Peniaze a banky PDF

Mgr. Marta Vozárová, Gymnázium Angely Merici, Trnava Peniaze 1. ľ udi a spoči atku peni aze ne potr e bova li , v šetko si vyráb al i v pri mi tív nych spol očenstvác h sami 2. neskôr sa začal i o ri entov ať na urči té...

Mgr. Marta Vozárová, Gymnázium Angely Merici, Trnava Peniaze 1. ľ udi a spoči atku peni aze ne potr e bova li , v šetko si vyráb al i v pri mi tív nych spol očenstvác h sami 2. neskôr sa začal i o ri entov ať na urči té s tatky a prebytky si z ačal i j edn otl i vé km ene vymi eňať – vy mi eňa ni e tova ru za tovar sa nazý va nat ur álne /to var ová/ v ým en a 3. potom s a stal i pl a tobný m pr ostri edk om u rči té špeci ál ne d ruhy t ovar ov ako napr. kožuši ny, pl átno , dobytok – či že i stý tova r fungoval ako p eni aze – tov ar ové /kom odi tné/ pe niaze 4. neskôr sa pl ati dl o m stal i dr ahé k ovy /stri eb ro a zl ato/, p retož e bol i vzác ne, m al i veľ kú hodno tu aj v mal om množstv e, ľ ahko s a prenáš al i 5. ak ni esl i úl omky týchto kovov pečať pa novníka – vzni kal i tý m p rvé pe niaze, ktor é sa stal i výmen ným p rostri e dkom, pl ati dl o m 6. drahé k ovy bol i p otom z ame nené z a pa pier ov é peni aze a m in ce Formy peňazí podľa ich vzťahu ku zlat u /drahým kovom/: 1. plno ho dn otn é peni aze – b ol i vyr obené z drahých kovov a i ch ho dnot a zodpoved al a ho dnot e kovu, z ktorých bol i vyro bené 2. papier o vé peni aze a m in ce z obyč ajn ých kov ov – n ahra di l i pl noh odnot né peni aze, bol i však kry té zl ato m a za zl ato b ol i zameni teľ né – j e t o „zl atý štandar d“ 3. peniaz e s nút eným o beh om – od 7 0-tych r okov 20. sto r. už n ebol i pe ni aze zameni teľ né za zl ato; ga ranci o u si l y peň azí j e autori t a vl á dy, kt orá pe ni aze vydáva Formy peňazí v súčasnosti: 1. papier o vé pe niaz e – bankovky /vy dáva i ch centrál n a emi sná b anka/ - sú t o hotové p eni aze – ob eži vo 2. kovo vé m inc e – ti ež sl úži a na pl ateni e v hot ov osti 3. bank ové, d ep ozitn é peni aze – s ú t o b e zhotovostn é peni aze na účt och, vkl adných kni žkách bez výp ovedn ej l ehoty; pl a tby sa uskutočňuj ú b ezhot ovostne , pomoco u p revod ov, al e m ôžu s a ke dykoľ vek a rýchl o p rem eni ť n a h otové pe ni aze /výber v b ankom ate/ - maj ú vysok ú lik vidi tu / rýchl u p reme nu n a hot ové peni az e/ 4. skor o p eni aze , k vázip eniaz e – ú ročen é vkl ad y s výpovedn ou l eh otou, ni ekto ré cenné p api er e, štátn e úve ry, špeci al i zované f o rmy spo reni a - podľ a mi e ry l i kvi di ty sa d el i a na t ri skupi ny M1 , M2, M 3 - M1 – t ransakč né p eni aze – mi nce , bank ovky, š eky – pol ožky využíva né na náku p a pred aj tova rov - M2 – p eňažn é agr egáty – j e to M1+sk oro peni a ze - M3 – j e t o M2 +veľ ké te rmín ované depozi ty Funkcie peňazí: 1. pr ostr ied ok v ým eny –čí m j e p eňažný syst ém rozvi nutej ší, tým j e väčši a mi er a bezhotov ostnej vý meny 2. zúčto vaci a je dn otka – cez peni aze /cen u/ vyj ad ruj eme ho dnotu tov arov a sl uži eb 3. uch ováv ate ľ ho dn ôt – peni az e sa m ôžu h roma di ť ako úsp ory 1 posledná aktualizácia: 29.5.2020  Mgr. Marta Vozárová, Gymnázium Angely Merici, Trnava Bankový systém Banka - je finančná inštitúcia, ktorá obchoduje na finančnom trhu - peňažný a úverový ústav, ktorý uskutočňuje platobné, peňažné a úverové operácie pre podniky a jednotlivcov - sprostredkúva finančné transakcie medzi veriteľmi a dlžníkmi Bankový systém v zmiešanej ekonomike je tvorený z centrálnej /ceduľovej, emisnej/ banky a množstva komerčných /obchodných/ bánk. Národná banka Slovenska Národná banka Slovenska vznikla 1. januára 1993 ako nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Od 1. januára 2009 - dňa zavedenia eura v Slovenskej republike, sa stala súčasťou Eurosystému, tvoriaceho systém centrálneho bankovníctva eurozóny v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. NBS – banka štátu Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska je udržiavanie cenovej stability. Za tým účelom: sa podieľa na spoločnej menovej politike, ktorú určuje Európska centrálna banka pre eurozónu, vydáva eurobankovky a euromince, podporuje plynulé fungovanie platobných systémov, riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a stará sa o ich plynulosť a hospodárnosť, je zástupcom štátu pri rokovaní s nadnárodnými bankami alebo inými emisnými bankami je štátnou