenie alebo definícia. Relativizmus pohľadu na vedy nám umožňuje rozvíjať spoločenské vedy do multidisciplinárnych oblastí bez pevných hraníc. Vedy sa neustále vyvíjajú a vytvárajú nové disciplíny, ako je sociálna práca, sociálne služby a ošetrovateľstvo, ktoré sa postupne zaradzujú do systému vied. Aj pedagogické vedy, alebo pedagogika, prechádzajú podobným vývojom a systematizáciou. Pohľady na jej zaradenie do systému a vnútorné členenie sa neustále menia, závisia od autora a filozofie pohľadu na daný jav. V roku 1925 český pedagóg Kádner rozdelil pedagogiku na teoretickú a praktickú. V roku 1979 Kačáni rozdelil pedagogické vedy podľa integrujúcich činiteľov na základné, hraničné a aplikované. Základné pedagogické vedy Kačáni identifikuje základné pedagogické vedy ako: - Všeobecná pedagogika - Dejiny školstva a pedagogiky - Všeobecná didaktika - Teória výchovy - Porovnávacia pedagogika - Metodológia pedagogiky - Teória riadenia a organizácie školyHraničné disciplíny pedagogiky Medzi hraničné disciplíny, ktoré analyzujú pedagogické javy a otázky, patrí niekoľko oblastí, ktoré sa vyvinuli v dôsledku integrácie vedných odborov. Tieto disciplíny sa zaoberajú rôznymi aspektmi výchovy a vzdelávania. Pedagogická psychológia Pedagogická psychológia skúma psychologické zákonitosti vo výchovno-vzdelávacom procese v školách a iných výchovných zariadeniach. Zameriava sa na: · psychologické otázky výchovného pôsobenia · vyučovanie · psychické mechanizmy utvárania a pretvárania ľudského správania Sociálna pedagogika Sociálna pedagogika skúma vzťahy medzi jednotlivcom a spoločnosťou a výchovno- vzdelávacie procesy v sociálnych inštitúciách. Zohľadňuje: · sociálne prostredie · sociálne inštitúcie Filozofia výchovy Filozofia výchovy sa zaoberá výchovou vo vzťahu k podstate človeka a spoločnosti, ako aj ku gnozeológii, čo je štúdium poznania a jeho limitov. Ekonómia vzdelávania Ekonómia vzdelávania je novšou hraničnou disciplínou pedagogiky, ktorá skúma: · problematiku financovania školstva · efektivitu prostriedkov vynakladaných na vzdelávanie · vzťahy medzi vzdelaním a uplatnením na trhu práce Kybernetická pedagogika Kybernetická pedagogika sa zaoberá štúdiom systémov, v ktorých prebiehajú procesy riadenia a komunikácie. Zameriava sa na interakciu medzi technológiou a vzdelávaním. Špeciálna pedagogika Špeciálna pedagogika sa zameriava na teóriu a prax edukácie zdravotne znevýhodnených a jednotlivcov so špeciálnymi potrebami. Delí sa podľa druhu postihnutia na: · pedagogiku mentálne postihnutých - psychopédia · pedagogiku zrakovo postihnutých - tyflopédia · pedagogiku sluchovo postihnutých - surdopédia · pedagogiku telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených - somatopédia · pedagogiku detí s narušenou komunikačnou schopnosťou - logopédia · pedagogiku detí s viacnásobným postihnutím · pedagogiku detí s poruchou učenia · pedagogiku detí s poruchami správania - etopédia · pedagogiku výnimočne nadaných a talentovaných Aplikované pedagogické vedy Medzi aplikované pedagogické vedy (špeciálne) patria tie, ktoré aplikujú poznatky pedagogiky priamo do edukačnej praxe. Tieto vedy sa zameriavajú na rôzne aspekty výchovy a vzdelávania v rôznych prostrediach a podmienkach. Školská pedagogika Školská pedagogika sa zaoberá organizáciou výchovy a vzdelávania v špecifických podmienkach jednotlivých stupňov a typov škôl. Rozdeľuje sa na: · Predškolská pedagogika: pedagogika pre primárne vzdelávanie. · Pedagogika 1. stupňa ZŠ: pedagogika primárneho vzdelávania. · Pedagogika 2. stupňa ZŠ: pedagogika nižšieho sekundárneho vzdelávania. · Stredoškolská pedagogika: pedagogika vyššieho sekundárneho vzdelávania. · Vysokoškolská pedagogika: pedagogika terciárneho vzdelávania. Pedagogika voľného času Pedagogika voľného času, známa ako teória výchovy mimo vyučovania, sa zaoberá teoretickými, metodologickými a praktickými otázkami organizovaného a neorganizovaného voľného času. Objasňuje základné otázky a zákonitosti výchovného pôsobenia vo voľnom čase detí a mládeže. Teória rodinnej výchovy Teória rodinnej výchovy sa zaoberá otázkami výchovného pôsobenia v rodine a výchovnými vplyvmi rodinného prostredia. Zameriava sa na základné otázky cieľa, úloh, obsahu, metód a foriem výchovy v rodine. Pedagogická diagnostika Pedagogická diagnostika sa zaoberá teoretickými a metodologickými otázkami diagnostikovania