Dieťa a detstvo v histórii (PDF)

1. DIEŤA A DETSTVO V HISTÓRII ĽUDSKEJ SPOLOČNOSTI A V CENTRE ZÁUJMU VEDY. DIEŤA A DETSTVO V SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI. VEDY O EDUKÁCII A SKÚMANIE DIEŤAŤA A DETSKÉHO SVETA. DETI A ICH MIESTO V DEJINÁCH ĽUDSTVA To, ako v súčasnosti pristupujeme k deťom, nie je výsledkom krátkodobý...

1. DIEŤA A DETSTVO V HISTÓRII ĽUDSKEJ SPOLOČNOSTI A V CENTRE ZÁUJMU VEDY. DIEŤA A DETSTVO V SÚČASNEJ SPOLOČNOSTI. VEDY O EDUKÁCII A SKÚMANIE DIEŤAŤA A DETSKÉHO SVETA. DETI A ICH MIESTO V DEJINÁCH ĽUDSTVA To, ako v súčasnosti pristupujeme k deťom, nie je výsledkom krátkodobých vplyvoch spoločnosti, ale je to výsledok dlhodobého vývinu názorov, úrovne spoločnosti , jej ekonomiky , politiky, kultúry , legislatívy , práva a pod. Dieťa malo a má v každej kultúre zvláštne miesto. Každá kultúra si vytvára vlastné predstavy o dieťati a detstve Život dieťaťa je utváraný vzorcami správania , princípmi, tradíciami a kultúrou spoločnosti, v ktorej vyrastá. Detstvo je teda sociálnym, resp. psycho-sociálnym fenoménom, sociálnym konštruktom, výtvorom. Kultúra tej- ktorej spoločnosti sa prenáša a odráža sa aj v prístupe dospelých k deťom, napr. v tom ,akú mieru autonómnosti dieťaťu poskytuje , ako sa stavia k telesným trestom ( či sú napr. legislatívne riešené), ako vníma spôsob obliekania - napr. či existuje detská móda, aké sú prípustné spôsoby liečenia chorých detí, aký dôraz sa kladie na zdravú výživu a stolovanie detí.. detská literatúra, hudby, televízie, či programy, či existujú pre deti špecifické inštitúcie, výskum dieťaťa. Svoje špecifiká má detstvo:  v archaickej spoločnosti  v antickej spoločnosti  v ranom stredoveku  v humanizme a renesancii  v osvietenstve, v období industriálnych revolúcií  na konci 19. a zač. 20.stor.  v 21.stor. Treba však brať do úvahy , že aj moderné detstvo, resp. detstvo súčasné , je iné u detí prírodných národov , iné je detstvo vo vyspelých krajinách, v krajinách poznamenaných vojnovými konfliktmi, politickými nepokojmi, výživovým nedostatkom, chudobou a pod. OBRAZY O DIEŤATI V MINULOSTI A VÝSKUM DIEŤAŤA 1. Archaická spoločnosť  Predstavuje veľmi dlhú historickú etapu , neexistujú z nej dôkazy o spôsobe života detí , bola prirodzená diferenciácia detí podľa pohlavia a veku.  Deti sa podieľali na práci ich spoločenstva podľa schopností, či na rôznych činnostiach v rodine  Deti mali pre dospelých hodnotu emocionálnu a hodnotu sociálnej reprodukcie 2. Antická spoločnosť  Dieťa bolo majetkom otca  V starých kultúrach sa praktizovala INFANTICÍDA , zabíjanie novorodencov na základne vypracovaných kritérií ( Sparta/ Rím , Lykurgové zákony, Solónove zákony , Grécko-dvanásť dosiek , dekatlón- židovské zákony, zákaz zabíjania novorodencov)  Iné prístupy však boli aj podľa toho , či dieťa bolo z rodiny slobodnej , či otrokom. Tieto praktiky sa postupne začali zakazovať až prijatím Milánskeho ediktu  STREDOVEK  Pre toto obdobie je charakteristické šírenie kresťanstva a vydanie milánskeho ediktu (313)  Deti boli naďalej majetkom otca , bola nutná poslušnosť voči nemu, detstvo bolo vymedzené na vek 5-7r. ( dovtedy boli s matkou, dojkou...podľa spoločnosti, príslušnosti , neskôr socializácia prebiehala v priamom kontakte s činnosťou dospelých  Deti od útleho veku pracovali ( poľnohospodárstvo) , podieľali sa na ekonomickej funkcií rodiny  Pohľad na dieťa bol tzv. adultistický ( dieťa sa vnímalo ako zmenšenina dospelého)  Dieťa bolo príliš skoro vtiahnuté do života dospelých  Rozdiely boli evidentné v prístupoch k deťom šľachty , mešťanov a sedliakov Deti s postihnutím  Lepšie prístupy sa začali až nástupom kresťanstva a vydaním Milánskeho ediktu ( 313 , cisár Konštantín)  Vyjadrovanie lásky k blížnemu sa prejavovalo charitatívnou činnosťou ( sirotince, nálezince a pod. pri cirkevných inštitúciách )  V 4. stor. Zakázal cisár Konštantín pod trestom smrti zakázal rodičom odkladať deti - bolo to považované za vraždu  V Konštantínopole bol založený útulok pre nevidiacich. ( dom mrzákov , rok 358) - Zabíjanie detí bolo rozšíreným hriechom , ktoré sa dalo odčiniť ( 40 dní bez vína/ mäsa ; sexuálnou abstinenciou počas celého roka)  Zo súčasného pohľadu sa za veľký prehrešok voči deťom považuje ich balenie do povijanu, kt. Im absolútne neumožňoval pohyb  Zložitá technika ovinovania spôsobovala ,že deti sa neprebaľovali, boli mokre...mali rany z nedodržiavania hygieny  Na škodlivosť týchto praktík upozorňoval J. Locke a J.J. Rouseau ( 17. 18. stor.) - Začiatkom 16. storočia sa ojedinele začínajú objavovať knihy, v ktorých sa uvádzajú rady ako sa o deti starať, vychovávať ich, ako im zabezpečiť a vybrať dojku HUMANIZMUS A RENESANCIA  Obrat k človeku , obrat k dieťaťu, k jeho potrebám  Vzhľadom na skutočnosť ,že dieťa nie je ešte dospelé , má špecifické potreby , iné ako majú dospelí okolo neho  Významný priekopník bol J.A.Komenský. I-> považuje sa za otca špeciálnej pedagogiky  V 16. a 17. storočí sa objavuje viac zariadení pre postihnuté , osirelé a opustené deti ( útulky, charitatívne domy.  Postihnutie detí sa prestáva vnímať ako trest boží ( VIVES, FALTRE, KOMENSKÝ, ROTTERDAMSKÝ, neskôr PESTALOZZI) OSVIETENSTVO  17.-18. stor. : sa začína objavovať konštrukt romantického dieťaťa , resp. dieťaťa hýčkaneho , rozmaznávaného  Idea dieťaťa ako bytosti odlišnej od dospelého, dieťa a jeho osobitné potreby, šírila sa požiadavka detských hier a láskavého zaobchádzania s deťmi  Presadzuje sa myšlienka vrodeného dobra v dieťati, jeho nevinnosti I-> Toto idea - odlišná od vplyvov katolíckych učení.