Merači - Francis Galton a vývin psychológie

Merači Francis Galton rozdiely v inteligencii jednotlivcov sú do značnej miery dedičné spoločnosť môže dosiahnuť pokrok, ak nainteligentnejším ľuďom ponúkne odmenu za to, že privedú na svet svojich potomkov k inteligencii sa viažu fyzické rysy a schopnosti nový druh psychologického výskum...

Merači Francis Galton rozdiely v inteligencii jednotlivcov sú do značnej miery dedičné spoločnosť môže dosiahnuť pokrok, ak nainteligentnejším ľuďom ponúkne odmenu za to, že privedú na svet svojich potomkov k inteligencii sa viažu fyzické rysy a schopnosti nový druh psychologického výskumu nové pole vedeckého výskumu – individuálne rozdiely Francis Galton záujem o dedičnosť inteligencie vplyv Charlesa Darwina (O pôvode druhov) vývoj ľudstva sa uskutočňuje prostredníctvom prirodzeného vývinu osôb s lepším myslením, ktorí svoju mentálnu prevahu predajú svojim potomkom výskumný projekt študenti (Cambridge) za 41 rokov vyznamenaných bolo viac v niektorých rodinách otázka dedičnosti duševných schopností a zdokonaľovanie ľudského rodu prostredníctvom výberového rozmnožovania  Galton ´- Zákon o odchýlke od priemeru „Dedičný génius“ Výpočet vzácnosti geniality spočíval na „zákone odchýlky od priemeru“ „krivka normálneho rozloženia“ bude platiť aj pre duševné schopnosti Tí, ktorí sú mimoriadne významní sa takí narodili Galton - Eugenika Prirodzené schopnosti človeka sa dedia (výskyt významných osobností asi 100x vyšší vo významných rodinách než v bežnej populácií), a to podľa rovnakých podmienok, ako sa dedí tvar a fyzikálne vlastnosti celého organického sveta Dedičnosť inteligencie – platná téma psychologického výskumu; aj dnes aktuálna Eugenika (veda o vylepšovaní rasy) Spoločnosť by si polepšila, keby podporovala a odmeňovala plodenie nadaných ľudí Galton – dedičnosť a prostredie snaha o rozlíšenie vplyvu dedičnosti a prostredia pri dosahovaní významného postavenia nový výskumný prostriedok – dotazník vplyv prostredia (vzdelanie) – môžu rozvíjať alebo potlačiť vrodené/ dedičné schopnosti Galton – nové spôsoby skúmania „Skúmanie ľudských schopností a ich vývoja“ Schopnosť vyvolávať mentálne obrazy Slovno-asociačný test Skúmanie životnej histórie dvojčiat Skúmanie vzájomných vzťahov medzi rôznymi sadami meraní Regresia k priemernosti Regresná priamka Galtonove paradoxy Galtonove vynálezy sú pre modernú psychológiu dôležité, no jeho meno ľudia buď nepoznajú, alebo len skrz Eugeniku Meranie individuálnych rozdielov v inteligencii malo veľký vplyv na západnú spoločnosť, no nie vďaka jeho metóde Galtonov objav (korelačná analýza) poprela jeho vlastnú metódu testovania inteligencie (atropometrické merania) Alfred Binet (1857-1911) - Inteligenciu nechápal ako Galton, v pojmoch senzorických a motorických schopností, ale ako kombináciu kognitívnych schopností - spolu s kolegom začali na parížskych žiakoch skúšať rôzne testy (pamäťové testy, slovno-asociačné testy, testy na dokončovanie viet, a pod) - batérie takýchto testov by mohla merať inteligenciu, ak by sa zistilo, ako tieto dáta vyhodnocovať. - Škála na meranie inteligencie – rad testov so vzrastajúcou obtiažnosťou, ktorá začínala na najnižšej intelektovej úrovni, ktorú je možné pozorovať a končila na úrovni normálnej inteligencie Funkčné testy inteligencie Inteligencia zaostalých detí nie je iného typu ako inteligencia normálnych detí – len nie je tak rozvinutá, ako by v ich veku mala byť Definovanie inteligencie v pojmoch veku a zostavenie sady kognitívnych úloh, ktoré merali mentálny vek dieťaťa nahradili Galtonove antropometrické testovanie a stali sa základným hnutím na testovanie inteligencie Revízie 1908 a 1911 – Prvé funkčné testy inteligencie 1912 (William Stern) – mentálny kvocient – inteligenčný kvocient – IQ ( Mentálny vek dieťaťa / chronologickým vekom ) x 100 Testovacia mánia Hendry Goddard prvý využil Binet-Simonovu škálu na hromadné testovanie nízka inteligencia – spoločenský problém – povinná sterilizácia slabomyseľných aplikovanie škály pre prisťahovalcov Lewis M. Terman revízia - Stanford-Binetova škála dôkladne štandardizovaná; 100 – priemer Charles Spearman vrodená inteligencia „g“ je predpoklad pre všetky špecifické schopnosti Rozruch okolo IQ Testovanie inteligencie sa stalo terčom útokov Testy boli kultúrne závislé a zvýhodňovali dominantnú bielu strednú triedu IQ testy prešli ďalším vývojom IQ testy sa využívajú dodnes – asi najlepšie potvrdený konštrukt v psychológií, prediktívna hodnota ohľadom školskej, pracovnej úspešnosti