pokladnicou, čiže spravuje peniaze štátneho rozpočtu udržiava devízové rezervy, disponuje s nimi a uskutočňuje devízové operácie podľa osobitných predpisov platných pre operácie Eurosystému, vykonáva ďalšie činnosti vyplývajúce z jej účasti v Európskom systéme centrálnych bánk. NBS – banka bánk Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad finančným trhom, t. j. vykonáva dohľad nad bankami, pobočkami zahraničných bánk, obchodníkmi s cennými papiermi, burzami cenných papierov, správcovskými spoločnosťami, podielovými fondmi a subjektmi kolektívneho investovania, poisťovňami, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, dôchodkovými fondmi, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami a ďalšími dohliadanými subjektmi slovenského finančného trhu. Riadi bankovú sústavu, určuje pravidlá podnikania komerčných bánk, spravuje ich účty (každá banka musí mať účet v NBS). Najvyšším riadiacim orgánom NBS je Banková rada NBS, ktorá má 5 členov. Členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernér a traja ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Troch ďalších členov bankovej rady vymenúva a odvoláva vláda na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska. Funkčné obdobie členov bankovej rady je 6 ročné. 2 posledná aktualizácia: 29.5.2020  Mgr. Marta Vozárová, Gymnázium Angely Merici, Trnava Menová politika NBS Hlavný cieľ menovej politiky Primárnym cieľom menovej politiky ECB je udržiavať cenovú stabilitu, ktorú ECB v strednodobom horizonte definuje ako infláciu pod, ale blízko, úrovňou 2%. Zabezpečenie cenovej stability predstavuje najdôležitejší príspevok menovej politiky k dosiahnutiu vhodného ekonomického prostredia a vysokej úrovne zamestnanosti. Oblasť pôsobenia menovej politiky Centrálna banka je jediný emitent bankoviek a bankových rezerv, čo znamená, že je monopolným dodávateľom menovej bázy. Z titulu tohto monopolného postavenia: zostavuje podmienky, za ktorých si banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky, ovplyvňuje podmienky, za ktorých banky vzájomne obchodujú na peňažnom trhu, t.j. úrokové sadzby na peňažnom trhu, určuje bankám povinné minimálne rezervy, prispieva k stabilizácii úrokových sadzieb peňažného trhu v rámci Eurozóny. V krátkodobom horizonte zmena úrokových sadzieb peňažného trhu vyvolaná centrálnou bankou spúšťa množstvo mechanizmov, ktoré napokon ovplyvnia vývoj ekonomických premenných ako sú output alebo ceny. Tento proces – známy ako transmisný mechanizmus menovej politiky – je veľmi komplexný. OBCHODNÉ KOMERČNÉ BANKY sú to právnické osoby so sídlom v SR, ktoré prijímajú vklady a poskytujú úvery fyzickým a právnickým osobám Ich hlavné operácie sú: pasívne operácie – príjem vkladov od klientov, získavanie zdrojov peňazí aktívne operácie – nadobudnuté finančné prostriedky využívajú na poskytovanie krátkodobých a dlhodobých úverov a pôžičiek , nakupujú cenné papiere, predávajú a vymieňajú devízové prostriedky sprostredkovateľské operácie – príjmy získavajú z poskytovania služieb svojim klientom /prevody na účtoch, úschova cenných papierov,.../ 3 posledná aktualizácia: 29.5.2020  Mgr. Marta Vozárová, Gymnázium Angely Merici, Trnava Monetárna /peňažná a úroková/ politika je založená na regulácii peňazí v obehu /prostredníctvom NBS/ Nástroje monetárnej politiky: PRIAME - ADMINISTRATÍVNE 1. Regulácia investičných činností – ak obchodné banky poskytujú podnikateľom úver len na základe štátnych orgánov /a to je málo kedy/ 2. Regulácia spotrebného úveru – ak pri predaji na splátky určia štátne orgány maximálnu dobu splatnosti úveru NEPRIAME – EKONOMICKÉ 1. Diskontná sadzba centrálna banka reguluje úverové možnosti obchodných bánk je to úroková sadzba, za ktorú si banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky Ak chce centrálna banka rozšíriť úverové možnosti bánk, zníži diskontnú sadzbu a naopak. Obchodné banky však môžu na zmeny diskontnej sadzby reagovať odlišne. Centrálna banka má dva druhy monetárnej politiky: a. expanzívna – zvyšuje ponuku peňazí b. reštriktívna – znižuje ponuku peňazí 2. Stanovenie povinných minimálnych bankových rezerv určuje ich centrálna banka ak centrálna banka určí zvýšenie rezerv, banky si ich musia zvýšiť napr. predajom cenných papierov a zníži sa u nich schopnosť poskytovať úvery 3. Operácie na voľnom trhu centrálna banka kupuje alebo predáva štátne cenné papiere 4 posledná aktualizácia: 29.5.2020