subjektov edukácie. Je dôležitá pre identifikáciu potrieb a schopností žiakov. Didaktika učebných predmetov Didaktika učebných predmetov skúma vyučovanie v špeciálnych podmienkach určitého predmetu a proces tvorby vzdelávacích obsahov. Sústreďuje sa na ich sprístupnenie v procese vyučovania a učenia v rôznych vzdelávacích formách. Andragogika Andragogika sa zaoberá výchovou a vzdelávaním dospelých, ktorí už pracujú a zohľadňuje ich špecifické potreby a motivácie. Inžinierska pedagogika Inžinierska pedagogika sa zaoberá edukáciou študentov na technicky orientovaných vysokých školách. Zameriava sa na prípravu odborníkov v technických oblastiach a ich vzdelávanie v súlade s potrebami trhu Prehľad pedagogických vied a ich delenie Integračný faktor a príbuzné vedy K základnému kritériu podľa integračného faktora sa pridali príbuzné vedy, ktoré úzko súvisia s teóriou výchovy a vzdelávania. Tieto vedy pomáhajú pedagogike analyzovať pedagogické javy z viacerých hľadísk. Môžeme ich rozdeliť na: · filozofické (filozofia, etika, estetika, logika), · psychologicko-antropologické (psychológia, sociológia, somatológia), · historické a literárne (všeobecné dejiny, dejiny filozofie a umenia). Filozofia a jej vplyv na pedagogiku Filozofia je systémom názorov o najvšeobecnejších otázkach bytia a poznania sveta. Vplýva na pedagogiku svojimi gnozeologickými, metodologickými a ontologickými stanoviskami. Etika a jej úloha Etika, ako veda o mravnosti a morálnych hodnotách, pomáha vytyčovať ciele a konkretizovať normy mravnej výchovy. Estetika a logika Estetika skúma podstatu a prejavy krásy, najmä v umeleckých prejavoch. Logika sa zaoberá správnym a presným vyjadrovaním myšlienok a vyvodzovaním dôsledkov na základe logických analýz, čo je dôležité pri tvorbe obsahu vzdelávania. Psychológia a jej rozdelenie Všeobecná psychológia skúma duševné javy a procesy, zatiaľ čo vývinová psychológia analyzuje duševný život človeka od jeho počiatkov až po ukončenie. Sociológia skúma zákony vývoja spoločnosti a medziľudské vzťahy, čo pomáha analyzovať prostredie výchovného procesu. Somatológia a jej význam Somatológia, ako veda o ľudskom tele, umožňuje rešpektovať anatomicko-fyziologické osobitosti detí a mládeže pri určovaní požiadaviek na ich činnosť. Historické vedy a ich prínos Všeobecné dejiny, dejiny filozofie a umenia pomáhajú pedagogike odhaľovať pohľad na edukáciu v predchádzajúcom období. Delenie pedagogických vied podľa Šveca V roku 1998 Švec rozdelil pedagogické vedy na fundamentálne a aplikatívne: · Fundamentálne vedy: edukačná biológia, psychológia, sociológia, kultúrna antropológia, ekonómia, história, etnológia. · Aplikatívne vedy: o manažérske náuky (o riadení edukácie), o antropologické náuky (o riadení učenia): pedagogika, andragogika, geragogika. Kritérium konštituovanosti podľa Průchu V roku 2000 Průcha predstavil kritérium konštituovanosti pedagogických vied, ktoré rozlišuje disciplíny podľa ich vývinu. Konštituované vedecké disciplíny majú: 1. vedecké časopisy, 2. odborníkov organizovaných vo vedeckých spoločnostiach, 3. vyučované predmety na vysokých školách. Konštituované vedecké disciplíny Průcha zaraďuje medzi konštituované disciplíny: · všeobecná pedagogika, · dejiny pedagogiky, · komparatívna pedagogika, · filozofia výchovy, · teória výchovy, · sociológia výchovy, · pedagogická antropológia, · ekonómia vzdelávania, · pedagogická psychológia, · špeciálna pedagogika, · sociálna pedagogika, · pedagogika voľného času, · andragogika, · všeobecná didaktika, · pedagogická evalvácia, · pedagogická diagnostika. Interdisciplinarita a hraničné odbory V rámci procesov integrácie a diferenciácie vied dochádza k spájaniu disciplín, čo vedie k vzniku hraničných interdisciplinárnych odborov, ako je pedagogika sociálne znevýhodnených. Model Kosovej a delenie pedagogických vied Model Kosovej (2007) delí pedagogické vedy na dva základné celky: · Základné pedagogické vedy: riešia bázové otázky edukácie vo všeobecnej úrovni. Delia sa na: o bázové (všeobecná pedagogika, všeobecná didaktika), o interdisciplinárne (sociológia edukácie, ekonómia edukácie). · Aplikované pedagogické vedy: aplikujú teóriu na konkrétne podmienky a delia sa podľa rôznych kritérií: o podľa veku človeka, školských úrovní, o podľa edukačného prostredia, o podľa špecifických vzdelávacích potrieb, o podľa špecifických vzdelávacích obsahov.